OUAT - O chlp..., 10. kapitola

OUAT

10. kapitola

O chlp...

Plán A, B aj R.

    Vynechal časti o projekte v písomnej podobe a prešiel rovno k vlastnej podobe operácie, nad ktorou preležal celú noc. No, možno nejakú pol hodinku, trištvrte maximálne, kým zaspal ako do vody hodený.

   - V kancelárii môžem natlačiť plagáty o hľadaní toho psíka, pokiaľ mi dodáš nejakú aspoň polokvalitnú fotku. Tie rozvešiame po okolí a dúfam, že váš riaditeľ bude ústretový a dovolí nám urobiť na škole pár prednášok...- mrvil nervózne prstami, lebo nápady sa mu automaticky miešali s realizáciou a ako sa poznal, radšej by stúpil do hovna, prípadne na tie inkriminované pripináky, ako oslovovať ďalších a ďalších nadriadených. S deckami to už bude iné, tam sa, ani nevedel prečo, cítil lepšie. Istejšie.

  Nekomentovala a netvárila sa ani veľmi nadšene.

  Ok, tak od piky. Motivačný úvod.

  - Pozri, v prvom rade nesmieme dať najavo, že sme sa zľakli a že chceme cúvnuť, prípadne ho necháme vyhrať. Páchateľovi musí byť jasné, že sme v pohotovosti a ideme po ňom. - vysvetlil hlasnejšie a konečne sa začala prebúdzať.

  Videl to na postupne sa prižmurujúcich očiach, hoci si, pravdepodobne, predstavovala, ako prinajlepšom samopalom páli do vrahov psíkov a teší sa, ako z ich zvyškov bude vyrábať granule pre preživšie zvieratká obohatené o vitamíny a stopové prvky vlastných nabubralých fráz a spol.  Fuj, to ťa ako mohlo napadnúť?! Veď deti sú také nevinné duše...

  - Decká neznášajú prednášky. To im pripomína školu. Nesmie to vyzerať ako škola. - položila na stôl pádny argument.

  Díval sa naň medzi okrúhlymi fľakmi po dnách pohárov a hľadal inú olympijskú disciplínu, v ktorej by zvíťazil.

  - Rozmýšľal som aj nad praktickou ukážkou, priamo v teréne, ale rodičia by nás asi prihlušili, keby ich zlatúšikom ukazujeme zdochliny utýraných psov, čo pošli na zožratý pripináčik...- potriasal hlavou aj bezmocnými rukami nad stolom s požiadavkou.

  - To by som ani ja nedala. Fakt nie. Ani pre dobro veci. - sklopila oči sklamaná skôr sama zo seba, ako z jeho nápadu.

  - Možno, keby som oslovil niekoho z veteriny, aby len improvizoval a ukázal im to len naoko, ako prezentáciu, akú šarapatu môže taký špendlík v tele urobiť...- hľadal riešenie.

  - To akože tú mladú veterinárku, čo je za mestom? Jasné, modrooká bruneta! Zabijete dve muchy jednou ranou...- zas prekrúcala Emma očami.

  - Je jedno koľko múch zabijem, ale musíme zabrániť, aby sa zabíjali tie nevinné naivné psy, či nie?! - už strácal trpezlivosť aj nervy, lebo mu stále pripomínala niečo, čo za nič nestálo. Hej, bol to zas raz trapas. Bola o sedem rokov staršia a nestálo to... Za ňou by iste nešiel. Nie je to jediný veterinár v meste. Aj keď najkrajší. Hnedé dlhé vlasy v chvoste. Modré oči. Vráť sa láskavo k prvotnému asketickému plánu medzi deťúšikmi.

  Odpil z piva. Babkina reklama bola akurátna. Zhnitá voda. Teplá.

  - Potom je tu plán B. Ale kto nahovorí decká, aby dobrovoľne spravili rojnicu a prečistili okolie karanténky od všetkého toho nahádzaného svinstva? - pokrčil čelo a predstavil si bandu výrastkov, ako robí bordel na miestach bývalých rybníkov a namiesto hľadania sa skôr strácajú.

  - To by možno Neal zvládol. Keby im za to sľúbil, že... - poobzerala sa, či niekto nenačúva a nahla sa k nemu. Zafunela celé sklo, aj tak nedočiahla. - Neal má kľúče od niektorých hrobiek a sú tam vraj tajné chodby a katakomby a kostry! Z normálnych živých ľudí! - vypúlila oči ako výstrahu, že je to tajomstvo.

  Už videl ako sa veta: Kostry zo živých ľudí, ako odmena za pomoc vyníma v jeho projekte. Ale účel svätí prostriedky.

  - To je protizákonné, si myslím. A antihumánnne detto. - nerozpakoval sa už ani šachovať s cudzími slovíčkami. Pred sebou má pomerne slušne vzdelaného a rozhľadeného súpera. Čoby. Parťáka. Usmial sa pri predstave, ako oni dvaja tvoria vyšetrovaciu dvojku. Priam filmovú. Dempsey a Makepeacová.  Usmievať sa neprestával.

  - Šak o to ide. Vidíte, aj vám sa to páči! - zle si vyložila jeho úškľabok. - Na to by sa dali nalomiť. Chápete? Niečo, čo nie je bežné, čo je zakázané! Tabu a tak. - nadchýnala sa a hľadala ďalšie možnosti, ako prilákať obete, aby dobrovoľne pomohli v prípade.

  Našiel aj sám.

  - Akože im dovolím strieľať zo služobnej zbrane na pohyblivý cieľ, pripútam ich na cintoríne k plotu hrobky a nechám nocovať, či zavriem do cely predbežného vyšetrovania len s kýbľom na zvratky? Zabúdaš, že ja som len mestský policajt? Nemám ani zbraň, ani putá ani tú celu u nás nemáme. - obhajoval vlastné protiprávne návrhy.

  - Tak zostane len ten cintorín. Neal ukradne tie kľúče. -

  - No, super... - oprel sa, až gauč zavrčal. - A ja mu budem asistovať. - vyhodil ruky do vzduchu.

  - Chystáte sa zaplatiť za celý lokál, keď tu na mňa vykyvujete jak blázon?! - pristála pri ich stole babička s vechťom zas zabodnutým medzi faldami.

  Stiahol sa trochu do klba. Babka ich rozstrieľala pohľadom a odišla. Keď chcel vrátiť pohľad k Emme zbadal, že vedľa nej sedí malé dievča s veľkou červenou čelenkou.

  - Čaute, ja som Ruby. To je moja babka. Ak by ste zaplatili takú zmrzku, moja trieda by šla. Namiesto cintorína, viete...- natrčila dlaň a čakala spečatenie ponuky.

  Emma sa mračila, on nechápavo krčil čelo smerom dohora.

  - Načúvala som a aj ja chcem zachraňovať psíky. Babička neznáša psy. Tie veľké. A bojí sa aj vlkov. Ale ja sa nebojím. Iba cintorína. Trochu. Tak zaplatíš tú zmrzku? A kto nájde toho psa dostane veľkú. Hej? - búchala hranou dlane po stole.

  Mykol hlavou smerom k neodbytnej krpani a díval sa na Emmu.

  - Berieme? Do partie?  -

  - No, super! Kindergang! - prekrútila tá zas očami, ale keď si predstavila vlastnú triedu "dobrovoľníkov", radšej prváčikovia, ako nič.

  Pricapla malej ruku o stôl a on to zakryl svojou. A rýchlo ich spratali, lebo sa blížila babka a na kázeň o leštení stolových dosiek nemali čas.

domiceli