Mr.Gold ŠTVRTÁ 28. kapitola PRIVEĽA SLOV

ŠTVRTÁ...

28. kapitola

Priveľa slov...

1.

   Hral sa s obalmi od jednorázových návlekov na topánky a vážne premýšľal, načo ich ešte dodatočne použije. Niekedy je prioritné veci nutné vyriešiť v tých najnevhodnejších momentoch.

  Schválne si ešte natiahol do špica jeden z belasých mikroténových obalov, aby jeho nohy pôsobili rovnako veľké, ako zvyšných návštevníkov, ktorým zošlapané tenisky a čižmy nadúvali ochranu takmer na prasknutie.

  Po chodbách sa tmolilo dosť ľudí, aby stihol aj vyhodnotiť, kto sú návštevníci a kto personál. Samozrejme, na základe pozorovania návlekov. Pacienti zas boli v županoch alebo v pyžamách.

  Pred nápojovým automatom stál: pacient. Pyžamo. Počet návlekov: nula.

  - Dobrý, pán profesor Hook! Ideme pozrieť pána Golda a potom sa zastavíme aj za vami... – už zďaleka kričal Henry a zvyšok tlupy by sa najradšej skryl aj  do zababraného obalu po cerálnej tyčinke v koši.

  Nemali najmenšiu šancu odignorovať ho. Ale keby sa dali robiť kroky: jeden dopredu a tri dozadu, zvolili by presne túto stratégiu prístupu k nemu.

  - Teleso, ktoré sa ku mne približuje rýchlosťou priamo úmernou mojej radosti, že vás troch takto pokope vidím, sa mi vôbec nepáči ! – skonštatoval fyzikár namiesto pozdravu.

  - A mňa nevidíte? – zapojil sa urazený Henry do debaty, ktorá ešte ani nezačala.

  - Prepáč, malý, mohol by si mi, prosím ťa, priniesť z vecka niekoľko útržkov toaletného papiera? Mám plný nos. -

  - A ja mám zas hygienické vreckovky, ale môžete rovno povedať, že mám vypadnúť, nie som malý. – reagoval Henry pohotovo na všetky body Hookovej žiadosti a so sklonenou hlavou sa šiel vyvaliť na gauč pred recepciou na tomto poschodí.

  Kým ho nenapadlo čosi lepšie...

2.

  Šmýkať sa na návlekoch nedalo. Mínusový bod pre ne. Aj tak nie je toľko času.

  Väčšina  izieb bola pootváraná, stačilo strčením hlavy presondovať náplň lôžok.

  - Konečne som vás našiel, pán Gold! – vrazil do izby, jedinej zatvorenej, hneď, len čo zbadal známu tvár v nej.

  - Ako si sa sem dostal, Henry? Si sám ?...- prekvapil sa muž a snažil sa aspoň trochu podvihnúť sa na posteli.

  - Ale, malina. Zmajkal som sestričku, že ste môj dedko a naši šli kúpiť tie ...náhradné plienky do bufetu a ja vás chcem prekvapiť...pochválili  ma a povedali mi teda číslo izby, bez problémov. – žmurkol oboma očami naraz.

  Gold ledva lapil dych.

  - Takže už vieš o všetkom... Ako vidím, nijak zvlášť ťa to nezobralo. – pozeral chlapcovi do očí a čakal nejaké to vyznanie.

  Plienky zrovna nezabrali.

  - Som predsa chlap ! No, viem, čo sa vám stalo. Aj to, že vám nemám pripomínať, že vás zmlátila žena, aby ste sa necítili trápne...a s tými plienkami mi prepáčte, nič iné ma totiž nenapadlo. Viete, ako prváci sme boli na takej exkurzii tu v nemocnici, kde nám ukazovali oddelenia. Aj to s bábätkami, aj, kde režú a potom odkladajú dorezaných, aj to babkovsko-dedkovské...-

  - Geriatriu, myslíš? – skúsil pomáhať Gold, ale Henryho myšlienkovým pochodom veľmi nestíhal.

  - ...čo ja viem, možno aj to...ale na tom poslednom som videl, že sanitárky mali také maxi plienky. My sme si s Augustom dve z ich vozíka ukr...premiestnili a tajne si ich skúsili...a potom zas ďalšia poznámka...a blbé reči okolo toho... Poznáte to. – vykladal a medzitým ohmatával hadičky a kanyly a  vôbec všetko, čo trčalo z Golda a nepatrilo mu.

  - Takže mama s otcom prídu tiež? – spýtal sa podozrievavo.

  - Mama ?! – zhrozil sa. - To určite! Iba Emma s Bellou a nejakým Belliným novým frajerom. Moc sympatický mi nie je, ale to viete, baby majú taký čudný vkus. Keby som ja Bella, tak určite si radšej vyberiem...trebárs vás, normálneho muža ako tú múmiu, čo stále mlčí. Ale má ti vám super motorku... Takú tú veľkú, drahú, ako vidíte vo filmoch... Asi poprosím Bellu, nech ma na nej tajne zvezie...aby mama nevedela... Aj sem ma vzali na tajňáka...mamu by klepla pepka, keby tušila, kde som... a zas bez nich by ma sem nepustili.  – usmial sa šibalsky. – A viete, že mi chýbate ?... A viete aký je bordel teraz na chodbách, keď tam nie ste? Vy ste sa len vystrčili z kabinetu, už boli aj kvinťania  pošť....v pozore...- a trepal a trepal ďalej.

  Ale bolo mu aspoň jasné, že nevie nič.

3.

  Hook stál s kávou páliacou mu brušká palca s ukazovákom a nevraživo hľadel najmä na Neala.

  - Už si spokojný ?!... Hrdina ?... Pomsta dokonaná? Obetí ti nateraz, ale asi nestačilo! – vzhliadol na obe ženy po jeho bokoch. – Čo sa Belly týka, že vlastnému otcovi lezieš do revíru, bude asi súčasť pomsty... Aký otec, taký syn! Ale, že aj ty, Emma, premiantka ročníka...Prečo práve najšikovnejšie, najkrajšie ženy musia letieť na takýchto sprepadených gaunerov ?! - pýtal sa sám seba, ale pohľadom vraždil systematicky celú trojicu.

   Hľadeli na neho a báli sa odpovedať.

   Navyše slová, čo od neho počuli, im nedávali práve  jasný, ľahko dešifrovateľný,  význam.

domiceli