Rumbelle 2
Zrodenie ticha
7. kapitola
Návštevná
Necítila sa tu práve najlepšie, ale nič iné ju
nenapadlo.
Preveľmi vysoké stropy, všade chladný kov
a striedme doplnky, ešte aj ten oheň v krbe akoby chladil.
Rumpelstiltskinova domácnosť bola o poznanie prítulnejšia. Škoda, že nie
aj majiteľ... Aj kuchyňu mal lepšiu. Síce ako zdroj použitých princezien za veľa
nestál, ale vedela si ho predstaviť...
A tu ? Samé odporne zdravé krvavočervené
jablká...Hnus.
- Prišla si ma ohovárať alebo sa len posťažovať
na nešťastie v láske, drahá ? – vplávala do sály štíhla temná kráľovná
s vysokým čudným účesom, čo jej nepridával ani na kráse, ani na honore.
Napriek snahe, stále pôsobila, že jej
z topánok trčí slama...Predkov skrátka nezaprieš...
Možno to bolo nedostatkom vrodeného vkusu,
možno celkovou zatrpknutosťou nad osudom, ktorý k nej nebol dvakrát
štedrý...
Práve preto, kvôli sebe podobnému osudu
hľadala útočisko práve tu, u nej.
Ženy k sebe pristúpili a letmo
napodobnili vrúcne bozky, každá však zhrozená, že by sa tej druhej musela, čo
i len špičkou topánky dotknúť. A predsa sa považovali za priateľky.
Aspoň naoko.
- Regina, drahá, ty si tuším zas pribrala.
Dávaj si pozor, aby som ťa raz takú chutnučkú guľatučkú neschramstla...-
„polichotila“ starej známej Maleficent, znesúc ostré dýky pohľadu medzi
rebrami.
- A ty si tuším ešte staršia ako
vyzeráš. – vrátila jej „poklonu“ vysoká
žena a s nechuťou zahryzla do jablka.
- Nežer to ! Nesiem ti darček. – natrčila
pred ňu zvyšok údeného bravčového stehna ešte z Rumplovho stola.
- Fúj...To smrdí od prirodzenia ? – nahla sa
znechutená žena nad mäso.
- Nie ! Tam darčeky nenosím ! – zhrozila sa
Maleficent vybaviac si to miesto.
Regina poodstúpila. Bolo jej úplne jasné,
odkiaľ práve jej priateľka prichádza. Podľa slovníka...aj výbavy.
- Zas ťa náš zlatý Rumpel vyváľal v tŕní
? – zaškerila sa vidiac jej rozcuchanú hrivu a doškriabaný ksicht.
- Kiež by, kiež by...drahá...čo ja by som za
to dala...Trocha tej jeho nežnosti...zňuchávania sa...nejaká tá prípadná výmena
telesných tekutín...- zasnívala sa blondína, až Regine skoro zapadlo jablko.
- S tebou by nešiel, ani keby si bola
poslednou ženou na celom svete! – postavila sa Regina vyšmariac nedojedené
ovocie von oknom a založila ruky na
prsiach.
- A vieš, že to nie je zlý nápad ?! To
by som ich ale musela požrať najmenej tisíce...žien...ostatných...z celého
sveta...možno aj viac...myslíš, že ich je viac ?...- zamyslela sa úplne vážne
druhá, už pohodlne usadená v kresle, stále zasnívaná, skoro aj zabudla, na
čo vlastne prišla.
- Tak vyklop, prečo si tu ? – strácala Regina
trpezlivosť. – Najesť si sa neprišla, princezné tu nechovám, tak predpokladám,
že si zas niečo zbabrala a potrebuješ hasiť za zadkom ! – zhodnotila
situáciu.
Maleficent sa obzrela na svoje pozadie, potom
jej došlo, že to bolo zrejme myslené obrazne ...názov toho umeleckého prostriedku jej už však
nedošiel.
Ale očividné bolo, že Regina je žiačkou
Rumpla. Má jeho sarkazmus, vyjadrovanie, rozhľad. Je na správnom mieste. Pozná ho najlepšie. Dosť dlhý čas
strávila v jeho „škole“, kým sa ako čarodejnica osamostatnila...
- Máš pravdu. – začala pokorne. – Vymyslela
som takú malú kliatbičku na Rumpla a ono niečo nevydalo...- vykrivila
nešťastne pery.
- Ty si si trúfla prekliať Rumpelstiltskina ?
Temného pána ?! A čuduješ sa, že to nevyšlo?!...Apropó, kedy tebe niečo
v živote vyšlo, drahá ?! To fiasko so Šípkovou Ruženkou...A to nespomínam
jej dcéru Auroru...Blamáž nad blamáž...– bodla si do nej jedovato Regina.
- Dobre, dobre. Prišla som za tebou, aby si
mi pomohla... Všetko išlo ako malo, až po ten sprepadený bozk ! – vstala
s nadšením a zas si nešťastne sadla Maleficent.
- Začína
ma to zaujímať. Tak pekne po poriadku...- sadla si Regina oproti nej
a nahla sa, aby jej nič neuniklo.
Porozprávala jej celý príbeh
o nešťastnej láske Rumpla k Belle, ako sa jej vzdal, a donútil
ju začarovať jeho aj ju, aby na seba zabudli,
kvôli synovi... aj ako ho prekliala, že sa tej lásky aj tak nikdy
nezbaví ak...
Regina načúvala a hoci priateľkina
stratégia mala svoje slabiny, ako nápad sa jej to veľmi pozdávalo.
- Geniálne ! – neovládla sa
a zatlieskala.
- Však ? – pritakala Maleficent. – Ale
vysvetli mi potom, prečo sa nič nestalo, keď ju pobozkal ?! Há ?! Som
z toho jeleň....Preboha, parohy...nie, to niééé...- zhrozená si siahla do
vlasov, ktoré pomaličky nadvihovali rozložité parohy statného šestnástoráka. - Teraz
budem musieť čakať do ruje a ...že si ja neviem dať pozor na jazyk ! – capla po
opierke kresla.
- Si hlúpa !... Musí ísť o bozk
z pravej lásky ! Nie ledajaký...Ešte aj násilný !...Bozk z pravej
lásky, obojstrannej ...Len ten má moc... Magickú moc, ktorá z neho spraví
obyčajného smrteľníka !... To by bolo famózne ! Neuveriteľné ! Jedinečné !... Už
by nemal žiadnu moc ! Nijakú ! Rozumieš ?!...- nadchýnala sa Regina čoraz viac.
- Niééé !... Ja nechcem, aby môj Rumplík nemal
moc.... Čo ja s ním potom ? ...Ja som len chcela, aby sa zas buchol do tej
husičky a ja ho budem môcť ofukovať z nešťastnej lásky, potom, keď mu
ju niekde tajne unesiem a pochutím si na nej...Chápeš ?...- zľakla sa
Maleficent Regininých konšpirácií. Toto asi nedomyslela....Už oľutovala, že
vôbec prišla.
Bolo neskoro.
Regina ju už nepočúvala.
Ale počula ju iná žena.
...stála pritajená v rohu miestnosti,
zneviditeľnená a pripravená zabrániť všetkému, čoho tu bola práve
svedkom...
domiceli
ale ale aleee, začína sa nám to komplikovať. Nemôžem si pomôcť, proste romantika je už fuj, teraz je vo fanfiku in sarkazmus a humor:D skvelá kapitolka:)
OdpovedaťOdstrániťkonečne niekto súhlasí, že tej nechutnej romantiky už bolo dosť :D vďaka Katie :D ...fajn, kapitola veľmi dobrá :) Maleficent sa nám tuším zaľúúúúbila :D a Regina je moja najobľúbenejšia ženská postava zo seriálu, takže trefa
OdpovedaťOdstrániť