OUAT
18. kapitola
Prvá
Kultúrne obohatenie...
Smiali sa. Na všetkom. Nabaľovali blbé detaily a tvárili sa, ako borci, čo vymysleli najlepšiu komédiu pod slnkom. Pod stmievačkami v bare.
Slušne, trpezlivo čakal, kým
aspoň jeden z nich vytriezvie z bezbrehého rehotu a objedná si niečo, kvôli čomu bude môcť
zmiznúť k pultu a srať na nich.
- Ujo Dávid, podávate tu aj čaj? - konečne sa
zo šálu doodmotávala Mulan a vycerila na čašníka strojček zababraný od gumových mackov. Zasmažených vo vodke deň predtým, než sa znova nasypali do vrecka a tvárili sa detsky nevinne.
- Čierny, zelený? - prekrútil kalkulačkou v
očiach, ktorá zaznamenávala nula celé hodnoty. Aj s tringeltom.
- Hej,
veď nebuďte taký rasista! Ujo Dááávid! ...že...Čierny! A biely by takto nebol? - žmurkol na červenú
aziatku spolužiak a zahájil ďalšiu vlnu bezbrehého smiechu.
- Počujte, decká, akurát dnes, keď mám službu,
ste sa mi museli sem do baru vysemeniť?! Tak šup-šup objednávočky, lebo si dám tú
robotu a budem volať vašim zriaďovateľom. Zvlášť tvojmu dedkovi, Mulan, ak mi
ešte raz povieš "ujo". Alebo daktorí z tvojich pukatých kamarádičkov! Nie sme u vás v kuchyni. A nemáš už päť. Ani nikto z vás... dúfam... mládež! -
usmernil rozkokošený poter, zmraštiac nos nad ženskejšou odrodou niekdajšej
chutnej neškodnej vnučky uja Li.
Vytasili rozhorčené ksichty, ale vyzerali skôr ako mrňaví značkoví neurotici trčiaci z kabeliek. Hej, čivavy - kabelkové vlkodlaky... V celej svojej nekonečnej pätnásťročnej dôležitosti.
- Takže dievčatkám štyri ovocné čajíčky a
mladým mužom ponúknem čo? Som vám plne k dispozícii! Aj osobný odber...- zaťal
ostro ruku vysoko nad pás a neošíval sa popremeriavať si dorastencov v klbkách
v boxe.
Konečne trochu zvážneli. Čo ak to myslí
vážne? Čo ak má viac sily, než to vyzerá? Čo ak...no, v tomto pajzli na hajzel
nikto sám nepôjde. Na mužské istotne.
- Čo tak nás prekvapiť nejakým miešaným
drinkom? - prekrúcal si ockovu kreditku medzi prstami Sean a pokukoval po
Ashley, či to vidí a patrične dešifruje. A na Davida žmurkol. Potom to
oľutoval. O jeho sladký úsmev zboku, aj s venovaním našpúlených pier, ani tak veľmi nestál.
Umievajúcemu to už znelo lepšie. Pôjde sa
poradiť s Katryn...
Nie sú drinky ako drinky a všetky drinky sú vážna vec.
Gauč je fajn miesto. Hlavne ortopédi sú
nadšení, keď vidia hlavy opreté o stenu a zvyšok tela vyliaty, kopírujúci
podložie, zahromozvodený šľapami o zem.
Pretáčal si škatuľku zápaliek na bruchu medzi
záhybmi vyťahaného trička a počúval múdre rady baby odvedľa. A potom hlúpe
fňukanie baby odvedľa. Ale Katryn mal rád. Doprial jej tú chvíľku a svoje dve
uši, veď mu to ona tiež neraz dopriala.
Potom mlčali. Keď mlčali dlho, natočil sa k
nej. Rozmazala sa jej špirála. Aj všetko ostatné, čím ráno obšťastnila zvädnutú tvár.
- Nemusím
ťa pretiahnuť, však? - zadrel, keď mykla hlavou, cítiac, že ju zboku pozoruje.
- Hovädo! -
Radšej
sa kryl, aby jeho slabiny neschytali dobre mienenú výchovnú...
- Na sviatky si môžeš vziať voľno. Potiahnem
to tu. Mňa doma nikto nečaká. - priložil polienko do spoločnej vatry dvoch
stratených existencií, aby ho nemala za necitlivé hovädo. Hovädo bez adjektív
bolo vcelku prijateľné.
- A čo sestra a malý? Koľko si vravel, že to má?
-
- Nikdy som nevravel ...o ňom. Poradila si mi
to. -
- Učíš sa rýchlo. To je fajn. To je fajn. - šúchala
si boľavé kolená, ale mrzelo ju, že ju má za starú mrochtu, kvôli ktorej sa mu
už neoplatí mrhať matrošom.
- Keby som ja mala decko, také Vianoce mu
vystrojím...ale také! ... svetielka! Svetlá! Žiarovky, sviečky, lampy! Všetko
by žiarilo! Všetko by svietilo. Milión darčekov a prskavky. Tie som odjakživa
milovala. A koláčiky. Celý byt by voňal pečivom a všetci by sme mali červené
svetre so sobmi a čiapky a strašne dobrú náladu. - mračila sa do kúta s
rozbitými debničkami.
Hej, boli zelené, ale od stromčeka mali
poriadne ďaleko. Nie, ani s dávkou niekoľkopercentnej fantázie. Nie.
- Raz, pred rokmi som povedala šéfinovi, že
spravíme vianočnú besiedku. Také to podvečerné stretnutie s roľničkami a
podobnými odrhovačkami. Ako gesto dobrej vôle a bude to pre decká. Vyzdobíme
bar, napečieme, zarobíme punč...Vyzdobili sme bar, desať litrov punču v
mise...neprišiel nikto. Ani jedno decko. Fakt. Smiali sa mi. - načiahla sa za
zápalkami a jednou z nich škrtla.
Ešte horiacu ju odšmarila od seba. Drievko
chvíľu ešte blikalo a potom zhaslo a koniec zápalky sa stiahol do čierneho oblúčika.
Škrtla druhou. Sfúkol jej ju.
- Prestaň!
Vieš, že tu môže byť vyliaty alkohol... chceš to tu podpáliť?! -
- Už strašne dlho. Skoro odjakživa...-
odpovedala mu vážne.
Mlčali. V jej očiach videl odhodlanie a... to
nechcel vidieť.
Pochopila.
- Choď domov a malému kúp nejaký darček.
Uvidíš, ako sa poteší. Nebývajú každý deň Vianoce, ale dnes mu ich sprav. A s tou
službou ťa beriem za slovo. Berieš všetky dni! - namierila na neho príslušný
počet prstov a zmizla vpredu v bare.
Škrtol jednou zo zápaliek a odhodil ju ešte
horiacu od seba. Čo ak tam je...nejaký ten zvyšný alkohol.
Nie, nebol.
Ale on vie, kde je.
Cickal si ju bruškami prstov po tvári a ona
si to patrične, s plachým úsmevom, naoko sa brániac, užívala. Zvlášť, keď
pri tom lolotal niečo ako srdiečko, slniečko, vločôčka... sobíček, snežný skúter! Už
lolotal. Ale bol taký strašne zlatý...
Aj Ruby zmäkla a s vykrivenými ústami lačne zízala na mojkajúcu sa
dvojicu. Dočerta! Dve dvojice! Kedy Ashley stihla zbaliť Seana?! Kde zmizla
Ashley? Trčia z nej len kolená a ten medveď je celý na nej zvalený...Už ju má napoly rozožratú...To je ale
úúúroveň!
Mulan si niečo spievala do svojho čaju a
vlnila sa s ním v rytme. Najradšej by si prisypala ešte trochu cukru, ale v ich
cukorničke už bolo vypredané a pri ďalší stôl ju Ruby iste nepustí.
Ben sa mračil do mobilu. Zas nezvládal nejaký
level.
- To tu chcete pri jednom drinku sedieť až do
polnoci?! - vytiahla Ruby Mulan lyžičku z úst a trafila ňou popolník.
Rozvášnený Gaston sa strhol a rozvášnený Sean
strhol z Ashley blúzku. Skoro. Vytackali sa zas obaja spôsobne do polosedu a
naprávali škody na oblečení.
- Objednám ďalšie. -
Vstal medveď a ledva skrývajúc plný rozkrok,
k radosti barmana, pristupoval k pultu.
- Ešte jedno kolo. A teraz pre všetkých. -
- To
ako aj pre mňa? - oprel si bradu tesne pred objednávateľovou tvárou ďalší z
nadržaných.
Doriti!
To zas bude noc! Pre každého z prítomných...
Svetielka sa mu rozmazávali. Skúsil ich rozpiť ešte jedným pivom. Hľadal ju medzi nimi, ale bola tam tma.
domiceli
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára