Mr.Gold Obchodné tajomstvá, kalitola 16. SPOJENCI

Obchodné tajomstvá

kapitola 16

Spojenci

   - No, konečne si prišiel ! – vyskočil Henry doteraz skrčený na prahu bytu na jeho prekvapeného majiteľa. – Akurát, keď je to také dôležité, tak nikto z vás nie je doma ! – rozčuľoval sa chlapec ďalej odsúvajúc tlamu psa, ktorý sa ho snažil udobriť, lebo aj on ho nakoniec nechal v štichu. A vlastne možno ani nie. Keby sa nebol rozbehol do nemocnice, tak by Archie hneď nedoletel.

  - Ona nie je v mojej pracovni ? – prekvapil sa Hopper pochopiac, že jeho ordinácia je asi prázdna.

  - Myslíš Kráska ? – spýtal sa so šibalským úsmevom prekvapený Henry.

  - Aká kráska ? O čom to...Henry...už zase s tým začínaš ? Dohodli sme sa predsa...- začal, ale vyčítavo pozeral skôr na psa, ktorý ju mal strážiť.

   „Čo zízaš ? Ja som hrdina, doviedol som ťa domov, lebo tu máš návštevu !... No je tam toho, že som neustrážil tú prvú, to priznávam, ale zabúdaš, že to ešte môžem napraviť. Mám totiž špeciálne vyvinutý čuch, kamarát...“ Pokojne hľadel napriamený dalmatín do očí svojho pána a plieskal chvostom po dlážke chodby čakajúc skôr pochvalu ako vyčítavý pohľad.

 - Odkiaľ poznáš Krásku ? Ty si o nej vedel, že je tu tiež ? Prečo si mi to nepovedal ?... Prečo sa všetci tvárite tak tajomne a pritom všetko viete...A ona pozná aj Jeffersona a on mi nepovedal, že on ju tiež !... Ani ty si mi to nepovedal ! Prečo si mi o nej nepovedal ? ...- zasypal chudáka Archieho otázkami Henry.

  - Henry, to je zložité. Tá žena je síce pekná, dokonca by som aj povedal, že je to krásna žena, ale...nikto nevie, kto to je. Ani ona sama nepozná svoje meno. – pozrel sa zhovievavo na chlapca ako správny psychiater naskočiac na jeho hru.

  - Ale veď ti vravím, že je to Kráska ! Nechápeš ?... Je... to... Kráska ! Bella ! ...Pozri, mám ju tu, vo svojej knihe ! Zachránila svojho otca a celú krajinu pred obrami a potom odišla s Rumplom...Teda on ich zachránil a vyžiadal si Krásku ako odmenu...a ... –

  - Prestaň, Henry ! – stopol mu nadšenie Hopper nenechajúc ho ani zúfalo listujúceho nájsť tú správnu stranu ako dôkaz. – Teraz nemám čas na terapiu. Musím jej pomôcť. Musím zistiť, kam vôbec odišla...

  - K nám... – zašepkal sklamaný Henry, že ho zas neberú vážne.

  - Ako to „K vám“...?!  – otvoril Hopper oči dokorán.

  - Tak...k nám... Sám som ju tam odviedol...Stála na ulici s Pongom a pýtala sa na náš dom. Chcela sa rozprávať s mojou mamou... A zachránila ma pred jej dohováraním, že som zas bol dlho vonku...Ale ja som musel Jeffersonovi odniesť ten kód... – vysvetľoval si Henry pod nos a odchádzal so sklonenou hlavou preč naštvaný na všetkých trápnych dospelákov, čo ničomu nerozumejú.

  - Takže je u vás ? –

  -  ...nie. Nastúpili s mamou do auta a odišli preč. Videl som ho zaparkované pred knižnicou, keď som hľadal pána Golda v jeho obchode, aby som mu povedal, že Bella je v meste... Ale už tam nebol...On by sa potešil. Tak som si myslel, že mi pomôžeš ty...ale...-

  - Henry, počkaj. Pán Gold je uväznený v nemocnici...teda, čo to vravím...je hospitalizovaný na oddelení a... ty si vravel niečo o nejakom kóde... – stopol Hopper chlapca.

  Tomu sa rozžiarili oči.

  - To je napínavé ! Už viem, načo Klobučník potreboval ten mamin kód. Chce vyslobodiť pána Golda... Kto mohol uväzniť pána Golda ?...hádam len nie...- s údivom vyvalil oči, keď mu to došlo... – Regina! – dokončil úplne zhrozený.

  Hopper sa mračil. Nestíhal si dávať jednotlivé fakty do súvisu a Henry ho zavaľoval ďalšími a ďalšími informáciami, ktoré ktovie odkiaľ mal a ktoré akoby nikde nezapadali a pritom všetko bolo také neskutočne zvláštne prepojené.

  - ...a čo ak...Ja som to všetko pokazil ! ...Čo ak jej moja mama ublíži ?!... Musíme ju nájsť!... Musíme jej pomôcť !... chytil bezradný Henry Hoppera za ruku a ťahal von.

  - Nie, nie Henry, počkaj. Musíme najskôr pomôcť pánovi Goldovi dostať sa ...z nemocnice. Iba on jej môže pomôcť. On jediný z Reginy nemá strach. – upokojoval ho Archie ako seberovného, hoci ani sám už neveril vlastným slovám.

  - Presne tak, pán Hopper ! Veď je to predsa jeho Bella ! – zašepkal chlapec, akoby prezrádzal nejaké super tajné, to najtajnejšie zo všetkých tajných...skrátka : tajomstvo...

   Hopper nič nechápal, ale cítil sa priveľmi vinný za osudy tých dvoch, aby nad tým uvažoval a nebodaj pochyboval. Držal Henryho za ruku a nechal sa viesť.

   Pred domom však  rozdal iné inštrukcie.

   - Ty sa vráť domov... -

   Sklamaný Henry sa na neho pozrel so slzami na krajíčku.

   - Ty sa musíš vrátiť domov. Tvoja mama by nám toto dobrodružstvo nikdy neodpustila ! Pôjdeš pekne s Pongom, aby si sa nebál. Ja bežím do nemocnice...Vravíš, že Jefferson má kód?... To už tam zrejme bude. Pomôžem mu vyslobodiť pána Golda, ...ak to vôbec chce urobiť...Prípadne spacifikujem oboch aj s  Whalom, keby robili problémy...- povedal čo najodhodlanejšie.

   -  Bude sa  zabíjať ? – zaiskrili Henrymu oči.

   - „Spacifikovať“ neznamená zabíjať, Henry ! – pokýval hlavou Archie .

   Henry mykol plecami a so sklonenou hlavou vzal Ponga za obojok.

   Vykročili...

domiceli