RUMBELLE - Prievan v tráve, 17. kapitola

Rumbelle

17. kapitola

  Prievan v tráve...

...robia človeka.

   

    

  Stál tam síce odovzdane, ale ako učinená kôpka nešťastia. 

  Dívala sa zobďaleč prísne a kriticky mraštila svoju peknú tváričku do tvarov, ktoré sa dosť podobali skrkvancom na košeliach, čo na ňom už hodnú chvíľu testovala. Žiaľ, ani predstava, že by ich oprala a vyžehlila jej nevliala nádej, že by vyzeral... aspoň trochu prijateľnejšie pre jej otca, pri tak významnej príležitosti, akou bude: vyklopenie pravdy.

   - Nič sa nedá robiť. Ani jedna sa nehodí. - záporne pokývala hlavou a aj posledný kúsok nejakej tej štylizovanej odnože havajských rytmov radšej zgúľala späť do tvaru, v akom ju našla na dne, vraj, skrine.

  Porozopínal sivastý variant, ktorý, ako sa matne pamätá, získal svoj vintage efekt pri praní s ponožkami a inými zvrškami v čase, kedy mal záchvat nového začiatku, čo zväčša končil vypľutím včerajška do koša na prádlo. Väčšinou sa to ku šnúre na bielizeň ani nedopracovalo a zajtrajšok  a pozajtrajšok to následne pálil v krbe. V prípade, že tie žvachle nejakým zázrakom medzičasom vyschli od potu a iných nechutností.

  - Ešte by sme mohli použiť tie od neho požičané kúsky, ak ti to nebude prekážať, že tam On zas bude takto s nami...- urobil akési vlnivé gesto transformácie na umelca. - Celkom zaujímavá paralela. Šaty, čo robia človeka...- prižmúril oči a zašermoval pred sebou rukami, akoby tvoril onen obraz, aj keď jej bledá tvár nemala najmenšie pochopenie pre jeho čierny happeningový humor.

  - Tak toto by som od teba nečakala ani v najhoršom sne! Tak po prvé... Tie veci som mu dávno poslala späť. A po druhé... Ja nechcem z teba jeho kópiu! Dvojníka, ani... ani nemienim nikdy v budúcnosti porovnávať vás dvoch a vyťahovať tromfy, ktoré z vás budú robiť naveky sokov! - buchla dverami skrine, ale nedoľahli. Postrčila ich zadkom. A zas. Zopárkrát, kým pochopila, že je to márne. Skriňa chce byť otvorená a aj bude. A aj ona bude.

  - Alebo to mala byť zas provokácia, ako asi zareagujem?! - prižmúrila oči a keby mala hadí jazyk, patrične rozdvojený, tak ho vyvrhne jeho smerom, každou časťou obkrúti okolo holých paží a trhne.

  Stál tam polonahý, len v džínsoch na pol žrde a špičkou nohy pátral po zemi po niečom, čo si oblečie.

  Zohla sa a zdvihla flanelovú košeľu. Vydratú, skrkvanú, s dierami na lakťoch.  Ale nepodala mu ju. Potrebovala len do nej zabaliť dve malé klamstvá. Neposlala nič. Poskladané to má skryté v perináku. Kvalitnú košeľu aj kvalitné nohavice. Na pamiatku. A naozaj dúfala, že tu v skrini na poschodí nájde niečo, čo sa aspoň zhruba bude podobať jeho šatníku. Kvalitnému...

  Pristúpil k nej a založil si ruky na jej ľadvinách. Tiež ich prekrývalo len staré vyťahané tielko a takto zhora bol celkom pekný výhľad až po tú zhúžvanú flanelovú košeľu. 

  - Už dlhšie uvažujem, že zmením svoj šatník. Povedzme, že ti uverím, že nechceš mať zo mňa jeho dvojníka a tým pádom ti umožním sa podieľať na mojom človečom znovuzrodení. - usmial sa a oprel si čelo o to jej. A pokračoval. - Človeka si už zo mňa spravila, tak to len trošku doštelujeme a doladíme. - vytiahol jej z rúk košeľu, aby jej bol bližšie, ale okomentoval to svojsky. - Dávam ti voľné ruky...-

  Mala voľné ruky, tak spustila. Aby si to náhodou nerozmyslel.

  - Jednofarebné košele. -

  - Ale rifle si smiem nechať? Dúfam.  -

  - Budeš k nim nosiť opasok. A košeľa bude stále zapravená. A nijaké tričká farby rybieho brucha pod ňou. Budeš nosiť normálne spodné prádlo! -

  - Ale nechcem slipy, chcem trenírky! -

  - Boxerky...-

  -  Žiadne dementné obrázky na vajciach! -

  -  To hovorí niekto, kto má ponožky, kde ježko uteká ku kaktusu s výkrikom: "Otecko?!" -

  - A keď sa priznám, že som si odložil bielu svadobnú košeľu, akože do truhly, vrátiš mi ich? Akosi sa mi pri tých tvojich večných praniach nenávratne stratili. - odlepil sa, zanechajúc jej na čele červený fľak ako na japonskej vlajke.

  - Dones tú košeľu. - odstrčila ho.

    Doniesol.

  Nebola v lepšom stave, ako ostatné, rovnako skrkvaná a zadubená, ale pomerne kvalitná a zánovná. Zbavila ju už pomaly sa rozpadajúcej igelitky zo supermarketu. Poprezerala si ju, našla slabé miesto a rázne trhla a mixovala ju dovtedy, kým vládala z nej robiť pásiky a iné zvláštne tvary, podľa toho, ako ktorý záhyb spolupracoval s jej aktivitou.

  Spokojná mu ju podala.

  - Nie, ani táto sa nehodí! - ešte si ju pritiahla a utrela do nej nos. 

  Razila naftalínovými guľôčkami, čo sa z igelitky vysypali všade naokolo.

   - Budem zvracať! - oznámila ešte a ponáhľala sa rozkaz tela splniť.

  Vyprevadil ju hlbokým povzdychom, dúfajúc, že splachovač funguje, lebo naň akosi nemal čas. Mal kopu inej práce. Predsa. 
  Prehodil podaný zvršok z ruky do ruky.  

  - Takže zomierať sa zatiaľ nemôže. - oznámil úbohej zlynčovanej košeli a odhodil ju za chrbát k ostatným. Načiahol sa po svojej flanelovej. Trošku ju otriasol, aby získala akú-takú fazónu, prevrátil rukávy a tváriac sa, že si navlieka prinajlepšom hermelínový plášť, afektoval spomalenými pohybmi, aj keď ho nikto nevidel. Leda ak vlastný  odraz v puknutom zrkadle zvnútra skrine.

  - A nie, že jej povieš, že aj teba kupovala Milah. Teba mám celkom rád.  - pohladkal sa od pŕs k bruchu a s láskou zapínal gombíky o dierky, o ktorých ani netušil, že ich táto košeľa vlastní. - Videla si, ako skončila sestra - svadobnica! S Bellou nie sú žarty! Myslí to s nami vážne a my jej budeme za to vďační... -

  Hlas, čo oznamoval, že je asi niečo so splachovačom, ho urgentne volal dolu.

  Čas vyhrnúť rukávy. Ale už s košeľou o tom radšej nediskutoval. V poslednom čase priveľmi diskutuje s neživými tvormi. 

  Trénuje na spolužitie. To by mohla byť výhovorka.

  Nešťastná stála vo verajách.

  - Dal som ti voľné ruky, srdiečko, ale asi ti ich zas zajmem, lebo majú tendenciu mi likvidovať inventár obydlia. Najskôr košeľa, teraz toto tu... - lapol ju za ľadové dlane a vytiahol z kontaminovaného priestoru kúpeľky.

  Zahanbená, že zas niečo pokazila, netušiac, ako nevinne v tom lieta, dobrovoľne mu ich odovzdala do opatery...  

  ...aj so všetkými ostatnými súčiastkami tela.

  domiceli