Obchodné tajomstvá VII
kapitola 78
Sily
Keď neskoro v noci vošiel do jej izby
s dlaňou plnou lupienkov, v ktorých spala hlavička červenej ruže, už
jej rozhorúčené telo ponorené do spánku snívalo nový sen o dňoch, ktoré
ešte len prídu. Vo vejári dlhých hebkých
vlasov kde-tu leskli sa posledné nevyčesané lupienky a ten najkrajší
zosadol jej na ústa rozvinúc sa do srdca krojených pier.
Nemusel pozerať do budúcnosti, aby vedel, že
byť hore a on jej vysype do dlaní svoj
voňavý darček s otázkou, že ju našiel stratenú, či jej niečo
nechýba, odpovedala by mu : „Chýba...Ty...“...
Uložil puk ruže na stolík, pritiahol
prikrývku, aby skryl pred nočným chladom jej tajomstvá, ešte chvíľu nerozhodne
postál všemožne tlmiac túžbu prebudiť ju a bozkávať, kým ticho vyšiel s jej spiacim portrétom
za viečkami do tmy chodby, z ktorej sa ozývala pritlmená hádka návštevy...
V jedálni sedelo slnko už na všetkých
stoličkách.
Iba Bella stála opretá o stôl
s rukami zaborenými v jeho vlasoch, kým on sediac vo svojom obľúbenom
kresle, s uchom na jej bruchu, vpíjal sa do tých dotykov, vykladajúc si
nimi všetky zásuvky v mozgu. Rozhodnutý, že odteraz tam bude mať iba
tie...
- Poviem ti tajomstvo, ...sklonila sa
k nemu nižšie.
- Napríklad, že si nemáš, čo obliecť
a podložíš to patričným dôkazom...- s potmehúdskym úsmevom si
predstavil nedávny obraz, v ktorom
ešte hrala Lacey.
- Sú to vlastne dve tajomstvá...- pokračovala
ticho.
Jeho fantázia pracovala na plné obrátky
a dve tajomstvá v jeho preklade znamenali nielen odhrnuté klopy
županu na hrudi, ale aj...
Nedočkavo vzhliadol na ňu pritiahnuc si jej
boky k hrudi, až ju trochu ohlo.
- Ešte v Storybrooku mi doktor povedal,
že budú dve. – vytiahla ruky z jeho vlasov a položila si ich pod
brucho.
Pomaly presunul pohľad z jej žiariacich
očí tam a jemne sa pousmial.
- To aby som začal lepšie zarábať...Meniť
slamu na zlato už nie je zďaleka také výnosné, aby som dokázal uživiť našu
veľkú rodinu...- žartoval, ostrým nosom dotýkajúc sa prstov jej dlaní, hľadajúc
medzierku, ako by sa perami dostal k dôvodu rozhovoru.
Vzadu sa s hrmotom rozleteli dvere.
- No jasné...kedykoľvek sa chcem s tebou
vážne pozhovárať, nájdem ťa nalepeného na Lacey. – tleskol Neal a uskočil,
lebo Emma v jeho závese napriahla k nemu ruku, aby ho spacifikovala.
Rozosmial sa, ako šikovne uhol jej rane.
Je dobre. Neal sa smeje...
- Môžeme buď čakať, že naozaj prídu, alebo
ich k tomu vyprovokovať. – uzavrel, keď konšpiračné teórie záchrany
Henryho stále nenaberali ostrejšie, konkrétnejšie kontúry a pozrel na Neala
a potom aj na Emmu.
- Nebude to nebezpečné ? – spýtala sa tá s úzkostlivým
pohľadom na Bellu spokojne sediacu kúsok bokom, tak, aby stále videla na jeho
ostro rezaný profil.
- Bude. Snáď neočakávate, že stret s Reginou
a Corou môže byť prechádzkou ružovou záhradou. -
- Hm, hm záhrada...- pokýval uznanlivo Neal. –
Ako som videl, tam sa ti mimoriadne darilo...- doložil šibalsky.
- Tam,
žiaľ, moja moc už nesiaha. – usmial sa letmo na Bellu. – Kým trvá kliatba, som
pánom iba tu, v tomto zámku. Vonku je zo mňa obyčajný smrteľník. Preto
potrebujeme tie dve nalákať sem, do hradu, lebo len tu môžem využiť svoju
neobmedzenú moc. – priznal, hoci nerád a pokračoval. – Ale mám ešte jedno
želiezko v ohni. Alebo je to skôr hák v ohni...-
- Ty si myslíš, že Hook nám pomôže a bude
bojovať na našej strane proti svojim chlebodarkyniam ?! – pokýval záporne
hlavou Neal.
- Kým mám v rukách jeho srdce, bude ma
počúvať na slovo. Nič na tom nemení ani to, že sme sa naposledy nerozišli práve
najlepšie. – vysvetľoval.
-...s kým si sa ty rozišiel v dobrom,
otec... Tam, kde ty vstúpiš, sedem rokov tráva nerastie...- klepkal si nechtami
po stole stále na otca nahnevaný Neal, hoci Emme včera sľúbil, že v záujme
záchrany ich syna zakope vojnovú sekeru.
Prebehla mu hlavou spomienka na dvojnásobne „zavlažený“
trávnik pri Storybroockej vile a pohľad na zapýrenú Bellu so sklopenými
viečkami ho utvrdil, že si zrejme spomenula na to isté. Ako rád by ju hneď vzal
do náručia a zbozkával jej rumenec z líc.
Situácia však bola vážna, čas drahý a plán
skoro žiadny.
Skúsil sa zahľadieť, aj keď vedel, že moc
Hookovej slzy by mala byť už takmer vyprchaná a tak ho ani neprekvapilo,
že jediné, čo videl, bola tma.. Nesprávne predpokladal, že slza už
nefunguje...Ale to len pirát trčal v tmavej kobke bez okna a jediné,
čo videl, bola jej temnota.
- Skúsim ho privolať a ak budeme mať
šťastie, budú ho „nenápadne“ sledovať. – vstal a pohol sa smerom hore, do
veže, kde v truhličke bilo Hookovo vytrhnuté srdce.
- ...a ak nájdem sedemmíľové čižmy, hneď
ako zaklopú na moje dvere, môžete sa vy dvaja vydať na cestu . – prstami napodobnil
rýchly pohyb. – Tak vstávajte. Tu je mapa, červeným je zaznačená cesta do Regininho
nedobytného nevkusného paláca. – luskol prstom a po celom stole sa rozplazila
obrovská do dreva vyrytá mapa, zdvihli sa nej kopce a znížili doliny, narástli
miniatúrne stromy a rozsypali sa skaly. Dokonca aj prach ciest bol ako ozajstný.
Jedna z nich zčervenela, akoby sa cez ňu prelievala krv.
- Ospravedlňujem
sa, tú krv som si mohol odpustiť, farba na okenné rámy by bola stačila, ale efekt
by nebol rovnaký. – ješitne sa zasmial, spokojný, s akým údivom nemo sledujú
divadlo s obyčajnou stolnou mapou...
- Aby si sa ty, stále nepredvádzal...! –
prekrútil očami znechutený Neal a pokúsil sa chytiť miniatúrneho zajačika, čo práve preskakoval
krvavú čiaru.
Ako malý chlapec...
pekný mini plánik :D ešte Henry a budú dokonalá šťastná rodinka :D
OdpovedaťOdstrániťa Bella.... kde je Temná pani? už je tam Bella, tak prečo nečaruje? :D pekné! :)
...začne, až keď budú v nebezpečenstve...ona nechce mágiu...nemá ju rada...ublížila jej...:-)
OdpovedaťOdstrániťtie opisy na začiatku, krásne:) som zvedavá, či im to výjde:) ale som si istá, že Cora s Reginou sa nedajú tak ľahko prekabátiť:) uvidíme:)
OdpovedaťOdstrániť