RUMBELLE
Prebúdzanie
máp
nadviazanie na
ff ZRKADLENIE
13. kapitola
Tma...
Iba snehová kráľovná sa usmievala. Napriek krátkemu času, čo trávievala
medzi ľuďmi, bola však v tomto prípade najinformovanejšia. Poznala každého,
jeho osud, priania, cestu...kým jej nezmizol na väčšinu roka, aby sa zas, keď
nadišiel čas zimy, ukázal v jej zrkadle obohatený o zážitky, o rok starší,
trochu iný, alebo taký istý, akého ho s príchodom jari nenápadne opúšťala.
- Chcem späť svoju dcéru! – prerušil jej
rozjímanie a chvíľkovú nostalgiu Gold, svojou ráznou žiadosťou, odsunúc
teraz príchod nečakaného vnuka do svojho života na vedľajšiu koľaj.
Kráľovná sa zhlboka nadýchla a smutne ukázala
smerom k dievčatku.
- Obávam sa, že ak ti ju vrátim, aj tak sa nič
nezmení na...na tom, že...je, aká je. – povedala mierne.
- Čo si to s ňou porobila?! Prečo?! –
krčil prstami Gold, vidiac, ako dievčatko na neho nevraživo zazerá, tušiac, že
si ju chce odviesť so sebou a hľadá únik.
- Otec! –
pohol sa Bae Goldovým smerom a neveriacky krútil hlavou. – Ty to nevidíš?!
Práve ty?!...Nemá srdce...- ukázal na ňu roztvorenou dlaňou.
Kráľovná sklonila hlavu.
- Nemá srdce... – zašepkala tie isté slová. –
Vrátila som ho vtedy tam, kam patrilo...Vrátila som ho Belle. – pozrela na
prítomných, ale rýchlo pokračovala. – Myslela som si, že bez neho, na vás
rýchlejšie zabudne...že si zvykne na mňa, ako na svoju novú rodinu...Tak veľmi
som túžila mať aj ja rodinu... Dúfala som, že ma bude milovať a...budeme spolu
šťastné. Len my dve. Ako matka a dcéra...- ťažko zo seba dostávala spoveď
kráľovná a v kútikoch očí sa jej zjavili ďalšie slzy.
- Ako
si mohla...?!...dovoliť Belle, aby prijala tú kliatbu?! – nepočkajúc na odpoveď, napriahol sa proti
kráľovnej a prudká sila sprevádzajúca ohnivú guľu ju nadvihla a sotila
dozadu, kde zostala bezvládne ležať, ako
kôpka stápajúceho sa, popolom z rozpadnutých šiat posypaného lanského snehu.
Emma neveriacky otvorila oči dokorán. Takéto divadlo,
či už ide o iluzionistické predstavenie, alebo nejaké tie triky, efekty a spol.,
teda nečakala.
Dievčatko, vidiac, ako skončila jej opatrovkyňa, zatlieskalo drobnými rúčkami a začalo
nadšene podskakovať. To Golda zastavilo v ďalšom nepremyslenom útoku na kráľovnú.
- Maličká, srdiečko, prosím...- skúsil na ňu
ísť dohováraním, podobrotky, ale natrčila proti nemu dlane, opakujúc po ňom gestá formovania
ohnivej gule, mraštiac tváričku do zlovestných grimás, ceriac malé zúbky a keby
mala jeho moc, v tú chvíľu sa zvíja rovnako v opačnom kúte jaskyne.
Pochopil. Bez srdca...nemá nijaké ľudské
cítenie...ani štipku súcitu, lásky, spolupatričnosti...
Kráľovná sa medzitým zviechala, hrdo vztýčila pomocou
vlastnej mágie a kým vločky čerstvého snehu okolo nej dopadli, stála tu
rovnako krásna , bledá a meravá, ako na začiatku.
- Chápem tvoj hnev Rumpelstiltskin....ale sama
Belle si vybrala svoj osud...Priveľmi verila, že sa jej do roka a do dňa
podarí nájsť a znovu získať maličkú, svojou láskou späť, vašou spoločnou láskou späť...inak...vedela, čo
ju čaká...- rozprávala pomaly, pripravená na ďalší útok, tušiac, že jeho hnev
bude spravodlivý, lebo sa dopustila podvodu.
Správne predpokladala, že chuderka Belle si v ten
moment, keď sa jej upísala, ani len nespomenie na fakt, že zima vládne iba
časti roka a ten končil v deň, kedy ich navštívila v obchode...a
cynicky zamávala na rozlúčku...
...a po zvyšok roka nebude mať
Belle šancu na získanie si lásky svojej dcérky.
...a ONA zas bude mať dosť času, získať si jej
priazeň iba pre seba.
...a ON to teraz vie.
Goldovi však klesli ruky bezmocnosťou. Teraz pochopil, o čom to Hook
rozprával, keď zistil, že opäť kraľuje svojou mágiou. Teraz pochopil aj obetu
Belle, ktorá vedela, že tým, že ON svoju moc opäť získa, je ona odsúdená na
istú smrť, lebo porušila zákon kliatby...iba pravá láska, nie mágia!
Iba pravá láska rodičov by dokázala vrátiť všetko do správnych koľají...
...ale keď si uvedomila, keď videla, že jej človečia láska na to stačiť
nebude a čas neúprosne plynie, prinesúc jar, leto, jeseň...rozhodla sa
podporiť jeho snahy o znovu ovládnutie mágie, veriac, že aspoň ON ju ňou
dokáže...možno...keď nadíde zima...a pre ňu samotnú už bude
neskoro...zachrániť.
- Belle...- zazúfal polohlasom.
- Čo je s Belle?! – spýtal sa rovno Bae ustarostene.
Otec len nadvihol ruku, položil ju synovi na plece a stisol, akoby
si od neho chcel nabrať sily ustáť toto kruté poznanie.
Oči sa mu zaleskli.
Syn pozrel na jeho ruku a akoby ho čosi zamrzelo.
- Otec...prepáč...vymenil som ťa...za...za nádej, že zachránim aspoň ju.
Maličkú. -
Gold mu prikyvoval, netušiac ani o čom rozpráva, ale jeho hlas znel tak
upokojujúco. Zdalo sa mu, že sa nehnevá....že mu odpustil.
- Mrzí ma to...- ozvala sa znovu kráľovná. – Chcela som len
rodinu...svoju vlastnú rodinu. Nedomyslela som, že...niekomu ďalšiemu tým
ublížim. Vám všetkým... -
- Znie to logicky. Vy máte podľa rozprávky, ľadové srdce, ale máte ho,
ako som správne pochopila. To jedovaté, grobianske dievčisko vyzerá, že nemá
žiadne. Z lekárskeho hľadiska je to neprípustné, ale Henry by odpoveď vo
svojej knižke iste mal raz-dva naporúdzi. - ozvala sa Emma a bola by
kráľovnú potľapkala chápavo po ramene, lebo toto zvláštne absurdné bizarné divadlo
začínalo nadobúdať aké-také logické rysy, aspoň v intenciách záchranných
pátracích akcií jej syna a zapojiť sa doň, jej pripadalo, ako úplne
žiadúce a normálne.
- Pomôž mi ju zachrániť, otec...- ozval sa znovu Bae a šmátral v kapse
po svojom boku.
domiceli
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára