RUMBELLE - Rozmrvené - 10. kapitola

Rozmrvené

10. kapitola

        Čakal, pripravoval sa s vážnou tvárou na to, že mu príjazdová cesta exhumuje detaily z minulosti. Príroda je v tomto, ale pomerne milosrdná hrobárka, zvlášť, keď vtedy, v inkriminovanom čase, ktorého sa vopred podvedome desíme, rovno zasypala všetko snehom. Dom na okraji lesa a sneh. Veľa, veľa snehu. Dvaja v ňom. On za stromom. Prichádzal tajne. Pozoroval z diaľky. Na snehu to žilo. Iskrilo...Žilo.

  Tento rok zliezol sneh skôr. Jari sa síce nijak zvlášť nechce do jeho pozostatkov, je nevrelo, pochmúrne, pramálo zeleno. Zelenú si si spustil len sám v sebe. Zo všetkých možných výhovoriek si vybral tú najmenej logickú: "Idem len náhodou okolo a..."

  Prichádzaš tajne. Ale už nechceš pozorovať len z diaľky. Zvlášť nie ich dvoch. Ak budeš mať šťastie, bude sama... Ty nemávaš toľko šťastia.

  Pribrzdil na okraji cesty. Zaškrípalo to viac, ako malo. Neznášal požičané autá, neznášal, keď si nemohol vybrať. Neznášal bielu. Sneh, metalízu... Biela nie. Vystúpil a zamračil sa ešte viac na farbu svojho tátoša. V tejto cenovej relácii by mal byť širší výber. V miestnej požičovni nebol. Biele alebo nič. Toľká nechcená irónia...

  Dvere v malej predajničke za koncom civilizácie cinkli.

  - Budete si priať. - skonštatovala znudená predavačka a vypľula kus odrypnutej ceruzky bokom, kdesi pod pult, neunúvajúc sa pohliadnuť naň ani na zákazníka.

   - Informáciu, ak dovolíte. -

  Zastal nad ňou, odrátavajúc pospiatky od desať k jednej. Presne toľko času táto tu má, aby ho slušne obslúžila, prípadne on na útek. Dopísala posledné písmenko do riadka tajničky a narovnala sa.

  - Pán profesor! Ste to vy?! Pán profesor, vy ste už náhodou neumreli?! Len ste sa dali ostrihať? Človek denne upravuje svoje vlasy. Prečo nie tiež svoje srdce? Vlastne vy aj to! Hovorí sa... že máte aj ten bajbaj či aký pás, takže máte aj upravené srdce. Aj vlasy.  - zadrela malá, vystretá a vyzerala, že ju vystrieť ide až teraz zo šoku. Ak je on duch. Zatiaľ sa len zvláštne kymácala a obzerala si ho z každej strany.

  Zamračil sa. Tak predsa sa nevyhol exhumácii. Len orientačná tabuľa cintorína akosi chýba. Kto, došľaka z jeho prenatálneho času učiteľovania je táto tu.

  - Vy si ma asi už nepamätáte, mala som rovnako dlhé rovné tmavé vlasy a len o kilo menej a nosila taký modrý sveter. Rolák to bol. - pomáhala zombíčka s naozaj svetlou tváričkou, ale mala to šťastie v nešťastí, či naopak, že pre aziatky nefunguje čas a priestor strednej, kde chvíľu učil. Ten čas bol pomerne širokospektrálny na...všetky decká, okrem...

  - Asi ...si ma s niekým pletiete, slečna. -

  - No, vidíte, že si ma pamätáte! Stále som slečna. Slečna Mulan! Spolužiačka vašej Belle a Ashley a Ruby a Gastona a...všetkých. Ozaj, viete, že vaša Belle sa už vydala?! Fakt. Jediná z našej triedy. Ashley sa neráta, tá sa musela. Ozaj, škoda, že si nevzala vás, sme vám všetky tak moc držali ukazováky. - zhrnula v jedinom výdychu všetko do jednej gule, skrkvala ju na pevnú a tvrdú a šmarila mu do tváre.

  Ale nebolelo. Bola v nej totiž jedna malá, maličká, miniatúrna poznámočka, len tak na okraji jednej zo skrkvaných stránočiek: "Vaša Belle." Len hádž ďalej, dievča, nastavím aj druhé líce...

  - "Držali palce", si myslela. Palce sa hovorí. - precedil pomedzi zuby zvyšné indície, ktoré mu databáza bývalých maturantiek poskytla. Áno, spomína si. Toto je tá malá bláznivá, čo neustále používala dedkove  čínske múdrosti a múdrosti iných, ale, žiaľ, málokedy správne, paradoxne skoro vždy trefne. Zrejme sa naozaj nezmenila. To len on vyskladnil všetok tovar z toho obdobia. Všetok nie...

- Vy nezadriete v sebe učiteľa, pán profesor. Stále musíte všetko opravovať. -   malá začala nadšením poskakovať a len pult ich delil od vešania ázijských girlánd na jeho krk. Mal v priebehu odpočítavania ujsť. Ale...

  - Aj ja som rád, že ťa zas vidím, Mulan. Som tu len náhodou, iba prechádzam...tadiaľto. Chcel som sa spýtať...na starých známych. - skúsil letmý úsmev.

   - Vy, vy, vy, stále rovnako zlý ako kedysi! Náhodou sme ešte všetky stále mladé, tak aké "staré známe"? - infantilne sa tešila z doberania. - Ale všetci sú skoro preč. Aj ja by som bola, ale dedko potreboval výpomoc tu, rodina musí pršať pokope, poznáte to. - zadrela svojsky. Bola to Mulan!

   - A...ako sa má teda Belle?! - stal si na tenký ľad, dobrovoľne a bez akýchkoľvek okľúk, aby si náhodou malá nespomenula na osudy všetkých jeho žiakov. Toľko času asi nemá.

  Malá dvihla a spustila ramená. 

  - Dedko by povedal: Svet je dlhá noc a vedomie je zdroj veľkého sna. Až sa prebudíme, vedomie a svet bude prázdny. Zaľahla sa po nej zem. -

  - Zľahla. - neodpustil si.

  - Nie, ešte nezaľahla, iste nie, je sotva pred obedom. - opravila všetečne zas ona jeho.

 Nepriečil sa. Len si povzdychol nad iným, starobylým významom tohto slova. Akosi jej tehotenstvo stále vytesňoval kdesi...do priepasti! Došľaka!

  - Ale, pokiaľ viem, býva... tu neďaleko, v tom starom dome v lese. S manželom, pokiaľ viem... - skúsil habkať, ale mal priveľa informácií na náhodného vypytujúceho sa cudzinca.

   - Stará láska neplesnivie! - žmurkla na neho potmehúdsky a dôverčivo.

   - Nie, nehrdzavie ... - nežne povzdychol, ale spamätal sa. - Nehrdzavie...si myslela? To sa tak hovorí, ale...zas nie, aby si si nemyslela. Bolo to dávno, je to pasé. Ona si žije svoj vlastný život, ja tiež, len som ju chcel pozdraviť. Idem náhodou okolo. Ale, ako tak vidím, zrejme sa nestretávate. Nevieš teda nič, bližšie... ja už pôjdem... - teplo, teplo, horíš!

  - Ten, kto dlho uvažuje, kým spraví krok, prestojí celý život na jednej nohe.   - nebadane mu pozrela na nohu. - Kedysi ste krívali. To bude iste tým, že ste boli nerozhodný. Tá jedna noha vás  musí asi ešte bolieť. Takéto veci človeka bolia. - splietala malá popleta, ale vyslovovala také boľavé súdy, že mal pocit malého chlapca načapaného s gumipuškou pred rozbitou výkladnou skriňou vlastného osudu. Dúfal, že nezadrie o črepoch prinášajúcich šťastie. Dodnes nemá zahojené rany z toho výbuchu.

  - Chcel som ju len ...zas vidieť. - priznal úprimne.

  - Kapor hľadá kapra, korytnačka, korytnačku. - uznanlivo prikývla.

  Ani jedno zo zvieratiek ho nijak zvlášť nenadchlo, ale nestačil sa hlbšie zamyslieť, zatiaľ bude stačiť, že ide jednoznačne o pár. O páry.

  - A čo keby som šla za ňou s vami? - vytreskla nečakanú ponuku.

  - ....chceš ísť so mnou? - 
  To vlastne nie je taký zlý nápad. Výhovorka typu: "Išiel som len náhodou okolo..." sa môže zmeniť na vierohodnejšiu. "Stretol som tvoju spolužiačku, donútila ma ísť ťa pozrieť." Čas vešania girlánd okolo ázijského krku.

  - Samozrejme. Dobrý nápad. Iste sa poteší! -

  ...ale taký skvelý nápad! Taká skvelá náhoda! Ešteže sa zastavil po...

  -  Niečo jej vezmeme, máte tu trebárs čokolády? - rozkokošoval sa.

  -  Nie, toto je obchod so spotrebným tovarom, suveníry a tak.  Ale pekné od vás, že dedkovi chcete urobiť kšeft. Aby si prilákal šťastie, miň novú mincu na starého priateľa, podeľ sa so starou radosťou s novým priateľom a vyzdvihni srdce pravého priateľa napísaním mena na krídla draka. Drakov sme už vypredali. Nechcete šálku s pandou? Alebo koalou? Alebo malým slonom? - premenila sa razom na praktickú obchodníčku.

  Fúú...zlý výber. Všetky zvieratká sú tak korpulentné. Mohla by to vziať osobne. Nechce ju zraniť, chcel by ju potešiť.  

  - Niečo menej zvieratkové tam nemáš? -

  - Nie. Už iba hrnček, na ktorom je Kráska a...tiež zviera. - sklamane vyložila gýčový poklad na pult.

  Čosi mu pretieklo vnútrom.

  - Fajn, beriem. - zašepkal oplodnený náhlym pocitom dávno stratenej spolupatričnosti.

 - Zavolám dedkovi, beztak tu zdochol chrt...alebo doberman, alebo...neviete o akom psovi sa to hovorí? - skúšala zas raz poskladať nejaký ten frazeologizmus.

  - O akomkoľvek psovi, Mulan. O akomkoľvek starom. -

  Zhlboka sa nadýchol. Nie, nijaký starý pes. To si láskavo všetci odpustite. Je stále muž v najlepších rokoch. Ešte stále má čo to zo života pred sebou. Je to jeho život!

  - Ideme! - zavelil odhodlane.

domiceli