ŠTVRTÁ
19.
kapitola
Nepoetická
1.
Ktovie, či sú kúpeľne
v panelákoch, kde výška nájomného síce vyvráti pohľad dohora, ale dá sa
s ňou žiť, tak zámerne stavané, aby ťažko pracujúcich a ľahko študujúcich
nesklamali hneď zavčas rána, skôr ich nastavili na režim: „Krása je nemé
odporúčanie, tak by to dnes mohlo vyjsť“... alebo je to len vec náhody, no
v tejto miestnôstke bez priameho slnečného svetla zdala sa po prebudení pleť
vždy akási zlatistá, oči jasnejšie, farby kontrastné.
Aj zuby boli rovnako
biele ako napenený povlak oko úst, cez ktorý ich cerila. Pozrela sa zbližša na
vodou polepené riasy, vytrela zvyšky pasty z kútikov, našpúlila pery, stiahla
brucho, vypla hruď a zadívala sa ešte, s uspokojením, aj zboku
a z druhého boku a rituál bol u konca. Nie, ešte vyhrnúť
tielko pod prsia a skontrolovať, či je preliačina na bruchu jasne
viditeľná a bedrové kosti trčiace. Je. Sú.
Prehodila vlasy
ledabolo spletené do nocou roztancovaného vrkoča na jedno plece
a s úsmevom sa vyprevadila na ďalšie všednodenné mólo ťapkajúc
mokrými nohami po studenej dlažbe chodby.
Smer detská izba.
Hudba už hrá naplno
a na radosť susedom, do toho si tu džemuje rozvibrovaný budík nastavený na
mobile a tony príveskov nadskakujú ako na koncerte. Aspoň siedmykrát,
v pravidelných päťminútových intervaloch prichádza povel na novú mexickú
vlnu. Ešte rozrajcovať kulmu, preventívne aj žehličku na vlasy a PC a nahrať si zopár hitov na dnes do
MP4...
Rána sú nechutne
krátke. A čím je dievča staršie, tým sa priamo úmerne skracujú.
Vrtí zadkom do rytmu
nahnutá nad kompom a zadáva potrebné adresy jednu po druhej. Prelozila
novinky, polajkovala zautomatizovane rýchlo pár fotiek, ostatné dokončí po
škole, prípadne, ak je infoška, tak to zvládne aj cez vyučko.
Cora je už poloslepá
a celohluchá a nevšimne si ani ukážky z najnovšieho albumu
Shinedown, hoci debilne vystihaný pán B.S. v intelektuálskych
okuliarkoch ziape cez tri oktávy, skoro viac ako riaditeľka.
Profka zrejme
vtedy predpokladá, že jej dcérenka má
hodinu niekde vedľa...alebo nepredpokladá nič a chce mať ako dôchodkyňa
s povolením nadsluhovať, len pokoj. Ticho, teplo, tekutinu...zavrtí
lyžičkou v čaji – signál, že treba stíchnuť...Vie pridobre, že vedia viac
ako ona, tak majú uzatvorenú zvláštnu dohodu o neútočení.
A ráno odsýpa.
Keď sa
o radiátor zo spodného podlažia zaprie pár susedkiných dotykov varechou,
stíši decibely a vie, že je už čas sa obliekať.
Kým načíta jej
stránku zvládne zväčša celú vrchnú časť.
Nezvládla.
S tričkom skrz nos vypliešťa oči na obrazovku. Na nástenku. Na text na
nej...Na odosielateľa...
- Len
to nie ! – skríkla zúfalo a predstavila si reťaz katastrofických udalostí,
čo budú nasledovať: výbuch sopky, tsunami, zemetrasenie, útoky kobyliek. To
hlavne!
A na chodbách školy.
A na
koberci u riaditeľky.
A ktovie, kde ešte...
Všade!
Odkliknúť zmazanie príspevku by bolo márne,
vzhľadom na dvojciferné číslo zdieľaní...Čítať zoznam palcov hore by zabral
zvyšok rána. Doobedie...
Odcúvala k rozbombardovanej posteli
a zatiahla tvár pod paplón.
Bella tu nie je. Nikdy nebola. Nebude. Nevolajte
neskôr...som mŕŕŕtva. Najmenej rok !
domiceli
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.
OdpovedaťOdstrániťPrepáááč !!! Stalo sa to omylom !!! Chcem ten komentár späť !!! :-)
Odstrániťčo tam bolo! hneď si prosím vedieť čo tam bolo :) prosííííííííímm :) ráno krásne opísané a nepriame opisy :) krása :))
OdpovedaťOdstrániťZaujalo... také, že som to príliš nepochopila, zaobalené, a iné.:) Neviem, táto kapitolka tak vynikla, palec hore.:))
OdpovedaťOdstrániťpolcolové ráno TOP!!! naozaj výborne napísané so všetkým, čo k tomu patrí :D sem by som poslala všetky Odpadovky sa učiť ako písať to jediné, čo vlastne píšu - ráno od A po Z :D ...pán B.S. samozrejme potešil tiež :D
OdpovedaťOdstrániť