Obchodné tajomstvá III
kapitola
40
Prebudenie
Zacítil
vôňu čerstvo pokosenej trávy. Nadýchol sa znova, ale už to nebolo ono. Nejaký
mravec či chrobák sa mu štveral hore lícom a nepríjemne šimoril predierajúc sa začínajúcim strniskom.. Capol
si rukou po krku, kde pocítil ďalší pohyb. To len slnečné lúče vyšívali mu už na ňom červené pruhy. Pokúsil sa otvoriť oči.
Bolelo to. ...pretože ich v pomykove otvoril príliš naširoko, keď prvotne
v úzkom priezore zbadal, že leží kdesi vonku v tráve.
Zaprel
sa o dlane a nadvihol. Z nahej hrude mu kvapkala špinavá voda,
ruky takmer nebolo vidno, tak boli zaborené v bahne.
Potriasol hlavou. Z vlasov odlietali kúsky už stvrdnutého blata.
Celé telo mal od neho zababrané a navyše
ho zmárala bolesť, akoby sa mu v noci po ňom sťahovalo obrovské stádo
bizónov. Aj trávnik tomu dosvedčoval. Rozryté pásy, povyšklbávané trsy trávy
a medzi tým...šaty.
Prudko sa posadil zaboriac si hlavu do
dlaní. Náhle ich opäť odtrhol z očí a zmätene hľadel na kusy šatstva
okolo neho. Červené...červená...červené...bielo-červené...červenááá...
Zúfalo vyvrátil hlavu k oblohe, aby sa
mu rovno doprostred čela mohla zapichnúť krutá odpoveď.
„Tak buď som v noci niekoho drasticky
zamordoval, alebo som spal s Červenou čiapočkou!“
Pošúchal si čelo, pretrel oči aj celú tvár.
Nič nezaberalo. Vedel, kde je pes zakopaný...Vlk...
Mozgové bunky si nezaujato pískali
s rukami za hlavou a s nohami preloženými, vraj ony s tým nemajú
vôbec nič spoločné...Ich včera na párty nikto nepozval...
Ani sa nesnažil ich prehovárať, aby mu
pomohli....
...dostať sa z tejto prekérnej situácie.
S ťažkosťami sa postavil sám. Oprášil,
čo sa dalo a neisto vykročil
Bizóny sa vrátili. Tentokrát mu bežali po
hlave a keď celé stádo prebehlo, otočili sa a zopakovali manéver...
neskutočná bolesť...
Ešte raz sa obzrel, či niekde v blate
predsa len neleží radšej nejaká tá mŕtvola.
Smola...Karkulka sa už asi sprchuje...
Váhal, či vôbec vkročí do domu.
Vtom jedna z buniek prestala konečne
pískať a ukázala na dvere hosťovskej kúpeľne.
- Preboha ! Bella...bola tam zamknutá celú
noc...- zrýchlil krok.
Pred dverami ešte chvíľu rozmýšľal, či
najprv nazaloží nový trávnik v záhrade, ale uznal, že už nie je kedy...že už je aj tak zrejme neskoro.
- Opatrne otočil kľúčom a otvoril dvere.
Čakal, že ho niečím ovalí.
Sedela pokojne opretá o vaňu, stále
v žltých plesových šatách s rukami položenými na kolenách.
- To akože všetky návštevy dávate nocovať do
kúpeľne ? – pozrela sa Ruby s tvárou Belly naňho zdola.
- Veľmi ma to mrzí, ale... – začal neisto.
- ...ale radšej mlčte. Že ste čudák, vie celé
mesto, ale strčiť návštevu do kúpeľne a potom sa celú noc sprchovať vonku
v zavlažovači, to už presahuje všetky moje očakávania. - ...navyše ste
špinavý jak...kanec ! – uzavrela tvrdo.
To slovo ho zamrzelo...
-
Prepáč mi to, Bella... – vyjachtal po chvíli.
- Tak
a dosť ! – vzala podávanú ruku a postavila sa mu z očí do očí,
prudko mu ju zas odhodiac, keď spozorovala, že sa ju pokúša hladkať.
- Ja nie som Bella ! Ja som Ruby !!! –
hovorila spomalene živo gestikulujúc. – Nie som Bella, som Ruby...Iba vyzerám
ako Bella...chapenzi ?! – zrúkla a pozrela naňho nevidiac ani náznak
pochopenia.
- Dočerta ! Použite to nejaké vaše čáry-máry-fuk
a zvráťte tú kliatbu konečne. !... – poprosila jedovato.
Začalo mu svitať. Ten záblesk včera na
zábave...ten fialkastý dym, z ktorého vyšla ona...
- Regina ! – vyprskol.
- Nie !!! Som Ruby ! Ja som Ruby
z babičkinho bistra ! Nie som Bella a nie som ani Regina!!! Zobuďte
sa konečne, pán Gold !!! – revala kráska z celej sily.
Tíšil ju len pohybmi rúk a cítil, že
bizóny si to zas nasmerovali na jeho hlavu.
Sústredil sa .
Čáry-máry fuk zabralo.
Keď sa rozplynul dym a dopadli všetky
trblietky, stála pred ním spokojná Ruby obzerajúca sa v zrkadle.
- Ty...si včera nebola ...dolu
v záhrade ?... Povedz, prosím, že nie...Prosííím – zaúpäl nešťastne.
Pozrela s dešpektom na neho.
- Zamkli ste ma na dva západy !
A nemáte tu okno...ja čarovať neviem... – pokývala hlavou.
- Ale sú tam
rozhádzané...tvoje...veci...Červené veci...plášť a tak... - pozeral stále zúfalo a čakal odpoveď
- Bože môj ! Tie mala včera na sebe Bella !
My sme si vymenili šaty. Teda takto...šaty sme si vymenili my samy...bol to Bellin
nápad. Ale ksichty nie ! V tom musí mať prsty niekto iný... teda...Chcela
vás vyskúšať, či sa vám akože nepáčim ja...viete, mala som občas také blbé
poznámky...o vás... –
- Viem. Mal som ísť do hája ! –
- ...ale to je jedno. Teraz je dôležitejšie,
kde je chúďa Bella ?! ...Viete vy ako jej muselo byť, keď ste ma požiadali
o tanec...a navyše so mnou zmizli ?! ...- povedala vyčítavo.
Chytil sa za hlavu. Tanec a zmiznutie už
nebolo podstatné...
Ak veci ...dolu... v tráve...patrili
Belle...ak to v noci bola...ONA...ak ...on...a ona...
Zosunul sa dolu po verajách. Pohľad uprel do neznáma...
- To sa ...nemalo nikdy...stať...- zašepkal.
Spoza stromu v záhrade vystúpila krásna
žena. Bohaté hnedé vlasy sa jej vlnili po pleciach a celom chrbte. Ladne
prešla k červenému plášťu na zemi, zodvihla ho a zabalila doň svoje
polonahé telo. Pozrela ešte do vrchných okien domu, oči jej potemneli, takmer
nebadane zdvihla jeden kútik úst a s obratom náhle zmizla vo fialovom
opare...
domiceli
ÁÁÁÁÁÁ zas nechápem :) prosím vysvetlenie :) to bola Regina? či ako? krásne...
OdpovedaťOdstrániť...To bola Bella ...a bola temnááá...:-)
Odstrániťako sa stala temnou? kedy? prečo?
OdstrániťTakže odznova. Pán Gold vrátil do Storybrooku mágiu a vrátili sa mu aj veštecké schopnosti...tak videl, že Bella sa stane temnou ak sa zmiešajú tri ingrediencie, splnia tri podmienky...možno je to trochu nechutné, ale mne sa to sen hodilo : dostane jeho krv ( pri transfúzii sa stalo ) bozká ju ( tiež neodolal ) a vyspí sa sňou...tak tomuto dosť dlho odolával, lebo ju chcel po prvé chrániť - byť temným je skôr prekliatie a po druhé, znamenalo by to jeho pád...Temným môže byť len jeden !!! Bude boj !!!
Odstrániťale Regina nemá dlhé vlasy!! čože? aj ja si prosím vysvetlenie... ale inak skvelé, ako vždy:)
OdpovedaťOdstrániťTAK
OdpovedaťOdstrániť