OUAT - Prvá... 9. kapitola

OUAT

9. kapitola

Prvá

Monumentálnosť charitatívnej hystérie...

      S jazykom vyplazeným na pol žrde doťahovala Ruby posledné ťahy na nechtoch svojej kamarátky, kým tá poslušne s prstami od seba, aby mali čas uschnúť, držala prostredník prilepený na nejakom tom riadku novej knižky, čo práve doslova hltala. Ako vždy.

  Nebola celkom spokojná. Nie so snažením sa Ruby, lepšiu kamku nemá nikto, ale...

  - Podľa štatistiky sa denne vo svete vyrobí viac ako šesťtisíc knižných titulov, čo je skoro dva milióny ročne a akurát ja musím čítať takúto exemplárnu absurditu! - komentovala zhrozene posledné vstrebané riadky.

   - Ty furt čítaš iba chujoviny, moja. - zadržala jazyk, pricvaknutý medzi zubami, rovnako ako mozog nedešifrujúci nejaké tie cudzie slovíčka v závere vety, aby náhodou nevyšla aj na kožku pod nechtom. Vyšla. Zúrivo namočila štetček do nádobky a zahrkala. Veľmi rada počúvala zvuk ocieľky narážajúcej o sklo.

   - Normálny časák si máš kúpiť! So vzorkami parfumov a zľavami.  A nie vraziť vždy celé vreckové do nejakej pošudenej knihy, čo ťa aj tak maximálne vytočí. A mňa tiež.  - opatrne vysvetľovala a skúšala prilepiť ďalšiu neónovú kvetinku presne... hocikde na kraj nechta. -  Dáme aj krakelovací? - jemne fúkla na malíček a pochválila sa súhlasným prikývnutím.

  Belle s vypleštenými očami zízala na svoju stránku.

  Ruby to už nebavilo. Nie, že táto tu nemá ani základný kozmetický potenciál, lebo stále kupuje iba idiotské knižky a nie poriadny rúž a shimmering a bronzer a iné prepotrebné veci,  ešte ani neocení jej vynaloženú námahu?!

  - Hej, knihomolka, počúvaš ma? Čo také si sa zas dočítala, keď totál ignor chuderu Ruby? - pritlačila zo strán na inkriminovaný malíček s neodborne zamaľovanou kožou pod nechtom, aby kamku prebudila.

  - Tak, napríklad, ty si myslíš, že plávajúci skrkvaný mikroténový sáčik v jazere sa podobá na ženský klitoris? - zatiahla stláčaná úplne vážne.

  A Ruby sa prvýkrát vážne nahla nad knihu.

  - To čo čítaš? Preboha, to ti otec dovolí? Mňa by babka za toto dala na adopciu a zavrela na dva dni do mrazáka k lazaniam po záruke! -

  - Klasika. Súčasná próza. Uršula Kovalyk. - mykla plecom Belle, zatvorila knižku a zničila pätnásťminútovú prácu kamošky, lebo pán lak a jeho tri krásne dcéry vrstvy neráčili ešte doschnúť.

  Šmarila po nej odlakovač vyhrabaný z bordelu v kozmetickej taštičke.

  - Tak a dosť! Človek sa ju tu snaží počlovečiť a ona namiesto toho, aby mi porozprávala o poslednom rande, ničí moju niekoľkotýždňovú snahu! Tak ako? Jazýčková bola? Prsia očekované? Baterka vo vrecku pripravená? - hádzala, paradoxne, čitateľskou sterilitou naštepená Ruby metafory, po ktorých by sa nevinné Uršuline rozmočené mikroténové sáčky stiahli zahanbene pod hladinu.

  Aj Belle sa stiahla pod viečka. Záporne kývala hlavou, v rozpakoch zakladajúc pramienky za ucho. Nechty už nemohla viac zničiť.

  - On ťa ešte neboškal?! Gaston?! - zrevala zhrozená deva, až sa pár desiatu obžierajúcich dievčat z vyšších ročníkov strhlo a pridržalo si jedlo pred ústami, aby nevybuchlo od smiechu. Táto bojovníčka za práva dievčat na bozkávanie sa a iné telu milé činnosti bola dobre známa firma už vo všetkých triedach hneď s prvým zvonením.

   Tvár Ruby sa začala podobať nechtovej katastrofe a jej odrazu na vatovom tampóne, ktorým si dievča sediace na lavičke pred ňou zúrivo zodieralo náter.  Hrala všetkými farbami, okrem tých mejkapových, aj zhrozenie, prekvapenie, posmech a ...závisť.

  - Tak vy spolu oficiálne chodíte dva týždne a on ešte neskóroval? A ...on ešte stále s tebou chodí?! - zadrela nechápavo. Niečo v matrixe nie je v poriadku.

  Belle len prikyvovala, mala len jednu farbu v depozite. Akútnu červeň.

  Ruby si prisadla. Vytiahla jej z rúk odlakovač a privoňala si.

  - Vy dvaja nebudete normálni. Buď je to romantická love, aká tu na gympli ešte ani nebola, alebo...nie si ty lesba?! - odsadla si kúsok. - Dobre, dobre, nič som nepovedala. Ale teraz pravdu. On sa nemal k ničomu alebo ty si sa bránila? - prižmúrila oči, aby jej neunikol nijaký náznak zatajovania.

  Dievča s kožou okolo nechtov vo farbe plesnivých brusníc len dvihlo plecia a spustilo ich.

   - Dívaš sa mu pravidelne do očí? - vypleštila názorne oči na kamošku.

Dievča prikývlo.

   - A dívaš sa mu aj na pery? -

   Dievča neprikývlo. Zamyslelo sa. A hľadalo odpoveď vo včerajšej prechádzke okolo námestia. Predvčerajšej okolo parku, predpredvčerajšej zas okolo námestia... Stále videlo iba dlažbu. Chodí a zíza si pod nohy.

   - Aj si občas takto nenápadne zahryzneš do spodnej pery? - kusla si svoje si idúca kamka vôbec nie nenápadne a aj musela vypľuť nános, čo stiahla prednými zubami. - A aj si pery oblizuješ? - dokončila trojicu indícií. Aj s názornou ukážkou, ktorá sa podobala skôr na záber z National Geografic o levoch po dobrej bašte.

  Dievča sa zhrozilo.

  - Pery sa nesmú oblizovať! To mi otec hovorí už od mala. Potom sú suché a drapľavé. -

  - Hamuj, trapka. Dnes tu riešime vláčnosť pier, alebo to, aby mu bolo jasné, že sa chceš bozkávať!? -

  - Ale ja sa nechcem bozkávať. Teda, chcem, ale nie nasilu...keď on nechce...- skúsila vysvetliť konce, začiatky aj stredy  každého rande.

  - Ty si telivo, Belle. A ako on môže vedieť, či chceš, keď sa mu ani nedívaš na pery, ani si tie svoje nehryzkáš a ani ich neoblizuješ? Há? Ty si myslíš, že chalani majú nejaký mozog? Všetko je tu dolu a tam hore mu to musíš dať najavo ty! - chytila sa zúfalo za čelo. - Čum na háky. - drgla ju, vidiac, ako okolo ide Sean.

  - Hej, kámo, prosím ťa...- vyštartovala po ňom.

  Ovila mu paže okolo pliec, aby jej neušiel a natočila ho tak, aby Belle videla jej tvár. Dívala sa chudákovi do očí a na pery, hrýzla si do pery, raz vrchnej, raz spodnej, olizovala sa po kútikoch, aj dookola, až kým sa chudáčisko nevymotal z jej zovretia a rýchlym galupom nezmizol medzi skrinkami. Ruby zastala s rukami vbok a hlavou vpredu ako práve prebudená stará korytnačka.

  Belle sa pobavene usmievala.

  - No, nejako nevydalo...- zaškerila sa do odmaľovanej ruky. Smrdela po acetóne.

  Ryby potriasla hrivou.

  - Chápeš to? Iba nevinný flirt... Tomu magorovi sa postavil! - natrčila ruku ako tácku smerom, kam zmizol.

  Belle radšej preglgla ďalší výsmešok.

 - No, nič. - mávla nad nezodpovedným mladým mužom, ktorý asi nevie kontrolovať svoje pudy rukou. - Vráťme sa k tvojmu problému, lebo to sakramentský problém je. Ak sa dnes na rande pobozkáte, potom najneskôr v januári ťa dá dolu. - vyhodnotila v závere kurzu a schovávala pakšamenty dekoratívnej šlamastiky.

   Belle nestíhala vstrebávať. Aký január? Čo v januári? Prečo? Načo? Začo? Dolu? Jáj?! Dolu!

  - Dolu? - zasvietili Belle oči až si Ruby pomyslela, že jej náročná misia bola úspešná. Sklamanie. Všetko ľahké je podozrivé. Bod číslo... dlabať na to. Niečo z pánskych lifestylákov.

  Druhá takmer ťapkala rukami. Namaľovanou o tú smradľavú.  

   - Fakt, už sme dávno neboli v našich katakombách. Dúfam, že Leroy nevymenil kľúče. Teda zámky. Ideme skúsiť?! Zvoní až o päť minút. - nadchla sa pre dobrodružstvo.

   Ruby sa v tvári stále zračilo zúfalstvo. Kedy už táto dospeje? A dozreje? A odzvoní jej fatálnej naivite?!

   Kauza: Katakomby... Tajné miesta pod miestnou školou, ktoré náhodne objavili, keď školník zabudol zatvoriť masívne kovové dvere na nich. Pol starého mesta je podľa legendy obdobne podkopaného a hoci tieto neboli nič moc a tých pár metrov štvorcových niekoľkými smermi po prvé zamurované časti škola využíva ako depozit starých lavíc a iných hatrapárov, prestávky tam, v tichu, tme a tajomne bývali kedysi, keď boli ešte nové v tejto škole fajn.

   - Počuj... ty nebudeš až taký stratený prípad! To nie je zlý nápad. - nadchýnala sa rusovláska ďalej.

  Druhá už o čosi menej. A po ďalších slovách už vôbec nie.  

  - Prísť o panenstvo na tak zaujímavom mieste. Máš u mňa malé bezvýznamné plus! Zariadim, aby tam do januára bola aspoň karimatka. - usmiala sa konečne Ruby.

  - Aké...ja nechcem! Ruby...čo? Aký január?!" -

  - Svätá prostota a moja trpezlivosť. Ty nevieš, že chalana síce môžeš nejaký čas si držať od tela, ale taký mesiac je tak akurát pre normálne baby, ako ja, ktoré však dávame prednosť presa len skrátenej dvoj, trojtýždňovej verzii. - afektovala trochu. Trochu dosť.  -  Ty, moja, máš čas tri mesiace. Maximálne. Ak nezinkasuje do troch mesiacov, tak pôjde loviť inde! To je jasné ako facka! Takže teraz máme koniec októbra. Dnes to vidím na prvý romantický bozk, zajtra francuzáky, pred Vianocami nasadíme nejaký ten petting, neckting. Maximálne jednou rukou a v januári mu dáš. - uzavrela a spravila rukou čiaru vo vzduchu.

  - A čo druhá ruka? - natrčila jej Belle svoju odmaľovanú, radšej sa tváriac, že nepočúva, ale Ruby zostala na svojej línii vývoja kamoškinho vzťahu.

  - Urob si to druhou rukou, máš to ako od cudzieho. Niekedy to skús. - dvihla kútik úst. - Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Nebudem ťa predsa učiť, ako predstierať orgazmus, ...keď ty si sa ešte ani nebozkávala. Neospravedlniteľné! - povzdychla sklamane, ale tak trochu jej aj závidela. Kde sú tie sladko-bôľne časy krásnych naivných začiatkov... 
  - To si fakt taká nemožná, Belle?! - poklopkala si na čelo vôbec nie zhovievavo, aby zakryla vlastné rozpaky.  

domiceli