OUAT - Prvá... 17. kapitola

OUAT

17. kapitola

Prvá

Elitný plán pubertálnych neoliberálov...

        Nechať sa vypľuť mestskou hromadnou o zastávku skôr, aby nevyzerali ako socky, čo nemajú na taxík, lebo fakt nemajú na taxík, nebol zas až taký skvelý nápad. Zvlášť nie v decembri. S upišťanou Ashley, ktorá svoje sestry v triku, respektíve v normálnom oblečku, v ktorom sa dá zapadnúť v zapadákove, neposlúchla. A teraz meria a prekľaje každý krok, čo je nútená na zľadovatenom povrchu prekonať vo svojich mega nepohodlných semišových kotníkových čižmičkách s podpätkom vo veľkosti stredne prerastenej mrkvy. Aj s farbou.

  - A tom som ešte zvedavá, čo to máš pod tou myšou kacabajkou, moja. - opierala sa o Belle Ruby, nasávala ľavostrannú trochu tepla z jej obrovského šálu a bola by si aj aspoň jedno ucho strčila pod jej čapicu, namiesto svojej neodmysliteľnej čelenky, ktorú si v decembri skutočne odmyslieť z outfitu mohla. Pre svoje zdravie. Belle ju ochotne stískala pod pažou, kým tiež mohla.

  Pred vrátami na "dvor zázrakov" ju vymení Gaston, prisaje sa a bude mať Ruby po chlebe, aj po opore. Ani za svet neprizná, že ani jej čižmičky nie sú práve najpohodlnejšie. Zrejme ich dizajnér navrhoval v deň, keď sa mu minuli cigarety aj káva.
  Blahorečila otcovi, že ju zas raz donútil ísť v tých kožušinových atrapách z depozitu deda Mrázika a výpredajového skladu dedka Mulan. Ale v kabele má lodičky. Každá má v kabele lodičky, oficiálne "idú" predsa do čapkárne nacvičovať tanečky na vianočnú besiedku. Trt babkin! Nech si cvičia skutočné socky, ony si piatkový večer predstavujú diametrálne odlišne. Namiesto obligátneho: "Ó tanenbaum, ó tanenbaum..." to roztočia radšej s jégermajstrom. Roľničky vymenia za štamprlíčky a  betlemskú hviezdu rozmixujú s tými svojimi v rannom vyprošťováku. Ok, tak v predpolnočnom. Podaktoré tu by  fotríci prizabili. A dedkovia. A babky... Ťažký je život pubertálneho poteru. Močiar je primalý. A Králičia nora skôr stoka.

  Aj keď zas až tak nezavádzali. Je v Králičej nore hudba? Ok, techno skladby, rap a house, či  to búchanie hadicou o dvere, ako to ostatné minule obrazne priblížila Mulan, si odmyslíme. Budú tanečky? Budú. Vždy sa nájdu típkovia, čo to v sebe neudržia a zaimprovizujú medzi stolmi. Spočítané, vydelené štyrmi mušketierkami, čo sa konečne dotackávali pred vysnívajú destináciu, vychádza z toho suprový piatkový mejdan. Vianočná besiedka, ako sa sluší a patrí. Asi len patrí...

  A už im na slávu mávajú ruky davu. Gaston s ...raz, dva...dvoma kamošmi. Jasne mu povedali, že budú štyri! Dobre, Mulan vysvetlia, že podľa lunárneho kalendára, feng shuej a dnešného rozpočtu, by sa dnes nemala s nikým zoznamovať, lebo to jej dedko zistí a pridá ju do menu v bufete.

   - Máš?! - žmurkla Ruby na dôležito sa tváriaceho chalana, kým s jej oporou nevytvorí jednoliate súsošie a nezlíže z nej jej hodiný pokus o špičkový večerný make-up.

  - Že váhaš...- prevesil jej cez plece svoj hrmotajúci ruksak. - Zatiahneme hen na zastávku a môžeme doladiť noty. ...Kde je moje srdiečko? Nosík stále studený...- trel sa už o svoju najnovšiu love, zbytok jej ukričaného a krikľavého doprovodu vypúšťajúc zo zorného poľa.

  Strčila mu hladne ruky do vreciek bundy. Hej, dnes sú tam okrem žuvačiek aj cigi, zapaľovač a...malé lesklé balíčky.

   - Gaston...- vytrhla ruky z vreciek, ako opálená, odtiahla na chvíľu tvár a pozrela na neho zospodu nežne sladko karhavo.

   - Nevyšiluj, mojko. Ja ti to hneď vysvetlím. - ovil sa jej okolo krku, respektíve okolo obrieho šálu, pritiahol si ju a takmer zadusil dychom, z ktorého už razilo lacné víno. - Môj  fotrík ma to tým...zásobil. No fakt, nedrístam! Vychováva ma neenor..to...málne, skrátka, zodpovedne. Bolo to aj s prednáškou, neboj. Inak sa mu páčiš... Som mu ukázal tvoju profilovku. Vraj "dobrá samica". Ešteže ho nepočula mati... - skúšal zahovárať, dobre vediac, že mu už minule dala embargo na tému párenia sa, so všetkými k nej patriacimi rekvizitami, kým... už aj zabudol, čím to podmienila. Nevadí. On to nevzdá. 

  Ktovie, možno už dnes by zavolala. Tá, oná, príroda.

  "Ktovie, možno už dnes by..." 

  Díval sa na mŕtvy mobil v dlani, čo práve vytiahol z výlevky na oplachovanie pohárov. Možno už dnes by ...zavolala. Ani si to neuvedomil, zalieval ho pot. Pomykal rukou, ako kedysi, keď mu merali teplotu predpotopným ortuťákom. Vyžblnklo ešte čo to vody.

  - Dlab na to, vzadu máme nejaké zabudnuté exempláre. Vyber si z nich. Nikto sa o ne nehlási a sú to lepšie šunky, ako bola táto tvoja. Vytiahni simku, možno sa zachráni a nechaj chvíľu na radiátore. Mne to občas zaberie... Teplo vždy zaberie...na väčšinu prúserov...- bublala s krígľami Katryn, ktorej nešlo do hlavy, ako ho mohol rozľútostiť taký starý šitný aparát, ktorý už dávno patril do depozitu muzeálnej spoločnosti, nie do spoločnosti ľudí. Vtáka poznáš po perí, človeka po mobile... hento keby vytiahne niekde medzi... povedzme normálnymi ľuďmi, otočia sa mu chrbtom s úškľabkom, z ktorej psej riti to vyšiel. V podstate ten mobil zodpovedal jeho výzoru, uvedomila si. To je des! Musí si aj sama kúpiť niečo z novšej rady.

  Trhalo mu kútikmi úst. Prečo?! Čo komu urobil, že...

  Keby len vedeli, že nikde inde nemá zálohované kontakty. Touto stratou, akoby prichádzal o celú nedávnu minulosť.

   - Mal som tam všetky kontakty. - skúšal sa otvárakom dostať pod zadný kryt, s poslednou iskierkou nádeje, ale to, čo pod ním uvidel, boli Pompeje dva.

   - Tak to bola posledná kvapka a týmto už definitívne začínaš nový život. Vitaj v klube, Robo! - drcla mu čelom o čelo, postrapatila vlasy, až ho trochu zatackalo a utrela si vodou vyžraté ruky o jeho ramená.

  - Veď...ale zas... kto po tebe bude nesmierne túžiť, nájde si ťa aj bez čísla, nie?! - zamudroval Davidko a tiež by sa bol pritúlil, ako Kata, ale jemu by to asi neprešlo. Čelo o čelo. Noštek o noštek, pusinka...

  - Čo zízaš jak žaba z prachu?! - osopil sa naňho, zobudiac ho z ocucávacieho sna práve včas a mobil letel radšej cez polku miestnosti, než kolegovi do ksichtu ďalšia jedovatá slina bezmocnosti.  

  Pár štamgastov zatlieskalo. V boxe, ktorý trafili niektoré súčasti, keď sa odrazili a úspešne oddelili od materskej lode a  od stĺpa, ktorý im stál v ceste, už až takí nadšení neboli.

  - To ktorý kontakt, doriti,  bol taký dôležitý?! - zaťala krikom ruky do bokov Katryn a zamračila sa.

  Chudák, cholerický. Teraz aby z tringeltov napájal tú tlupu, čo práve vyrušil a rozhádzal im partičku štamperlíkov na stole, svojou neolympijskou disciplínou v hode mobilom. Prečo si komplikuje život?!  Prečo neurobí jednu ráznu čiaru za tým minulým?! A kedy začne ten pokračujúci?!

  - Nebude ťa počúvať. To mu už semeno iste vráža do uší. Poznám to. Čo je veľa, to je moc...- s hlavou nahnutou k plecu obhajoval ďalší neplatný pokus o kontakt s Robkom, Davidko.

  Ignoroval ju aj jeho a odtiahol dozadu. Odtiahla sa za ním, prehodiac utierku na kontakty tretieho druhu nažhavenému parťákovi za pultom.

   - Idú ti tam nejaké decká. Nie, že ich vyplašíš! Alebo vyhodíš. Náš zákazník, náš pán. A tvár sa, že ani to čučo, čo majú vo vaku, nevidíš. Keď im dôjde, zarobkáme aj my. - odvlnila sa dozadu za rozhodeným kamošom.

domiceli