Obchodné tajomstvá V
kapitola 54
Hosť
Utierala prach na
tisícke predmetov pretierajúc ich skôr prstami než pierkami metličky. Trávila
tu dosť času, akoby verila, že ju
čaká nejaké ďalšie
prekvapenie...List, drobnosť, spomienka...
Netušila, ako s úsmevom sedí vo vysokom kresle za vrchom stola vo
svojej rozľahlej jedálni a rozpráva jej príbehy predmetov, ktorých sa práve
dotýka.
Zohla sa a spod
pultu vytiahla veľkú truhličku, ledva ju vyložila na sklo. Našla záklapku,
otvorila ju a zahľadela sa dnu.
Spozornel. Posledný
prírastok... To nebol predmet, ktorému zabezpečil, aby sa sem dostal
v čase kliatby spolu s ním. Toto bol dar. Corin dar za to, že
s ňou uzavrel mier, čo sa ona beztak pokúsila svojím konaním naštrbiť...
Bella vytiahla
stredne veľký glóbus smotanovobielej farby s ostrým špicom ako osou. Na
pohľad úplne prázdny, čistý. „Načo je komu mapa, kde nie je nič zaznačené
?!“ zamyslela sa a ani si nevšimla,
že niekto práve vstúpil do obchodu.
ON si v kútiku
oka všimol pohyb svojho zvončeka
a podľa tieňa siluety ihneď spoznal o koho ide.
- Hook ! Bella, Bella, srdiečko, dávaj si
pozor ! Si v nebezpečenstve !...Bella ! – volal zúfalo, ale vedel
pridobre, že počuť ho nemôže.
Bolo mu na zúfanie.
Bella zdvihla zrak a ustúpila
o krok dozadu.
- Dlho
sme sa nevideli, kráska... – začala návšteva s úsmevom. – Chýbala si mi !
– priskočil bližšie k pultu, obratne zaťal hák do drevenej obruby
a pritiahol sa k nej. - Bola si taká rozkošná, keď si zabíjala toho
špinavca...Tak som ti fandil...ale sklamala si ma ! ...Sklamala si ma
a teraz za to zaplatíš ! – vykríkol a prehupol sa cez pult
k nej.
- Vy
niečo kupujete pán kapitán ?... Keď hovoríte o platení... – o veraje
dvier stála opretá elegantná dáma a zakladala si kadere za ucho
nespúšťajúc z Hooka oči a úsmev.
- Pokazíte
mi každú zábavu ! – vyprskol Hook a od jedu potočil guľou glóbusu.
Ten sa prudko roztočil a čím viac sa
točil, zobrazovali sa na ňom červenkasté škvrny rôznych odtieňov.
Štyri páry očí hľadeli na točiace sa teleso,
kým úplne nezastalo a opäť neobelelo.
Bella sa zadivila, ale poznala Golda dobre na
to, aby ju podobné milé prekvapenia, ktorými bol známy aj bez použitia mágie,
vystrašili...
Gold na druhej strane si trochu povzdychol.
Najtmavšie miesto mu pripomenulo, že to, čo si predsavzal, to, kvôli čomu
vytvoril celú kliatbu a zmenil osudy tisícov bytostí Začarovaného lesa,
nikdy nedotiahol do konca...
Hook poznal tajomstvo glóbusu, ale nemal
potuchy, ktoré miesto práve ukazuje a načo je to komu dobré...a ani ho to popravde
nezaujímalo.
Cora dostala nápad... Diabolský nápad...
Pomalým krokom pristupovala k pultu.
Tvárila sa, že ju Bella vôbec nezaujíma.
- Aké milé prekvapenie. Túto vecičku dobre
poznám. – ďobla do gule glóbusu, ktorý bol opäť biely. – Len mi je čudné, že
stále funguje. Mágia je predsa preč... – pokývala hlavou a pozrela úskokom
na Bellu, či ju zaujala.
Bella sa necítila v ich spoločnosti práve
najlepšie. Srdce jej bilo až v krku, ale snažila sa aspoň navonok zachovať
pokoj.
ON bezmocne chodil z miesta na miesto.
Ruky sa mu triasli, ťažko dýchal. Cítil jej strach, cítil, že sa bojí a nedokázal
jej pomôcť...
- Vraví sa, že ak sa niekto pichne hore na
tom ostni a jeho kvapka krvi dopadne na bielu plochu, po roztočení sa
zobrazí mapa a na nej miesto, kde je osoba, na ktorú myslí...ktorú
hľadá... – opäť tajomne stíchla.
Hook chcel niečo sarkasticky dodať, ale umlčala
ho nevraživým pohľadom.
- Kapitán, sme na odchode. – pokývala veliteľsky prstom.
Prekrútiac oči neochotne sa pohol za ňou.
Prechádzajúc popred Bellu zadíval sa jej hlboko do očí a vyceril zuby.
- Vrátim sa...- zašepkal jedovato
a zošpúlil pery pošlúc jej vzdušný bozk.
Bellu
striaslo odporom. Pozerala ako kráčajú k východu a musela sa oprieť
o skriňu vzadu, aby to ustála.
- Odkedy
ste sa dali na charitu, výsosť ?! – vyčítal Hook spokojne sa usmievajúcej Core,
lebo mu nedochádzalo, čo práve v obchode videl.
- Nemýľte
si pojmy a dojmy, kapitán, - usmiala sa tá ešte viac. – Mágia je fuč.
Nefunguje...-
- A ?! ...Tak na čo bolo dobré celé to
divadielko ?! – ukázal smerom ku Goldovmu krámu znechutený Hook.
Cora zastala a napravila Hokkovi kožený
límec, pošúchala ho nadôvažok prstami akoby z neho odfrkovala čiastočky
prachu a fúknuc do vrchného gombíka kabáta s úsmevom vysvetľovala
nervóznemu, podupkávajúcemu kapitánovi.
- Môžete sa staviť o svoju loď, že práve
v tejto chvíli si tá chudera prebodáva ukazováčik, prská krv na glóbus
a zbožne vyslovuje jeho meno v nádeji, že uvidí, kde práve je... –
rozosmiala sa nahlas.
- Asi som natvrdlý, ale stále neviem,
o čo vám, sakra, ide ! – odtrhol Core jedovato ruky zo svojho odevu
a stal si rozkročmo pred ňu.
- Si natvrdlý !... Veď vravím, že mágia
nefunguje. Ten glóbus jej neukáže, kde je Temný pán, ukáže jej len posledný
záznam ešte z čias mágie ! ...a pošle ju niekam preč... do čerta !
Rozumieš, konečne ?! – prižmúrila panovačne oči.
- A vy viete kde...že mám pravdu? –
vyčaril úsmev aj Hook.
- Presne ! Pošle ju rovno pred dvere jeho
syna...a ktorú milenku „nepoteší“ stáť zoči-voči dieťaťu, ktoré splodil
z lásky s inou ženou?...Ó, Bože, môcť tak byť pri tom stretnutí...Ale
my už o takom čase budeme dávno späť v našom Začarovanom lese...A keď
sa jej aj podarí vrátiť späť, nenájde tu nič...len pláň, prázdnu pustú
pláň...Nič nie je horšie ako samota...opustenosť, keď ti zoberú všetko ! Všetko
! Aj poslednú nádej... – rozcítila sa spomenúc si na vyhnanstvo v Zemi-nezemi.
domiceli
a potom že prečo človek nemá čas na povinné čítanie, keď ho drží takáto fanfiction:D
OdpovedaťOdstrániťzákerná je tá Cora! čo ešte urobí Belle?
ale najlepší bol jej rozhovor s Hookom:D úplne skvelé, nebojte sa, vôbec nepíšete horšie:)
Zas ten koniec. Každá cast je taka pekna a na konci ma vzdy zmrazi... a Cora a Hook, neskutočné. Dodávajú síce vzrúšo... ale musím si na nich zvyknúť... nemam ich v láske. A este,ze... teraz bude to co som navrhla?... :-) inak pekná časť
OdpovedaťOdstrániťA s tym citatelskym suhlasim s Katie... do poslednej bodky :-D
OdpovedaťOdstrániť