Rumbelle, ROZMRVENÉ III., 3.kapitola

 

ROZMRVENÉ III

3. kapitola

 

    Sedela na niečom, čo ani netušila, čo je a načo to bude. A ani ju to veľmi nezaujímalo. Bola to naskladnená kôpka niečoho záhradoidného, doplnila ju sebou. Spočiatku to trochu chladilo. Od začiatku, čo sem prišli, ju čosi chladilo. Závan minulosti. Stránka po stránke, nadvihované tajomným vánkom, hoci by odprisahala úplné bezvetrie, do ktorých sa neodvážila nazrieť. A mala by. Nikto nemá rád povinné čítanie... A to ešte bude fúkať od východu, kde už niekto rozpisuje pero, aby začal písať nové stránky. Nie niekto, Belle. Ty si autorom, nezabúdaj na to. Len ty...

    V kočíku pod jedľou spal Gideon spánkom spravodlivých. S rukami v pästičkách pri spotenej hlavičke, celkom bezbranný a odkázaný na starostlivosť a stráženie dospelákov. Slnko pálilo, čo mu sily stačili, ale teplo domova nebolo v jeho kompetencii. Trela si ramená nie od zimy, ale skôr od nervozity. Vdychovaný horúci vzduch jej zaliezal hlboko do vnútra, šimoril v nose rôznymi vôňami, ale nevychutnávala si to. Nič rozkvitnuté, rozrastené a rozplazené vôkol nenavodilo výletnú atmosféru, nech sa žiarivo osvietená zeleň, čo až ťahala oči, snažila seba viac.

  Vo vnútri domu bolo ešte chladnejšie. Bol tam sám. Bola len kúsok od neho, na priedomí, videl ju len od chrbta, ale tiene, čo sa v nej, zrejme, drzo usádzali, aj „vďaka“ jeho ostrým slovám, cítil. Zo sklonenej hlavy, z prekrížených rúk, čo spomalene šúchali ramená, z ticha, čo z nej až kričalo.

  Čaká, kým k nej príde? Chce byť radšej sama? Chce sa rozprávať? Potrebuje mlčať? Čo budú dnes obedovať. 

   V hlave mu skrsol nápad. Jeho kvalitu a vhodnosť porieši neskôr. Vytočil číslo. Hádam majiteľa nevytočí. Majiteľku. 

   Vytočil.

 

 

  Miešal práve zasmaženú polievku namiesto nej, aby si vybavila telefonát. Už by bol aj rád, aby ho vystriedala. Škrípanie naberačky o dno neznášal, točil len hladinu po povrchu, ak dno  jeho vinou pričmudne, nebude sa to dať jesť. Opatrne párkrát zavadil o mantinel hrnca, aby počula, že obed je ohrozený. Nič. Dokonca sa mu otočila chrbtom, naťukávala nejaké ďalšie číslo, ale namiesto toho, aby volala, rozmyslela si to. Drsne odložila aparát, drsne ho odsunula od sporáka.

  - Pekne sa nám to celé zamiešalo, - skonštatovala. Hlavou však krútila záporne.

   Nazrel do hrnca. O svojich schopnostiach dovariť polievku síce pochyboval, ale pochvala by padla dobre. Emma málokedy chváli.  Pekne zamiešané znelo takmer pozitívne...

  - To nebolo o mojom kuchárskom umení, však? – položil si bradu cez jej plece a ostrým nosom nasával vôňu. Jej aj polievky. Ešte nepričmudla. Bude za hrdinu. Možno.

  - Kilian, čo by si ty urobil na jej mieste? – pozerala stále do hrnca, váhajúc, či nejde práve po tenkom ľade.

  - Na mieste polievky? – zatiahol skusmo s pokusom o štipku humoru, lebo sa mu zazdalo, že situácia začína hustnúť. Nielen polievka.

  Vypla ju, odstavila, otočila sa k nemu a chvíľu sa len dívala. Na muža, s ktorým žije už pomerne dlho. Muža, čo sa k nej vrátil napriek tomu, že otehotnela s iným. Muža, čo jej pomáha viesť domácnosť aj rodinu. Vzťah je to dosť búrlivý, takmer taliansky, excentrický, ale existuje. Sú obaja dostatočne výbušní, aby vo vzťahu zostala vášeň a obaja primerane praktickí, aby to s ňou neprehnali natoľko, že im spáli mosty aj oba brehy.

  - Hovorím o Belle. Spomenula si. Amnézia je preč. Volal mi Gold. Pán profesor Gold, aby som bola presná a  uviedla ťa do... nuž, vidím to na problém, - začala vykladať, našťastie naberačka zostala v hrnci, inak by všetko bolo ofŕkané, tak prudko gestikulovala. – Poprosil ma o pomoc.... s týmto problémom... chcem počuť tvoj názor. -

  - Problém?! Ako uvádzačka nie si veľmi dobrá. Vysyp rovno, o čo ide!  A prečo si práve ja mám predstaviť, čo by som robil na jej mieste?! – prekrížil ruky na hrudi.

  To Emmu nepotešilo. Prekrížené hnáty! To je jasné znamenie, že nechce komunikovať o nastolených veciach. Povzdychla a natočila sa späť k obedu. Polievka však už bola dovarená. Problém ešte len začínal vrieť. O čo ľahšie to mala ona sama. Ten prvý, otec malej nejavil záujem. Ten druhý, práve skoro nechal prihorieť dnešnú polievku, ale... S láskou. Lenže Belle, pokiaľ vie, milujú obaja. Otec jej dieťaťa, aj ten druhý. Čo bol vlastne prvým. Má to dievča šťastie. Šťastie? Alebo je to skôr... Problém.

  Kilian rozplietol ruky. Došlo mu, že ho zobrala na milosť a ak chce radu práve od neho, tak by sa nemal správať ako egoista, ktorého to vôbec, ale vôbec nezaujíma. Aj keď ho to vôbec, ale vôbec nezaujímalo.  Vrátil hlavu na jej plece.

  - Počúvam. Naozaj, počúvam a sľubujem, že prídem s tebou na koreň veci. Ten po tom očistíme, nakrájame, uvaríme a zjeme. Bezo zbytku! A nebudem vymŕvať, že je to háveď... -

  Povzdychla si. Dobre vedela, ako neznáša zeleninu a takúto obetu si bude musieť veľmi, preveľmi vážiť.

  Zvrtla sa tak, aby mu nevypadla z náručia.

  - Myslím si, že Belle na tom nie je práve najlepšie. Fyzicky je to OK, v tomto v ňu verím. Ale...ona je zas s Goldom, s naším triednym. Toho druhého opustila. Prečo? Lebo si ho vôbec nepamätala. To by ju ospravedlnilo. Ale...! Teraz si spomenula. Teraz čo?! Čo má chudera teraz urobiť? Predstav si to.  Čo by si robil ty, keby zrazu, keby vôbec Milah nezomrela, ale stále žije, len ti na chvíľku zmizla zo života, ale objaví sa a chce ťa späť. Ty si ale „v tú chvíľu“ so mnou. Vychovávaš moje dieťa, čo nie je ani tvojím. Robil by si to, keby... keby je ona späť a chce ťa? – snažila sa byť rýchla, ale nestíhala obrusovať hrany preslovu.

  Ako tušila, zbledol. Tenký ľad. Milah jeho prvá láska. Zomrela priskoro.

  - Ja tu nevidím nijakú paralelu. Prepáč, Emma. – odvetil sucho, zranený do špiku kosti. Vývar dnes nebude. Nie, dnes je niečo zasmažené... Tak ešte trochu podkúrime.

  - Ty by si sa vrátila k... jednému, ktorémukoľvek z otcov tvojich detí? Alebo zostaneš... so mnou? – vrátil jej aj s úrokmi, dokonca dvojnásobne. Žiadne servítky pred ústami. Ešte nestihli prestrieť.

  Pochopila. Tak jej treba. Pri varení obeda sa ťažké témy nevyťahujú. Treba ich nechať dusiť pekne pod pokrievkou, kým nezmäknú... Nie, toto nie je štýl Emmy.

  - Gold chce, aby som k nim prišla. Čo ak budem mať možnosť Belle poradiť, čo má robiť. Mám jej podsunúť, že jej bude lepšie s Goldom profesorom alebo trvať na tom, aby sa s malým vrátili k právoplatnému manželovi a otcovi jej dieťaťa?  -

  - Prečo chceš rozhodovať za ňu? – už to Kiliana prestávalo baviť, ale sľúbil jej, tak pokračoval. – Belle je dospelá. Má vlastnú hlavu, vlastný život, musí sa rozhodnúť len a len sama. Ja na jej mieste by som si rady od nikoho ani nepýtal! Ani ich neprijímal!  - zahľadel sa jej priamo do očí.

  Otvoril dvierka linky a vybral taniere.  Rozložil ich na stôl. Zahrmotal zásuvkou, vytiahol lyžice, po jednej buchol k tanierom.

  - Vybral som si teba. Vybral by som si ...teba! – pozrel na ňu vážne.

  Usmiala sa.

  - Vybral si zle! – hrdo dvihla hlavu a žmurkla na neho. – Na obed je polievka. Vybral si plytké taniere... -