Rumbelle, ROZMRVENÉ III., 14. kapitola

 

ROZMRVENÉ III

14. kapitola

 

      Väčšina procesov vo vnútri zeme sa nedá dostatočne preskúmať, ani priamo pozorovať. Nahrievanie plášťa by sa mohlo prejaviť nanajvýš blednutím, či červenaním, čo by znamenalo stúpanie magmy a erupcia by tým pádom, či skôr výskokom, mohla prebehnúť v každom ďalšom okamihu. A v niekoľkých na seba nadväzujúcich vlnách. Tak?! Bude to?! Nič? Ani krátkotrvajúce otrasy? Ani postupné uvoľnenie bezpečnostného ventilu, aby kotol totálne sebadeštruktívne nevybuchol? Stále nič?! Poistka? Ahá, tak nič, ale ešte treba počítať s nepredvídateľnosťou a zmenami bez akéhokoľvek varovania... To najskôr.

  ...ale on si len ukladal dieliky skladačky. Po každom priloženom zažmurkal a mykol hlavou. Obrázok ani veľmi nechcel vidieť. Skladal sa sám okolo neho ako hologram.

  - To je... zmena,  – tvárila sa prekvapene a ani to nemusela hrať. - Popravde, poviem ti to narovinu, očakávala som... výbuch, – priznala po chvíľke zvláštneho, takmer až krájateľného, ticha rozloženého medzi nimi ako obrovské prekysnuté cesto na koláč, čo sa už-už spustí kypieť z vandla, ale...

  ...ale toto ho zamrzelo. Viac než by si chcel pripustiť. Smutne sa pozrel do tváre ženy, z ktorej poznal každý, letmými i majetníckymi dotykmi, prejdený centimeter, ale ktorej pery sa ho teraz dotkli úplne inak... Naozaj ho vidí takto? Ako výbušného, jedovatého, preafektovaného, impulzívneho, explozívneho, to už si povedal, skrátka, akože sa vôbec, ale vôbec nevie ovládať?! Prečo čakala... výbuch sopky?! On, taký pokojamilovný. Hotová stojatá voda. Stoka? O kom točíš?! Prehltol každú poznámku a to sa magor mozog snažil a nachrlil mu ich na jazyk za niekoľko táčok. Takú radosť jej neurobím. A to som jej chcel robiť radosť. Kedysi aj doživotne. Nie, nie, nebudeme sa ľutovať pán „dotknuté ješitné ego“. Rozdýchame všetko, prehltneme. Ideš!  Tak, čum na háky! Ako viem vstupovať do sociálnych situácií a interakcií s uvedomením! Pomrvíme sa a začneme čo najtichšie. Pianko. Pianissimo.

  - Kedy si sa stala nadšencom pre vulkanoturistiku? Prečo ma tak veľmi chceš zlanáriť na tento druh trávenia nášho dnešného spoločného času? Preceňuješ reaktivitu môjho nervového systému. Beriem to, s ohľadom na teba a naše dobré vzťahy...v minulosti... len...ako provokáciu, srdiečko. Túto dovolenkovú destináciu si rád nechám ujsť... – ukázal na dom, ktorý mu chcela ukázať zas ona. Aj keď ho zvedavosť zožierala zaživa a doslova sa až vyhrýzala z lebky, len aby aspoň niečo uvidela. Smola. Zalez späť!

  Zaťal zuby. Aj jazyk za ne. Pre sprostý dom si nepokazí možno poslednú šancu. U nej. Áno, áno! Pochopil, komu ho, nevedomky, čo ho môže v jej očiach ospravedlniť, predal. Aj koľko za to, paradoxne, zaplatil. A to štvalo, ale... začal predsa na sebe pracovať. Hubu tu aj tak nemá komu rozbiť... Domáci pán zrejme nie je doma, keď myši majú fraj. A dovolia si pozývať návštevy. Pánske návštevy. Skús ešte mantru o tom motivačnom milovaní a nenávidení, nech už si dôsledný...

  Niečo jej tu nesedelo. Iba to stálo vedľa nej a nevyšilovalo, nehádalo sa, nekričalo, nezavýjalo, neprechádzalo to hlasom až do fistuly. Niečo tu nesedelo. Iba...stálo. Skoro sa opýtala, či náhodou nezačal športovať. Šport učí sebadisciplíne, to je dokázané, ale predstaviť si  jeho v posilňovni alebo ako lieta za futbalkou... Nonsens.

  - Je ti to smiešne? – zachytil jej zle skrývaný úškľabok.

  - Nespoznávam ťa. A to som si spomenula. Poznám ťa, ale... nespoznávam. Hráš na mňa divadlo, aby...si si ma znovu získal? – začala rovno konšpirovať.

  Toto si predsa chcela, Belle. Aby zabojoval, aby dal najavo, že mu na tebe a na vašom synovi záleží! Aby sa bil? Aby plakal? Aby sa doprosoval tvojej priazne? Hamuj, dievča. Nosí parohy a zvyká si na ne, očividne. A ide mu to. Nekaz mu progres!

  Teraz sa usmial aj sám.

  Až sa strhla, že jej vie čítať myšlienky. Rozfúkala ich a skúsila preladiť stanicu.

  Už zabudla, ako veľmi mu úsmev pristane. Nie, že by ho skrášľoval, takú mágiu neovláda nič na svete, čo si bude klamať, ale poľudšťovať dokáže.

  - Takže sa... usmievaš...v mojej prítomnosti. To je dobré znamenie, či?! – prehral si zopár slide diapozitívov, negatívy si prehrávať zakázal, z minulosti.

  Ak si odmyslí ich začiatky a koniec, tak celý stred bol v podstate pomerne dosť vysmiaty. Síce dosť často cez sarkazmus, iróniu a strieľanie si zo seba samých, v tom lepšom prípade, postorgazmické úsmevy sa vôbec nepočítajú, tieto momentky tiež vyčiarkni, ale inak, s dobrou náladou, ktorá bola nutná vzhľadom na situáciu, ako a kde žili, ale naozaj, naozaj... dokázali spolu kooperovať. Cez plaché úsmevy. A to nimi, žiaľ, teraz to už vie, a ľutuje, dosť šetril.

  Kto mlčí, ten svedčí.

  Ale ona nemlčala.

  - Som šťastná... -

  - Počkaj, počkaj...brzdi, Belle, neprišiel som sa hádať, – dvihol výstražne ukazovák, skôr sám pre seba, aby nezabúdal, čo si predsavzal, -  ...a tieto tvoje slová začínajú trošku prikladať pod kotol môjho adrenalínu. Uznaj, práve som sa dozvedel, že chlap, čo mi prebral ženu, manželku, aby som bol presný a ukradol si ju pre seba aj s mojím synom, sfalšoval rozvodové papiere, ktoré by som ja v živote nebol dobrovoľne podpísal. Ten istý chlap ma podvodom obral aj o dom a dokonca si dovolil vysmievať sa mi tým, že to tu prekopal od základov, čo sa len dalo, aby tu po mne nezostala ani pamiatka a navyše, si vás sem bohorúhačsky nasťahoval! Tak, prosím, nepripomínaj mi to svojím proklamovaním nejakého konečne nadobudnutého šťastia! Prosím..., Belle. Aj ja som len „citlivý“ muž... – dotiahol vetu už so sarkazmom. Boľavým. Obojstranne.

  - ...som šťastná, že si prišiel a môžeme sa normálne pozhovárať ako dvaja dospelí ľudia! ...som chcela... Chcem sa vážne zhovárať. O našej budúcnosti, – napriek upozorneniu musela povedať, čo mala na jazyku.

  - Akej našej? Akej „našej“?! Mám počúvať o tvojej budúcnosti... s ním?! Rozhodla si sa, Belle. Nechápem ale, prečo jatríš rany? Robí ti to dobre?! Alebo chceš počuť o mojej... budúcnosti? Neverím, že ťa skutočne reálne zaujíma, ale, ok, považujem za potrebné ti povedať jednu novinku, ktorá... ťa možno prekvapí. Možno aj poteší. Preto som aj tvoje... pozvanie prijal, – teraz by rád videl do jej peknej hlávky, z ktorých zásuviek vyberá „pekné novinky“. Žiaľ, presne vedel, z ktorých už nie.

  Mrzelo ju, čo počúvala. Aj podtón. Rezignoval. Vzdal to. Ako si spomína, vzdal to, pravdepodobne, už vtedy, keď ju poslal za Nealom do nemocnice a vedel, že sa stretne s „NÍM“... Ten tŕň si z päty nikdy nedokázal vytrhnúť.

  - Nebudem sa...ti ospravedlňovať! Ani spovedať! Vidím, že aj tak nemáš záujem. A... ani som to nemala v úmysle, – hrdo dvihla hlavu. Zamračila sa. Zaváhala. Nie! Muselo to von. – Chcela som ti vynadať! Strašne ti vynadať! Zdžubať ťa za tie rozvodové papiere, predaný dom, aj za to, že...si sa na nás vykašľal ešte skôr, ako... skrátka vykašlal! A ako vidím, stojíš si za tým. Takže, už nemám, čo povedať. Chcela som len, aby si... mi to ty povedal rovno do očí! – teraz natrčila ukazovák ona sama.

  Pozeral bokom. Videla, ako bojuje.

  Pozrel sa na ňu priamo. Dobojoval.

  - Nikdy by som sa ťa a nášho syna nevzdal, keby si sa ty ako prvá nevzdala mňa! Nikdy by som nebol predal náš dom, keby bol domovom, ktorý by si bola ochotná stavať spolu so mnou. Nikdy nepodám žiadosť o rozvod, kým ma o to ty sama nepožiadaš. Nikdy... ťa neprestanem milovať a nikdy neprestanem veriť, že sa ku mne vrátiš. Nikdy ťa nebudem nútiť. Nikdy si neodpustím, že som ťa...sklamal. – utíchol.

  Vybuchla.

  - Nikdy, nikdy, nikdy! Keby, keby, keby! Presne toto som NIKDY nechcela počuť, KEBY si chcel vedieť! Ja som vlastne nič nechcela počuť! Ani nechcem! – pritlačila si dlane o uši. – Chcela som vidieť, na vlastné oči, že... niečo urobíš! A ty tu iba mlátiš prázdnu slamu, trepeš ošúchané frázy a myslíš si, že sa ti za ne hodím okolo krku! Ja už ale nie som tá sprostá naivná študentka, čo bola tebou očarená, lebo si myslela, že máš charizmu a za škrupinou vyvrheľa s nemožným slovníkom sa skrýva pravý muž... – kývala záporne hlavou. – Až teraz si ma skutočne sklamal! – otočila hlavu a zrak zabodla kdesi bokom.

  - Teatrálne! – spomalene zatlieskal iný muž z úzadia.