OUAT - Prvá... 12. kapitola

OUAT

12. kapitola

Prvá

Synchronizácia rastu oporného systému...

      Česala sa. Ale pripomínalo to skôr pomstu vedenú všetkými tými ryšavými cestami od korienkov po prázdno zľavoboku. Hlavu zámerne nechala natočenú k nemu. Hriva už elektrizovala a zvnútra to iskrilo. Analýza, syntéza, komparácia, interpretácia... Jej prednášku o akýchsi neobmedzených možnostiach alebo nemožnej obmedzenosti kolegov a exkolegov sa rozhodol tvorivo nechápať a mlčať. K jej nevôli.

  Pevne integrovaný vo vrstve vlastnej oťapenosti hovkal si na gauči vyrovnávajúc omrvinky na príručnom stolíku podľa veľkosti. Neriešil ich matricu. Dnes už videl toľko rozmeľnených vecí a ľudí. Nijaká analýza ani syntéza, všetko pekne nalinkované. Jedna krčma, druhá krčma, tretia krčma. Prvý polliter, druhý polliter...

  - Odkedy je z teba nihilistické monštrum?! Ani trochu tej radosti mi nevieš dopriať a aspoň odpapuľovať? Pred chvíľou som ťa nazvala obmedzencom a ty? - pokúsila sa nabúrať jeho takmer dokonalé, ale  plytké polobezvedomie. 

  Predsa len zosumarizoval bezlepkavé puzzle.  Pricapil dlaňou a otrel o bok. Obsahovalo lepok.  Dá to do správy.

  - Vždy lepšie ako  byť ešte pár minút hygienicky hendikepovaným bezďákom. Myslíš si, že už bude voda teplá? - privoňal si k podpažiu bundy s mapou niekoľkých putík, čo dnes prelozili, na tele. Inde sa ani nedíval. Pripadal si rovno ako katastrálny úrad. Inventár miestnych podnikov v evidencii jeho šatstva bol precízne spracovaný.

  Ľútostivo naňho pozrela, vedomá si, že všetku použiteľnú, prijateľnú a hlavne teplú tekutinu na očistu minula sama na seba a dnes sa už zdroje neobnovia. Aj keď ho tým pôvodne, s cieľom vyhrať boj o vodu zmiatla, vyprevadila ho len mlčky do kúpeľne. Pretrpela chvíľu, kým pračudesne kvílil ako delfín s poruchou zažívania, ale keď sa stuhnutý vytackal z miestnôstky a zazrel na ňu nenormálne škaredo,  skoro sa skúsila zmorfovať so zrkadlom za chrbtom.

  V rukách kŕčovito držal ružovú osušku pred slabinami a zatínal stále pery.

  - Odvolávam. Nie si nihilistické monštrum. Si dokonca akusticky dominantný...- nedokončila.

  Potom vybuchla do smiechu, lebo osušku hodil rovno po nej a podoba s antickými diskármi na starých vázach s faunou vtáctva tak miniatúrnou, že sa reštaurátori hádali, či prekryť lístkom agátu alebo dokresliť ešte zo tri lupienky a ľaľa blaťúch, bola neodškriepiteľná. Robertus Minimalimus.

  S úsmevom mu venovala prikrývku, vidiac, že jeho kvóta tolerancie čohokoľvek aj kohokoľvek je už na dnes definitívne vyčerpaná a provokujúc len tak naoko, by mohlo znamenať, že si dnes nebudú vymieňať len obligátne voly a kravy, ale skončilo by to... Skončilo by to.

  Dobre vedela, ako mu voda tečie zo zubov zo spolupráce práve s ňou, ale poddávať sa nebolo v jej základnej výbave.

   - Ešte som ti nepoďakovala. Vieš, ten kretén v Králičej nore...- vytiahla jeden z početných incidentov, ktoré márne vymazával z pevného disku. Súbor obnovený.

  - Viem, nalial mi na chrbát pivo, opľul ucho rozžuvanými arašidmi a skoro zlomil sánku. A nie, ľad si už dnes neprosím! - obranne vyplazil spod prikrývky holú ruku.

  Stále bola studená a nemal šancu ju vytrhnúť z tých jej. Zaharpúnovala sa o ňu a pritiahla rovno pod jeho malú, tenkú prikrývôčku. Nejaké to teplo navyše je vlastne fajn. Skutkovú podstatu jej ukázal v celej kráse. Dnes nezhreší... Viac, ako v tých smradľavých putikách.

    Prečo nešiel študovať politológiu? Alebo za masmediálneho komunikátora. Alebo multikultúrneho toleranta. Alebo... A čo si myslíš, že práve v tých podnikoch robíš?! Robo, už nie si policajt, si všetko možné, len nie poliš. Keď nás Boh chce potrestať, splní nám naše priania. Na, tu máš!

  - Prestaň, Zelena! - stopol ju.

  Keby mal chuť si pred spaním brúsiť diamant, nepôjde sa sprchovať pod rozmixovanú novembrovú triešť kúpeľky tohto intráku. Biologicky bude dnes cudný.

  - Zelena?! -

Alebo možno ani nie. Nejaké to prikázanie hore-dolu!

 Hore-dolu, hore-dolu, hore-dolu...

   Česala sa. Nie, že by jej poznámky Ruby podkopávali sebavedomie. Radšej byť zadobre s konzervatívnym otcom, ako radikálnou zástankyňou vypreparovaných drdolov, ktoré k nevôli babky a polky mesta a celej školy  nosila už len z trucu, ako to všetkých rajcuje, Ruby.

  Zrkadlo jej ukazovalo pätnásťročnú realitu nekompromisne a s radosťou a prednášky z lifestylákov, pri ktorých sa Ruby tvárila dôležito ako uhličitan sodný v minerálke ju momentálne zaujímali asi tak, ako prítomnosť uhličitanu sodného v minerálke.

   - Bellinka, nie si mi hladná?! - zaznelo spoza dvier, poslednej bašty, ktorá zabezpečovala nedávno vytvorenú demilitarizovanú zónu.

  Áno, dokázala presvedčiť fotra, že jej izba, je len jej izba. Bolo potrebné vyjednávať, držať protestnú hladovku, aj odprezentovať trochu mrmlavej postpubertálnej rétoriky vo forme komparatívnej diagnostiky ostatných spolužiakov a spolužiačok v niekoľkých samostatných prednáškach. Ale vydalo. Do mesta Compiegne a ani o krok ďalej. Čiže po prah.

  - Už som jedla. -

  - A nedáš si ešte trošku?! -

  - Nie, som prežratá ako potkan z TESCA! - huba predbehla mozog a krehký mier bol ohrozený.

  - Tak, Bellinka, takto sa so mnou baviť nebudeš! Ja sa tu starám... ja si vyprosujem... a kým bývaš pod mojou strechou... - a celá zvyšná plejáda výchovno-strápňovacích výrokov, stačí si len odškrtávať.

   Niekedy by asi prežila skôr Makarenkovu cez tlamu, ako tatkovu starostlivosť, ale ona nie je Ruby, čo si dovolí hubovať babke ako papagáj zrazený s mucholapkou. To si radšej dá ešte jeden paštétový chleba navyše.

  Preboha, nepriberie? Gaston sa s ňou rozíde! Ruby vysondovala, ako ju opisuje ostatným v tlupe. Pekne ju opisuje... škoda, že nemôže aj sama počúvať.

   - Počúvaš ma vôbec?! Na čo zas myslíš?! A nenechávaj mi vlasy v hrebeni! - vyhľadával zákonný zástupca ešte čosi z príručky domáceho chovateľa pubertálneho poteru.

  Usmiala sa.

  Zobral to osobne. Zmäkol.

  Už aj v škole zistila, akú moc má úsmev. Aj Gaston mäkne. A potom tvrdne. Preboha! Karimatka v kobke pod školou!

  Do januára ešte ďaleko.

  - Som rád, že to berieš takto pekne vážne. - usmial sa otec a spokojne šiel dopozerať nejakú tretinu.

  Buď hokeja alebo piva. Alebo oboch simultánne. Dcéra je rozumná, on ju vychováva dobre. S pubertiakmi je to vždy raz hore, raz dolu.

  Hore, dolu, hore, dolu...

domiceli