Obchodné tajomstvá
kapitola
16
Spojenci
- No, konečne si prišiel ! – vyskočil Henry
doteraz skrčený na prahu bytu na jeho prekvapeného majiteľa. – Akurát, keď je
to také dôležité, tak nikto z vás nie je doma ! – rozčuľoval sa chlapec
ďalej odsúvajúc tlamu psa, ktorý sa ho snažil udobriť, lebo aj on ho nakoniec
nechal v štichu. A vlastne možno ani nie. Keby sa nebol rozbehol do
nemocnice, tak by Archie hneď nedoletel.
- Ona nie je v mojej pracovni ? –
prekvapil sa Hopper pochopiac, že jeho ordinácia je asi prázdna.
- Myslíš Kráska ? – spýtal sa so šibalským
úsmevom prekvapený Henry.
- Aká kráska ? O čom to...Henry...už
zase s tým začínaš ? Dohodli sme sa predsa...- začal, ale vyčítavo pozeral
skôr na psa, ktorý ju mal strážiť.
„Čo zízaš ? Ja som hrdina, doviedol som ťa
domov, lebo tu máš návštevu !... No je tam toho, že som neustrážil tú prvú, to
priznávam, ale zabúdaš, že to ešte môžem napraviť. Mám totiž špeciálne vyvinutý
čuch, kamarát...“ Pokojne hľadel napriamený dalmatín do očí svojho pána
a plieskal chvostom po dlážke chodby čakajúc skôr pochvalu ako vyčítavý
pohľad.
- Odkiaľ poznáš Krásku ? Ty si o nej
vedel, že je tu tiež ? Prečo si mi to nepovedal ?... Prečo sa všetci tvárite
tak tajomne a pritom všetko viete...A ona pozná aj Jeffersona a on mi
nepovedal, že on ju tiež !... Ani ty si mi to nepovedal ! Prečo si mi
o nej nepovedal ? ...- zasypal chudáka Archieho otázkami Henry.
- Henry, to je zložité. Tá žena je síce
pekná, dokonca by som aj povedal, že je to krásna žena, ale...nikto nevie, kto
to je. Ani ona sama nepozná svoje meno. – pozrel sa zhovievavo na chlapca ako
správny psychiater naskočiac na jeho hru.
- Ale veď ti vravím, že je to Kráska !
Nechápeš ?... Je... to... Kráska ! Bella ! ...Pozri, mám ju tu, vo svojej knihe
! Zachránila svojho otca a celú krajinu pred obrami a potom odišla
s Rumplom...Teda on ich zachránil a vyžiadal si Krásku ako odmenu...a
... –
- Prestaň, Henry ! – stopol mu nadšenie
Hopper nenechajúc ho ani zúfalo listujúceho nájsť tú správnu stranu ako dôkaz.
– Teraz nemám čas na terapiu. Musím jej pomôcť. Musím zistiť, kam vôbec odišla...
- K nám... – zašepkal sklamaný Henry, že
ho zas neberú vážne.
- Ako to „K vám“...?! – otvoril Hopper oči dokorán.
- Tak...k nám... Sám som ju tam odviedol...Stála
na ulici s Pongom a pýtala sa na náš dom. Chcela sa rozprávať
s mojou mamou... A zachránila ma pred jej dohováraním, že som zas bol
dlho vonku...Ale ja som musel Jeffersonovi odniesť ten kód... – vysvetľoval si
Henry pod nos a odchádzal so sklonenou hlavou preč naštvaný na všetkých
trápnych dospelákov, čo ničomu nerozumejú.
- Takže je u vás ? –
-
...nie. Nastúpili s mamou do auta a odišli preč. Videl som ho
zaparkované pred knižnicou, keď som hľadal pána Golda v jeho obchode, aby
som mu povedal, že Bella je v meste... Ale už tam nebol...On by sa
potešil. Tak som si myslel, že mi pomôžeš ty...ale...-
- Henry, počkaj. Pán Gold je uväznený
v nemocnici...teda, čo to vravím...je hospitalizovaný na oddelení a... ty
si vravel niečo o nejakom kóde... – stopol Hopper chlapca.
Tomu sa rozžiarili oči.
- To je napínavé ! Už viem, načo Klobučník
potreboval ten mamin kód. Chce vyslobodiť pána Golda... Kto mohol uväzniť pána
Golda ?...hádam len nie...- s údivom vyvalil oči, keď mu to došlo... –
Regina! – dokončil úplne zhrozený.
Hopper sa mračil. Nestíhal si dávať
jednotlivé fakty do súvisu a Henry ho zavaľoval ďalšími a ďalšími
informáciami, ktoré ktovie odkiaľ mal a ktoré akoby nikde nezapadali a
pritom všetko bolo také neskutočne zvláštne prepojené.
- ...a čo ak...Ja som to všetko pokazil !
...Čo ak jej moja mama ublíži ?!... Musíme ju nájsť!... Musíme jej pomôcť !...
chytil bezradný Henry Hoppera za ruku a ťahal von.
- Nie, nie Henry, počkaj. Musíme najskôr
pomôcť pánovi Goldovi dostať sa ...z nemocnice. Iba on jej môže pomôcť. On
jediný z Reginy nemá strach. – upokojoval ho Archie ako seberovného, hoci
ani sám už neveril vlastným slovám.
- Presne tak, pán Hopper ! Veď je to predsa
jeho Bella ! – zašepkal chlapec, akoby prezrádzal nejaké super tajné, to
najtajnejšie zo všetkých tajných...skrátka : tajomstvo...
Hopper nič nechápal, ale cítil sa priveľmi
vinný za osudy tých dvoch, aby nad tým uvažoval a nebodaj pochyboval.
Držal Henryho za ruku a nechal sa viesť.
Pred domom však rozdal iné inštrukcie.
- Ty sa vráť domov... -
Sklamaný Henry sa na neho pozrel so slzami
na krajíčku.
- Ty sa musíš vrátiť domov. Tvoja mama by
nám toto dobrodružstvo nikdy neodpustila ! Pôjdeš pekne s Pongom, aby si
sa nebál. Ja bežím do nemocnice...Vravíš, že Jefferson má kód?... To už tam
zrejme bude. Pomôžem mu vyslobodiť pána Golda, ...ak to vôbec chce urobiť...Prípadne
spacifikujem oboch aj s Whalom, keby
robili problémy...- povedal čo najodhodlanejšie.
- Bude
sa zabíjať ? – zaiskrili Henrymu oči.
- „Spacifikovať“ neznamená zabíjať, Henry !
– pokýval hlavou Archie .
Henry mykol plecami a so sklonenou
hlavou vzal Ponga za obojok.
Vykročili...
domiceli
V tej Henryho reakcii na spacifikovanie "bude sa zabíjať?" sa úplne vidím :D Drak
OdpovedaťOdstrániť- „Spacifikovať“ neznamená zabíjať, DRÁČIK ! – pokývala hlavou autorka. :-)
OdstrániťNA
OdpovedaťOdstrániť