Mr.Gold ŠTVRTÁ... 3. kapitola VÝSTUP

ŠTVRTÁ...

3. kapitola

Výstup...

1.

   Pred budovou sa tmolia zväčša nevyspaté tlupy obložené batohmi. Farebnejšie exempláre s aktovkami a školskými taškami sa uškŕňajú a vôbec im nezávidia. Výlet s nudnou ťažkopádnou Johannou a náladovým Goldom je v ich ponímaní jednoznačne horší, ako námatková vstupná previerka od „obľúbenej“ riaditeľky.

  - Všetko vybavené...- dobehla s kopou papierov v rukách Johanna a pokračovala, akoby len sama pre seba. -  ...od  Krasoňa sme z telocvikárskeho skladu vyfasovali stany a spacáky, dievčence sú nabalené zas  náčiním a polotovarmi z kuchyne. Zdravotnícku a protiteroristickú prípravu sme tento rok do plánu nezahrnuli, mienime popri prosociálnych kompetenciách rozvíjať najmä tie kultúrne a poznávacie... – šemotila monotónne zadýchaná etikárka a trela si mokré bacuľaté ruky jednu o druhú, len čo sa jej podarilo napchať papiere do fascikla s strčiť si to pod pazuchu.

  Bŕŕ...Radšej si ten povrch fólie nepredstavoval. Ešte stále nebol po včerajšku celkom schopný vnímať niekoľkoslabičné slová, a jeho inštrukcie si nevybalené smrdeli včerajšou nocou vo vnútornom vrecku bundy na vešiaku v predsieni, tak sa spýtal rovno.

  - A to bude akože čo ?!... PROSOCIÁLNE ...že nám tí smradi so slúchatkami v ušiach odignorujú výklad na hrade, KULTÚRNE budú pľuť z hradieb žuvačky na ďalšiu turistickú výpravu a POZNÁVACIE?...asi spoznajú moju päsť, ak sa niektorí z návštevníkov prídu na nich sťažovať ako nedávno v divadle!... Nevynechal som náhodou nejakú tú kompetenciu ?!...- odvrátil oči od zúfalej Johanny a nevraživo ich zabodol do hlúčika vytiahnutých, osluchátkovaných, buchnátujúcich sa chalanov v značkových teniskách. Aj tričkách... Zvrškoch. Aj spodkoch. „Zver...len očkovať ich!“

  - ...možno pridáme občianske kompetencie...- skúsila naivne.

  - To akože, ak stretneme bezďáka alebo žobráka, nekopnú do neho, pomôžu dievčatám niesť ich batohy a budú sa tváriť ako lokálpatrioti znalí regiónu ?... akože „...nebudem močiť na túto skalu, lebo je štátom chránená“ ?! – neodpustil si, lebo mozog stále nedokázal nájsť zásuvku so slušným vyjadrovaním a ani tú s empatiou. Dokonca vehementne mu od rána tvrdil, že takúto skriňu nemá ani v globálnom inventári. Bastard predajný...

  - Nástup, banda. Teraz pôjdeme zhruba 5000 metrov, lebo 5 kilometrov by bolo na vás priveľa. Ste leniví ako psi...-

  - Nesmiete ich urážať...- chytila sa Johanna zhrozene za ústa.

  - Má pravdu. Nebudem urážať psov. Môj sused má napríklad takého hyperaktívneho, že mu skáče pod kolesá áut... Nechce si to niekto tiež skúsiť ? ...Nikto. Som si mohol myslieť. Každú radosť človeku pokazíte !... Ak má niekto ešte nejakú medzeru o správaní sa na tejto exkurzii, nech sa ozve...ja mu ju prehĺbim! – uzavrel so zdvihnutou päsťou a otočil sa tlupe chrbtom, vykročiac rázne smerom k výpadovke z mesta.

  Batohy sa poodliepali zo zeme, zahrkotali ešusy a vopred potrhaný konvoj v skupinkách sa pohol tým istým smerom. S rôznymi záujmami. Hlavné je, že na dva dni vypadnú zo školy.

2.

  Hľadela pred seba a snažila sa podopierať ufrfľanú Ashley. Spoza jeho vysokého batohu sa len kde-tu zdvihol prameň vlasov a zamával ostatným. Inak kráčal bez prestávky, bez spomaľovania, ignorujúc všetko a všetkých.

  - Mám pocit, že vyvrátim aj vianočné pupáčky...- ledva sa nadychovala červená blondínka a zo spotenej tváre jej  odfrkovali kvapky potu do prachu lesného chodníka.

  - A to, čo si dávila ráno za školským klubom bolo potom čo ? – prechádzal okolo čiperný Henry a snažil sa byť vtipný.

  - Sklapni zobák, krpáň ! ...a radšej pobehni za tým trpákom, čo vedie toto stádo, keď je to už tvoj kamoš a podlož mu láskavo nohu...nech ho konečne vykotí niekde do rokliny ! – zachrčala zozadu Ruby. 

  Ashley sa medzitým vyštverala Belle po ramene až k plecu.

  - Au, tam to bolí. Vieš, ako silno ma včera držal ?! – usmiala sa zasnene Bella, ale jej kamarátka nemala momentálne zmysel ani chuť na rozoberanie trápnych dievčenských denníčkových zápiskov. Toto obdobie bolo už pár rokov za ňou, hoci bola o pár mesiacov mladšia.

  - ...sa ti čudujem...- pokývala Ruby, ktorá ich práve dobehla a vypočula si poslednú vetu,  hlavou a zastala oprúc sa chuderke Belle o druhé plece.– Ja by som mu takú drbla, až by sa mu všetky  chlpy zježili !- dala si ruku vbok 

Ashley nenápadne  presunula dlaň ľavej ruky pod brucho, kde pocítila náhly kŕč.

  - Nemá chlpy... – zapýrila sa Bella. – Videla som mu do výstrihu, mal rozopnutú košeľu...- pokračovala s priblblým úsmevom.

  - Ty si vymletá jak pšeničná múka, cica. Už ti to musím povedať, napriek tomu, že si mi kamoška... Fakt nechápem, čo na tebe taký Gaston vidí...Teda chápem, čo vidí, ale...- radšej nepokračovala

  Ashley si  rozmazávala prachovú škvrnu po čele a hľadala dych.

  Okolo prešiel vytiahnutý vystrihaný chalan. Nezavadil o ne ani okom.

  - Sean sa tvári, že ťa nepozná. – naklonila sa  k Ashley Bella.

  - Sean je pasé, rozišli sme sa... – odpovedala jej sucho, ale trpko.

  - To mi je ľúto...- otočila sa k nej úprimne Bella a utrela jej špinavé čelo aj líce.

 - Nevieš – nerieš. Jeho tatkovi  sa asi zdala málo nóbl...Pako rozmaznaný. Len nech skúsi doliezť...! Vyvesiť ich všetkých za gule do prievanu ! – kopla Ruby do skalky pod nohou a spustila reťazovú reakciu dolu svahom.

  Gold sa obzrel.

  - Čo je to tam dolu, dievčence ?! Kopnite trochu do vrtule, poďme, poďme...neflákam sa. Nechávate medzery, že by sa tam mohla postaviť štvorprúdovka...- nadvihol ruky a pomykal prstami. – Bella,  môžeš aj mňa prísť poutierať, zlatko ! – zasmial sa a vyceril všetky zuby.

  - Bože, on vie, ako sa volám...- zašepkala prekvapená.

  - Mať tak tvoje starosti dievča a riaditeľkin plat ! – uzavrela Ruby, prevrátila oči a zavesená o Bellu pokračovali vo výstupe ťahajúc zelenkavú Ashley za sebou.

  Zrúcanina toho sprepadeného hradu bola stále v nedohľadne.

domiceli