OUAT - Prvá... 11. kapitola

OUAT

11. kapitola

Prvá

Grafikon predpokladaných výluk...

      Babička za ňou zdola, z bistra,  ešte niečo kričala. 

  Vyvrátila oči stĺpkom a prepočítavala. Vyzutá je, s dáždnikom nekvapká, lebo nijaký nemá, o stenu sa nešúcha, v kabelke nepašuje demižón a potom, čo sa dala aj oňuchať, aby zakonný zástupca jej kamošky s uspokojením babkám vlastným skonštatoval, že nerazí nijakými majiteľke bistra známymi prchavými, omamnými ani promile pripomínajúcimi látkami, mohla sa konečne, pubertiacky ťažko nad vecou, zatváriť vážne. Ide predsa podávať prvú pomoc kamke, ktorá...

  Otvorila jej s mokrou hrudou čohosi opretou o čelo, make-upom, ktorý si asi nanášala brokovnicou ale vetou z ktorej razila nezlomená Ruby.

   - No nazdar! Ty si návod na svoj účes našla v kindervajci?! Pošlem ti vírus na tie tutoriály podľa ktorých sa češeš, moja! - odvlnila sa k čomusi, čo rozmermi matne pripomínalo posteľ a zmizla v mäteži handier.

  Belle pritlačila mokré pramene ešte viac k tvári, potom ich automaticky zašuchla za ucho a nahla sa k postave vystretej v niečom, čo matne pripomínalo sekáč po explózii. Ešte dýchala. 

  - Chápeš to? - naprogramovala tému na tento večer a Belle bolo jasné, že na jeho konci sa bude môcť prihlásiť o zápis do Guinessovej knihy rekordov v krčení ramenami.

  Hľadala niečo, kam si sadnúť, ale väčšina vecí v tejto izbe sa asi mala narodiť ako skriňa. Kopy oblečenia, doplnkov, obalov, ktorým by bolo odpustené, že nie sú prírodné, ale časť naozaj pôvodne slúžila na jedlo, sa tu váľalo bez ladu a skladu. Aj keď, ako v sklade to vyzeralo.

  Vyštverala sa na stacionárny bicykel, obvešaný náhrdelníkmi, opaskami a...sú to gaťky, aj keď tangáče za spodnú bielizeň veľmi nepovažuje. Dnes je piatok, podľa počtu zľava na rúčke,  tie dvoje vpravo na rúčke budú čisté.

  Pohmýrila sa na úzkom sedadle, ktoré asi dizajnovala španielska inkvizícia a strčila dlane medzi stehná v očakávaní prednášky o jednom chalanovi v rôznych variáciách pohlavných orgánov, polohách, istých zamestnaniach a činnostiach, spolu s nadávkami v iných jazykoch, ktorým bude rozumieť menej, ale budú od nich dochnúť komáre za oknom a vysychať tráva pred ich domom.   

  Ruby však len ležala a čumela do stropu.

  Jasné, ak to má byť teatrálne, musí si to vopred premyslieť. Má na to právo, iste sa k nej zachoval veľmi, veľmi, preveľmi zle. Zatiaľ má čas začať vstrebávať vlastné pocity. Pobozkala ho. Hej, už sa to nedá vrátiť späť. Bolo to spontánne, rýchle a takmer nepripravené. Ten autobus mohol aj trošku meškať. Nadýchla sa, podrástla o pár centimetrov. Zas mala jeho tvár pred sebou. Cmuk a klesla zo špičiek. Zopakovať záber. Na špičky. Bozk. Výdych...

  -  Vyzeráš, akoby som z toho bicykla odmontovala sedanku! - znechutene sa ozvalo z postele. - Tebe to rande vyšlo, však?! - vystrelila Ruby do polosedu, hodila handru, z ktorej sa vykotúľali iné handry za seba a prižmúrila oči.

  Zaťala pery, roztiahla ich do takej tej čiarky, čo sa chce dotknúť uší, rozžmurkala sa previnilo a nebadane prikývla.

  - Bozkávali sme sa. - vydýchla nadšene, zasnene, nežne, jemne, nadržane a ešte s takým tým výrazom ako panda po pätnástom vyžratom nákupnom vozíku bambusových listov, čo práve skončil mimo jej hrubého čreva.

  Ruby smrkla. Bola dojatá. Natiahla ku kamke paže.

  - Síce mi je akoby ma ujebali mŕtvou vydrou, ale tebe to prajem, moja! Ja som taká šťastná, že ty si šťastná a vy ste takí krásni, obaja, ako mi to mohol ten sviniar spraviť?! Srať naňho! - zaznelo dramaticky plačlivo s monotónnou melódiou vyjadrujúcou globálne odhodlanie celej generácie tínedžerov prijať zákony prírody a oduševnene pri tom mávať vlajočkou. Len sa ešte rozhodnúť, či na nej bude grcajúci jednorožec, emotikon výkalu alebo teľacie oko.

  Aj Belle muselo tvárou prebehnúť niekoľko emócií za sebou, v dvoch radoch aj pozdĺžne, aj priečne, aby dala kamke najavo, že je nešťastná, ako je ona nešťastná, ale si praje, čo si ona praje. A ešte svetu mier. Bude to jednorožec.

  - No, daj. Počúvam. - potiahla Ruby neexistujúci sopel a dúfala, že sa nijaké ďalšie romantické detaily nedozvie, lebo ju to zabije a zajtra bude meškať až po tretiu hodinu, kým sa dá zas dohromady a odstráni následky lokálnej povodne.

  Našťastie Belle, hoci populácia motýlikov v jej bruchu rástla geometrickým radom a zapchávala všetky cievne aj ostatné cesty, už-už pripravená zamoriť akékoľvek ucho spoveďou, bola dostatočne emocionálne vnímavá, aby to zvrtla a nasmerovala roj do močariny.

  - O nič nejde. Taká sesterská pusa na rozlúčku. A šiel autobus. - očičká jej zaiskrili.

  - Ty si bozkala jeho?! - doplo druhej.

  Opäť prikývnutie.

  - A ušla? -

  Prikývnutie.

   - A nechala ho tam stáť? -

  Prikývnutie už opatrnejšie. Čo ak sa jej zas rozplače, hodí sa okolo krku a olepí ju všetkým tým, čo zatiaľ drží na jej tvári, hoci picassovsky dezorientované.

  - Tak to sa revať dnes nebude. Musím  byť v tej hnusnej škole hneď ráno a vidieť, akú to bude mať dohru. - v hlave sa jej premietli scenáre z viacerých filmov, seriálov aj pár +18 záberov, ale školská chodba eliminovala niektoré projekcie veľmi dôsledne.

   - Zajtra je sobota. - sklamane upozornila Belle.

  Naozaj sklamaná, že ho možno dva dni neuvidí. Bože, dva dni! Dvadsaťštyri a dvadsaťštyri, to je najmenej sto hodín! Neuvidí ho! Dva dni, dve noci a tých sto hodín k tomu! Nekonečný čas! To nemôže vydržať...

  - Myslíš, že by som mu mala zavolať? Alebo napísať SMS, alebo do chatu, alebo dať niečo na insta, my story a ták? - kládla básnické otázky trochu hlasnejšie než mala.

  - Myslela som, že len prší, ale asi padajú krúpy a tie ti cestou sem spravili v tej strapatej hlave dôkladnú lobotómiu, moja! Nechcem ti kaziť radosť...-

  - Obávam sa, že chceš! - vyprskla s vykrútenými perami nadol, pripravená na ďalší katastrofický scenár, kde chudáčika pobozkaného Gastonka bude musieť držať od tela, aj od ucha aj od dispeja... Sto hodín sa nedá vydržať! Ale Ruby má pravdu. Asi. Musí teraz čakať na to, čo urobí on. Len, či niečo urobí?! Nebude ju teraz považovať za vtierku? Nezašla priďaleko?!

  Zažmurkala na kamošku.

  Tá spokojná, že zas má poslušnú žiačku, pohniezdila sa na svojom smetisku, lapla jej ruky, aby mala istotu, že nevyťukáva jeho číslo a nekontroluje pripojenie na akejkoľvek sieti vrátane jej očiek na včerajších pančuchách.

  - Operácia "kobka" spustená. - nadvihla Ruby veľavravne obočie.

  Belle došlo na um niečo s karimatkou. Motýle čelom vzad, smer všetky dostupné nervové zakončenia. Zelená karimatka, fialová karimatka a mávame, mávame krídelkami!

  Potom sa obe smiali ako prechladnuté čajky, až kým ju po hodine streštených stratégií babička nevyhodila domov s dvoma plechovkami nealkoholického piva pre otca, ktorý už dvakrát volal a overoval cieľ cesty jeho dcérenky lepšie ako GPS.

  Toto bude dlhý víkend. Najmenej sto hodín!

domiceli