OUAT - Prvá... 0. a 1.. kapitola

Prekopané a presunuté!

https://anazuz1.blogspot.com/2020/07/ouat-prva-1-kapitola-ff.html

OUAT

Nultá pilotná kapitola

Prvá

Gympláčky v zácviku

    Na mieste bývalého kasína postavili škaredú hranatú opachu. A rovno dvojposchodovú. Dočasne tu škola bola aj v pôvodnom hostinci-kasíne, kým si niekto na predvojnovom ministerstve školstva a národnej osvety uvedomil, ako to asi vypaľuje v očiach verejnosti. 

  Z gracióznej elegancie prelomu storočia zostali len dve asi metrové  imitácie mramorových stĺpov so spodnou pätkou a dierkou na drôt hore, ktoré sa potom osemdesiat rokov povaľovali po rôznych kabinetoch, než ich objavila akčná riaditeľka a odvelila do strážnej služby po oboch stranách vstupu do svojich kancelárií. Jednej pre sekretárku, jednej oficiálnej a trezoru, kde administratíva chodila tajne vypaľovať zobáky, lebo na pôde školy je fajčenie prísne zakázané. Nedajboh na očiach verejnosti.

  Gympel.

  Oranžovo-smotanové fľakaté valce zdegradovali na podstavce pod kvetináče,  zaklincovali črepníkmi s čímsi, čo vyzeralo ako zhnité slonie nohy, z ktorých rástli zelené metrové pokrútené chlpy. Počas letných prázdnin vždy vyschli, v septembri ich ostrihali, potom pripomínali už čosi iné. Návštevám dupkajúcim na chodbe pred riaditeľňou to na tvárach rozkresľovalo čudné, zhrozené ksichty, s ktorými vchádzali k vedeniu a nemuseli sa už začať tváriť vážne. Konfrontujúc sa s riaditeľkou tejto inštitúcie sa im stretnutie s Votrelcom ukázalo v opačnom garde a Vojna svetov s Dňom nezávislosti nulovo mysteriózne.

  Veta: „Máš ísť do riaditeľne,“ v preklade znamenala dlhú červenú linku na EKG obete.

  Bola tu so spolužiačkami zo základky v máji na prijímacích pohovoroch a teraz s otcom na zápise, ale nič z toho, čo videla, ju neohúrilo. Deduško gympel nezodpovedal sladkastým pestrofarebným seriálovým školám, skôr nejakému filmíku pre pamätníkov. Pamätala si, ako jej mama kedysi rozprávala o obrovských skriniach po chodbách gymnázia s preparátmi, vypchatými zvermi a hlavne knihami odspodu po plafón. Z fauny tu zostal iba tokáň, impozantne strašiaci na vyradenej kopírke pred biologickým labákom a vo formaldehyde zaliate nejaké neidentifikovateľné embryo. Z nádobky si chodieval fyzikár odlievať, keď opätovne počmáral permanentnou fixkou interaktívnu tabuľu, lebo akýkoľvek alkohol je na pôde školy prísne zakázaný. Vďaka systému za v liehu nakladané mŕtvoly. Pomohol by aj odlakovač na nechty, ale to taký fyzikár netuší.  Nikdy si neosvojil otrepané študentské fóriky so zamenenými fixkami. Ani tie s kriedou obnoveným vzorom podsedáku. Prúžkované tesilky boli prijateľnejšia verzia, ako tie so žuvačkou...

  Cupkajúc za otcom si sklamane obzerala čerstvo vymaľované chodby. Nijaké obrie osemdesiatročné vitríny tu teraz neboli.  Zostali len tie vstavané, v pozdĺžnych chodbách, pretreté stíkrát na bielo, aby zapadli ešte viac. Za nimi zostalo zopár zaprášených šutrov na geológiu, ktorá sa učila len počas jedného polroka, drôtikové makety na matiku a pár vyblednutých diplomov z olympiád ešte z minulého storočia. V jednej akvárium. Momentálne prázdne, lebo útok šunkovej bagety z bufetu rybičky nerozdýchali. Obsah vitrín nikdy nikoho nezaujímal, hoci prezervatív natiahnutý na skúmavke v polici s laboratórnymi pomôckami  vyzeral byť už slušne zaprášený.

   A všade tablá čierno-bielych „kockatých hláv“, ako gymplákov zvyšok malomestského študentského etnika s úľubou označoval a závidel im, že v máji môžu s nimi tlupy maturantov s rapkáčmi chodiť po meste, žobrať do klobúka prachy a prepíjať to po chatách v okolí.

   - Škoda, že tu nezostávajú úplne všetky tablá. Ale nepomestili by sa za tie roky. Tie najstaršie vždy balia do bublinkovej fólie a vykladajú na povalu. Keď majú po rokoch gymnazisti stretávku, idú ho pohľadať a potom pri ňom ...spomínajú. Keby tu boli všetky, tvoja mama by sa denne mohla na teba dívať a strážila by mi ťa. - povzdychol si otec pred jednou z preglejok s polepenými zažltnutými fotkami, kde-tu už so skrúteným rožkom od slnka. AD REVIDENDUM 2000.

  Tablá, predpotopné „knihy tvárí“, si všimla už na prijímačkách, ale nádej na obriu knižnicu zostala kvôli druhému poschodiu, prístavbe a suterénu, kam sopliakov pred testami nepustili. A na DOD ju zas nepustil otec. Vraj zabitý deň. Ešteže Ruby bola, dokonca na všetkých Dňoch otvorených dvier v meste aj v blízkom okolí, kým jej na to babka neprišla a nezabuchla tie na  detskej izbe v šiestom doživotnom domácom väzení tento rok.

  Na sekretariáte pri zápise otec vypísal zopár papierov, odobril etiku a zaškrtol druhý cudzí jazyk. Na všetkom sa dohodli už dávno. Prakticky skôr rozhodol otec. Dojatý z dcéry gymnazistky.

-         Nie, nijaké iné požiadavky nemáme. Však, Belinka. Viete, nebožka si priala, aby... - 

    Opatrne pozrel na dcéru. Predpokladal, že sa zamračí. To ho zamrzelo. Papiere na zľavu cestovného a daňový bonus, či čo to bol za šalabaster, opatrne preložil a nasúkal do vnútorného vrecka saka.

  Na zápis sa vymódil. Bol by tu stál už od štvrtka poobedia, kedy prišlo rozhodnutie o prijatí, ale zápis dali až na piatok. Zatvoril kvetinárstvo, nechal sa odhovoriť od kvetov, ktorými chcel obsypať všetkých od vrátničky po riaditeľku za to, že mu jediná dcéra bude študovať práve tu a potom na výške a potom...Čo ak ju bude potrebovať NASA alebo ktosi ešte dôležitejší.

  - Tak sa teda na teba tešíme v septembri. Keby niečo, na zápisnom lístku máte kontakty. Zaradenie do tried bude potom na nástenke vo vestibule. Vybavte si dovtedy potrebné. Preukážky na cestovné potvrdzujeme priebežne v úradných hodinách. - odštebotala sekretárka naučené frázy. Všetko robila podvedome, do očí klientov sa už ani nedívala. Prizápisová ústretovosť bola účelová, kto prv príde, prv sa zapíše a každý zápisný lístok má cenu zlata. Alebo niekoľkých stoviek  normatívu na dušu.

  - A už mám gymnazistku. – zatiahol zas dojato otec, ale neodvážil sa ju objať, pritúliť ani nič podobné, akoby toho už nebol ani hoden. On nemá ani učňovku, celý život drie v kvetinárstve.

   Bola mu za to vďačná. Načo otcovi kaziť radosť, že stať sa žiačkou tejto inštitúcie už zopár rokov nie je ťažké ani česť. Berú všetko, aj s chlpmi. Prekvapí ho, keď sa dozvie, že sem ide aj Ashley, čo v piatom ročníku na geografii  hľadala Rimavskú Sobotu v kalendári, dokonca aj Ruby, ktorá si pred babkou dupla, že na potravinársku ani na čašník-kuchár-mäsiar  nepôjde, lebo tam chodia len socky a prístihovia, s ktorými to vzdali aj vlastní a vykladať do Tesca bude môcť aj s maturitou. Babka počítala s tým, že ju nevezmú, ale prepočítala sa. Mohla si domyslieť, že jej vnučka Ruby je riadne číslo a ak si niečo vezme do svojej peknej doprefarbovanej hlavy, tak ani dobre mienené poza uši jej to z nej nevytlčie.

    - ...si pováž, že som skončila predposledná pod čiarou, aj by som to zabalila, ale večer volali, nech prídem na zápis! Normálne, že ma berú, že sa uvoľnilo miesto alebo čo... -  volala nadšená Ruby v ten istý deň, kedy jej tatko slzil nad doporučene dodaným oficiálnym rozhodnutím o prijatí. - ...si vieš predstaviť, že ja a gympel?! Ty, kokso, budú tam mať poprask! - rehotala sa do aparátu nadšená ktoviečím, lebo vzdelanie to iste nebolo.

  - Babenky, je to tam! Je to tam! –

  Volala všetkým Ruby koncom augusta, keď sa jej podarilo vysnoriť triedneho. Už mužský rod znamenal výhru.

  - Babenky je to tam, ale je to v riti!

  Volala v septembri, keď zistila rozdelenie tried.

  Izabela French, katalógové číslo štyri v 1.B. Čítala pozorne a márne v zvyšnom zozname hľadala známe mená.

  - Ako to, že ja s Ashley aj s Mulan sme v déčke a teba jedinú capli do nejakej béčky?! Belle, ja by som sa urazila! Ty nie si nijaké béčko, zlatko. - objímala ju nešťastne, opatrne vyhodnocujúc, či aj nebude lepšie, ak konkurentka zostane bokom. Ešte to tak! Je to kamka a tú ona neopustí.

  - To sa musí zariadiť. Ideme za zástupkyňou! Chodieva k nám na obedy, je to teda stará známa. – strhla dva z papierov, vydržkovala naštartovaným konškolákom, čo sa nevedeli nabažiť svojho mena na zozname, lapla ju a ťahala po chodbe ako zdutú kozu.

  Nebola zdutá, bolo jej skôr do plaču. Ale plakať nesmie, Ruby jej pred bytovkou spravila jemný nevtieravý make-up, ktorý sa jej už votrel do spodnej časti rukávu svetríka, keď odoháňala nejaký hmyz spod oka.

  Čierne vrany nad obočím Ruby sa započali nebezpečne spájať.

  - Ty si si dala franinu ako druhý cudzí jazyk?! - nechápavo sa dívala na vyplašenú chuderku vedľa seba skonfrontovaná práve s ochotným vysvetlením zástupkyne o budúcom inventári jednotlivých tried. 

  - Viete, dievčence, rozdelenie tried je podľa jazykov. Nemôžem ju len tak prehodiť, lebo v prvej dé je nemčina s ruštinou. Iba béčka má francúzštinu. Na zápisnom lístku si uviedla tú ako druhý cudzí jazyk. – ďobkala do papierika, ktorý otec pred letom vypisoval.

  - Tak takto, pani zástupkyňa, jasné, že len „béčka“ majú franinu, my normálni sme sa prihlásili na anglinu, ale veď sa na ňu pozrite! Ona je normálna zlatá baba, len ten odliatok mozgu sa asi nevydaril. To prečo si si napísala franinu, ty trapka?! – trmácala plecom Belle akčná Ruby a bola rada, že drží jazyk za zubami, ešte by jej to nebodaj pokazila. - Ona to tak nemyslela, skrátka chce byť so mnou a ešte aj  s touto a s touto v jednej triede,  - ďobala do zoznamu. - Však sa to dá zariadiť, však?! Máte u mňa v Bistre u babičky ľadové čaje k menučku zadara, ak to zariadite. - prejavila sa u Ruby podnikateľská akčnosť, mírnix-dírnix ponúkajúc babičkin kontingent v bistre na námestí za protislužby. Nápoj k menu bol odjakživa zadarmo, tak ju babka tentokrát neprizabije.

   - Takže si popri povinnej angličtine volíš druhý cudzí jazyk iný? Chceš to zmeniť? Treba si to definitívne  rozmyslieť. Dnes sa ešte dá urobiť zmena, potom, keď sa rozbehnú rozvrhy a utrasú skupiny to, žiaľ, možné už nebude. - otočila sa čiernovláska apaticky na Belle. 

  Toto bude riešiť s kopou zobákov ešte najmenej týždeň a to sa každého z nováčikov na zápise pýtajú, s kým chce byť v triede. Dokonca, aj s kým nechce. Potom sedia s riaditeľkou hodiny nad kombináciami, aby ich v septembri menili. Odvolávam, čo som sľúbil, sľubujem, čo som odvolal...

  Prikývla za ňu Ruby. Osobne preškrtla v zozname béčky svoje kamarátske „áčko“ a dovolila si spraviť obriu šípku aj na zoznamoch, keď ich víťazoslávne vyvesila zas vo vestibule.

   - Ty si fakt najkamka, Ruby! - hodila sa jej za dverami rovno okolo krku, ignorujúc piskot nejakých výrastkov tešiacich sa nebodaj na lesbickú show.

  - Prestaň ma tu kompromitovať, lebo tvoja bestfriends mieni v budúcnosti riešiť úplne iné cudzie jazyky, ako teraz. To si zapamätaj! - opatrne ju zo seba zoškriabavala testujúc vypiskujúcu skupinku starousadlíkov na cudzie jazyky.

  - Otec bude sklamaný, že som zrušila francúzštinu. Kvôli mamke, bola jej obľúbeným predmetom. Dúfam, že ju budú mať v ponuke mimoškolských aktivít, aspoň ako konverzáciu. - dochádzalo Belle, čo práve popáchala.

   - Netrapoš! Koľko slávnych Francúzov poznáš, há?! Ich filmom nikto nerozumie, až na teba. Navyše, my sme gympláčky, my budeme mať úplne iné jazykové problémy. Jazýčkové...- rozrehotala sa na celú chodbu.

  Bude si musieť vygúgliť nejakých pekných Rusov, ktovie, či si Belle všimla, že jej prekrúžkovala práve ruštinu. Každý druhý jazyk je dôležitý. Oblizla si vnútro vrchnej pery. Je čas sa poobzerať po nejakom novom objave. Ako to, že nijakého gympláka dodnes nezbalila?!

 

    - Džísis, baby, ja som taká happy! Naša štvorka pokračuje v ťažení! – rozvalená v sedačke na prízemí, určenej pre čakajúce návštevy, s rukami roztiahnutými po celom operadle, žmúrila oči dohora, do diery schodiska, čo sa strácalo kdesi na druhom poschodí a predstavovala si svoje minisukne zo žabej perspektívy. Bude musieť prehodnotiť výber spodnej bielizne. Páni gymnazisti si to zaslúžia. Tí všetci budú jej. Dobre, pár kúskov prenechá aj kamoškám. Ale až po určitej selekcii.  Toto všetko bude teraz  ich! A najmenej štyri najbližšie roky. Možno aj päť, ak sa jej podarí zapakovať si ročník.

  - A takto, nie, že ma tu budete oslovovať Ruby, vy trapky. Som odteraz Romana. Uvedomte si, že nie sme krpaté prváčence a na princezné z disneyoviek sa už v družine nehrávame, aby bolo jasné. - veľavravne zagánila na svoju tlupu.

  - My nie sme prváčky? - trhlo Ashley nanášajúcej si slinu na rozbité koleno.

  - Čo také sa ešte musí stať, aby sa takéto čosi už viac nestalo?! - zavyla zúfalo smerom k naivke. - Uvedomuješ si, moja, že si na gympli?! Kedy už prestaneš mať v hlave vymetené, slečna Popoluška, há?! Gym-pláč-ka! Dešifruješ to? To od teba vyžaduje isté správanie sa, no, povedz aj ty, Belle. - došli jej argumenty a zostali len vulgarizmy, ale musí si aj sama vstúpiť do svedomia a zúžiť ich využívanie na akceptovateľnú dávku. Takže kamošku dnes neponúkne. - Belle, zobuď sa, čo čušíš?! – musela do nej sotiť hlasnejšie a vyrušiť ju z rozjímania nad chalanskou skupinkou, čo sa práve strojila okupovať bufet. Našťastie si jej pohľad Ruby zatiaľ nevšimla, to by mali hneď inú prednášku. Aj to bude.

   -  Princezné, Belle, riešime tu našu budúcnosť!  Tu niektorým asi v lete zmäkol mozog! -

   - Prosím, Ruby?! Viete, ...vidím to tak, že tu, v novom prostredí, nemáme momentálne žiadne identitárne otázky sebaurčenia a tým pádom ani uznaný priestor na emancipačné naratívy a manifesty, – rozhojdala sa na zapretých dlaniach, nie si celkom istá, či vyjadrila to, čo Ruby chcela počuť a či má fakt ten chalan v bielom tričku také vymakané telo pod ním.

    - To sa už akože nebudeme hrať na princezné? Ale mne sa to celkom páčilo. Bolo to dosť  cool a originálne a...- zafňukala svoje pádne argumenty za zachovanie identity s detstvom Ashley.

  Ruby sa s údivom dívala na jej vyjavenú tváričku. Vete knihomoľky Belle zas raz nerozumela, preto je aj Belle, Bellou, čiže Kráskou zatiaľ bez zvieraťa, ale kde sa v tupučkej Ashley vzalo osvietenie a ako sa jej podarilo preložiť tú Bellinu kravinu, to asi nikdy nepochopí.

   - Náhodou, veď keď minulé leto môj dedko zohnal tie nahrávky OUAT a dali sme u Ashley ten maratón prvých dvoch sérií, bolo to super. Pamätáte? -  cukrom zo štolverky, čo práve omylom prehltla, nadopovaná Mulan sa vážne postavila za sklamané dievča, ktoré zopár rokov trpelo prezývku Cindy, kvázi skratky Cindarelly, čo nikto nevedel vysloviť, kým jej ju počas maratónu veľkoryso zmenili na seriálovú Ashley, čo konečne neznelo, ako pomenovanie dievčiny, čo v školskej jedálni vyvracala tekvicový prívarok a ušla sa jej teda rozprávková Popoluška.

  - To ako vážne?! - pátrala Ruby po opozícii.

  - Myslím si, že kontinuita... - odlepila dlane zo sedačky Belle, spokojná s prezývkou „Belle“, lebo oficiálna Izabela, čo jej dali v pôrodnici, celkom iste omylom, ju trápila viac, ako vyrážka po jahodách.

  - Pŕŕ, to ako chcete hrať tú hru aj tu, na strednej? Akože, taktože, nezdá sa vám to trochen pritiahnuté za vlasy?! Máme pätnásť, baby! Aj keď, keď sa nad tým tak zamyslím,  Ruby znie fajn. Aj lepšie ako Romana. Však Belle? - 

  Usmiala sa. Ruby dnes odobrí, aj keď ju bude chcieť vystrihať na ježka.

  - Aj ja som spokojná s Mulan, hoci Wang Hong Xue by ste si vedeli ľahko zapamätať, či?! - usmiala sa drobná aziatka zhrozene pri spomienke, keď jej hovorievali Ťing-Ťing, čo bol výraz pre pandu a chvíľu aj Pej-pej, čiže modrá rybka, aj keď skomolená, ani nie tak kvôli maskotovi z olympiády, ako skôr hroznému modrému svetru, ktorý milovala. Po nástupe vymletej rybky Dory bola ešte radšej za princeznú Mulan.

  Jediná, čo by mohla protestovať, by bola aj tak Ruby. Neušla sa jej nijaká princezná. Skrátka „Dcéra kraba neporodí vtáka“ vypotila jednu z dedkových múdrostí Mulan na margo zúženého výberu, narážajúc na to, že sa k jej rebelskej povahe nejaká princezná vôbec, ale vôbec nehodí.  Ruženku odmietla kvôli prispatosti, Ariel bola stále mokrá a ona nebýva predsa stále nadržaná, Jazmína jej pripomínala babkinu kuchyňu a Rapunzel bola bloncka, čiže úplná katastrofa. V momente,  ale ako v ONCE UPON A TIME videla Meghan Ory, vedela, že toto je jej osud. Ruby. Čo tam po tom, že jej protipól bola obyčajná Červená čiapočka. V devine si prefarbila vlasy, potom babka jej líca, ale zbaviť sa krikľavočervenej sa dalo iba čiernou. Zostali gaštanové odtiene a to ju natruc babke uspokojovalo.

   - Ruby, spomínaš si ako mala Belle tú prezentáciu na výchove utrpením o nás, o princeznách? To bolo... Ako to bolo? -  rozžiarili sa Ashley očká, hoci osobne si v rozprávkach všímala iba doplnky k šatám a maximálne ešte zvukovú stopu, čo ju vždy rozplakala.

  - To nebolo primárne o princeznách, Ash. Šlo o prezentáciu inšpiračných zdrojov v súvislosti s vývojom rodových úloh dievčat a tým pádom celkovo žien v spoločnosti. Odhliadnuc od istého nostalgického aspektu disney príbehov nám z nich v podvedomí zostávajú silné stopy, kvázi správy o dôležitosti rodinných vzťahov. Hrdinky sú vykresľované elegantne, pracovito, ale odhodlané plniť si svoje domáce práce...-

   - Hamuj, Kráska, ako kto, ako kto! Daj si s domácimi prácami odpich!  Som na strednej! -zamiešala sa Ruby do poučky, ale v podstate bola hrdá, že tento idiotský nápad, hrať sa ďalej na princezničky z rozprávočiek má aj nejakú tú obhájiteľnú platformu. Aspoň tak nejak to z drístania Belle vyplýva. Ale tá prezentácia vtedy rozslzila aj starú slovenčinárku a tú nerozplakala ani cibuľa. A keby mal niekto niečo proti, ako dvihnutý kútik úst a spol., tak to aj tak bude riešiť skôr ona sama a ručne stručne.

    - Ok, ok, vzdávam sa. Meníme destináciu, ale my, babenky, zostaneme hviezdami! Tu budeme odteraz vládnuť! To sa mi páči. Ja tak rada chodím do školy, aj rada chodím zo školy, len neznášam ten čas medzi tým, ale s našou štvorkou to nejak hádam na štvorčeky dám...-

   - Dievčatá,  a čo vy tu ešte?! Pre vás akože nezvonilo?! -

  S rukami vbok, v tesnom sivom sačku kostýmu stála nad nimi hrozba. Rozkročmo. Ani si nevšimli, kedy chodba stíchla. Teraz už definitívne. Riaditeľka osobne!

  - Na svojej škole nestrpím nedodržiavanie školského poriadku! Ak vás s ním ešte neoboznámili, láskavo choďte do tried, vaši triedni vás už raz-dva usmernia! -  natrčila pestovanú ruku smerom do chodby prváckych tried. -  A  odzajtra nech vás každú vidím v prezuvkách! – doznievali chodbou dobre mienené rady.

   - Pozrite,  profesorko, vaše stratené princezničky sem konečne našli cestu. A viete prečo, profesorko, keď vypadnú z okna blondína a bruneta, tak tá hnedá dopadne prv? Lebo bloncka cestou dvakrát zablúdi, však pusa? – privítaval medzi dverami štvoricu práve odchádzajúci chrapúň v uniforme, nenápadne žmurkajúc na vyplašenú Ashley.

  - Pán Graham, boli by ste taký láskavý a šli usmerňovať zvyšné triedy o BOZP?! Iste vás už netrpezlivo čakajú. Dievčatá, rýchlo vojdite a nájdite si niekde miesta, my sme už začali s vnútorným školským poriadkom. Ale najskôr..., koho to tu máme...- bral do rúk zoznam z katedry štíhly muž s pestovanou briadkou a chystal sa odškrtnúť si posledné štyri dosiaľ chýbajúce mená.

   - Baby, veď ten vyzerá božskejšie ako Hook! - štuchla do svojich Ruby, nespúšťajúc z objektu pred katedrou oči. 

  - Vraveli ste niečo, slečna, slečna... - opäť márne pátranie v zozname.

  - Volajte ma Ruby. A už sme nalodené, pán kapitán! Pokojne pokračujte, kde ste skončili, keby mi dačo chýbalo, rada prídem na doučko, - elegantne sa zasunula rovno do prvej lavice a s úsmevom číslo tri vyložila na ňu aj svoj dobrý, ústretový  charakter.

  Trieda sa chichotala, ale zrejme mu lichotilo, že ho berú, asi aj žerú a asi aj uznávajú, keď si spokojne škrabkal briadku a hľadal niečo, čím ohúri pubertiakov skôr, ako im nasolí  prvé nedostatočné, aj prv ako mu celkom prelezú cez hlavu. S tým musí trochu počítať, aj keď bude učiť fyziku.

OUAT

1. kapitola

Prvá

Tyrania urgentných záležitostí

        Medzi predné zuby, pekne na kant, položil ďalšie tekvičné semiačko a pritlačil. Na jazyk vypadol ploský kúsok jadierka a presolený obal sa pokúšal vrátiť sa do predošlého stavu.  Rýchlo ho vytiahol a odfrnkol dolu. Dolu tiekla voda. Nesmrdela rybinou, ani soľou, ani ničím dovolenkoidným. 

  Stojí tu za mestom na moste nad stokou, čo nebola ešte riekou, ale vyrástla z plienok potoka, hoci aj tých bolo pri petkách pilierov vyskladnených už pomerne dosť.  Plienky sa pália rovnako zle ako alkohol z mršín mačiek. Počuli ste slovo bezdomovcovo.
  Tí tu mali odjakživa svoju rezerváciu medzi vyhučanými kríkmi a ešte hlučnejšími sopliakmi nadopovanými energeťákom, čo im sem chodili hrdinsky dvíhať mandle a kartóny, aby videli prepitú vystrihanú Ružu, čo chodila hore bez. Bez protézy, bez trička, aj bez rozmyslu škerila sa na každého, žobrala vajgle po námestí a tie potom s kolegami spod kartónov menila za pár hltov lacného vína. Nerobila drahoty.  Opálené, ovisnuté prsia už nelákali, skôr ľakali, ale po tme, pod kartónom, sa dalo zaspomínať si na kadečo. Rozriedené pár promile, v čučovom opare plynulo popoludnie. 

  Tu, kúsok za mestom, sa tváril, že je v práci. Ochrana a bezpečnosť verejných priestranstiev. Strážiť skládku je terno. Ponížení, budú povýšení. On už ťažko. Po poslednom kárnom je flek u mestskej polície posledná štácia. Nie, ešte sú tu bezdomovci. Ak by veľmi chcel. Nejaké tie známosti už má.

  Prižmúril smerom k hmýriacim sa kôpkam prešivákov. Cmaro prikyvuje Ďusimu do taktu, na melódiu hľadača rovnováhy, brada, ktorú už osídlila ďalšia generácia sa mu zachytáva o očká, očká neotvára. Ruža je vo švungu, čochvíľa začne jačať na svoj posratý život, veľkoryso ponúkne jeho holé zvyšky, schytá pár dobre mienených do vráskami zoškvrčanej hrude a na udobrenie trochu tepla pod kartónom. Na starom lesklom paplóne, čo má jednu stranu modrú a druhú ako ona. 

  Dnes je tam trochu živšie, v supermarkete triedili nejakú tú plesnivú, nahnitú flóru, naťahali jej sem za plné igelitky. Ešte podpáliť pod kotlom a pri troche fantázie... keď už nič, aspoň smrdieť to bude ako víno. Skysnuté. Vypľul ďalšiu presolenú šupku. Znudene mrkol ponad plece. Aj to je jeho teritórium. Zaľudnené dušami bez duší...

  Po vale odhodlane kráčajú ľudia zapriahnutí do psov. Bežci sa trochu míňajú, navzájom aj kvantitatívne, pubertiačky detto. Burina nedopraje deckám vyvaľovať sa na dečkách, vyzliekať bárbie a vystavovať zmaľované nechtíky okoliu. Nástky v premotivovaných tričkách už bez jednorožcov znudene sondujú klientelu. Občas sotia jedna do druhej, opusinkujú svojich neurotických pinčlíkov v ladiacich kabátikoch od vietnamca. Zvrtnú sa na vysokých korčuliach, márne očakávajúc, že ich tackavú piruetu ktosi zachytí aspoň pohľadom.  Chalani beztak málokedy venčia psov. Na vale. Námestia sú plné maturantiek. Jemu nikdy nedajú službu na námestie. Leda by bolo treba vypoklonkovať odtiaľ prispatú Ružu. Občas sa tam pozabudne, natruc novej primátorke, zvlášť, ak pri terase hrá nejaká kapelka. Zaslintané placky ceckov sa jej hompáľajú nad gumou teplákov a poburujú mamičky s uvrešťanými kočíkmi. 

  - Hybaj, Ruža, ideme! -  cíti sa trápne aj za ňu.

   - Ešte mladej nezahrali, ...už ju slzy zalievaliiii...panáčik, zalej aj tie moje, zalej... -  žadoní bezubými ústami a vlasy vystrihané na ježka, stoja jej každý zvlášť ako vždy, márne si tmavočerveným jazykom olizuje dlane a pritláča ich o hlavu.  Vždy jej sľúbi, že v aute má. Ona vie, že nemá, ale poslušne ide. Aspoň má odvoz domov, do "kartónova".

  Odfrnkol ďalšie vykradnuté semiačko. Letelo do prítmia pod mostom. Asi sa prilepilo o hladinu, nadskočilo na lenivej vlne a v rytme hula-hop počká, až ho zachytí najbližší konár medzi igelitky a rodinne rozložený plastový odpad. Konečná, vystupovať. Všetko na hladine bude v odtieňoch rybieho brucha, ktoré si voda pamätá len matne. 

  Bezďáci zažali svetlo. Ktovie, čo zas zapálili. Buď oni, alebo lagani, keď im je dlhá chvíľa, aby bolo na čom sa smiať. Mal by to ísť medzi chraštie skontrolovať. Preto je tu. V službe. Dá si ešte zopár semiačok a po treťom psovi asi pôjde. Asi. Treťom psovi a tamtých dvoch v minisukniach.

  - ...v podstate ide v tom prípade o tyraniu urgentných záležitostí... -

  - Evidentne... - 
  Zachytil pár čudných slov a  až z hĺbky hrdla ledva vypokolonkoval  skoro zabehnuté jadierko. Čakal skôr vety, kde spisovné a použiteľné by boli nanajvýš spojky s predložkami, ale zrejme minisukne nosia aj nejaké tie endemity.

  Vľavo ovesený nečakaný vílí zjav vtiahol spodnú peru, vrátil ju späť do bozkateľnej polohy, pootvoril ústočká, spomalene sa natočil a zamračil čielko smerom k pravotočivému zjavu, skôr z kategórie divožienky. Ako dlho sa toto baby učia. Taktika boja vo vysokej tráve... Zrejme vôbec, dostanú do vienka rovno naštepené. Zabudni na vienky zelené, tieto sa ti do cesty maximálne ak pripletú, aby si im dal prednosť na zebre. Hamuj trošku aj s tou lesnou háveďou, zvlášť, keď  tej vyvinutejšej zízaš na kozy a tie vôbec nevyzerajú z kategórie nehmotných. Aj keď pre teba zostanú navždy len fatamorgánou, kámo. Daj si semiačko. Pokojne zízaj, chuti si môžeš nabrať, kde chceš, večerať budeš doma. Večerať nebudeš, momentálne si single. Bolo by to potrebné poriešiť, lenže toto nie je tvoja veková kategória. Nie, nie, nepomôže ti ani, že sú zrejme pod zákonom a práve ty tu reprezentuješ onen zákon. Pán reprezentant. Zle oholený, v polodlhých vlasoch odér z pálených supermarketových hlúbov, permanentka do fitka dávno stratená, uniforma ešte dávnejšie nepraná, ako by povedala Emma, urobiť z teba sexsymbol by bola logistická nočná mora aj pre renomovaného plastického chirurga. Stará zlatá úprimná Emma. Čo by asi povedala, ak by jej do prenájmu dovliekol jednu z týchto dvoch, alebo rovno obe... Uškrnul sa sám pre seba, ale skontroloval, či si to tamtie dve všimli. Nefandi si.

  Dievča vľavo odspodu kontrolovalo dopad slov svojej teórie trávenia tínedžerskeho času a akútnosť prípadného zopakovania, ktorú vykazovala kamoškina tvárička. Tá už riešila úsmev číslo päť či šesť, čo ak by sa náhodou dnes hodil. Taktika, level dva.  Po dopoludňajšom školskom väzení, odignorovanej školskej jedálni a pravidelnej domácej strave v podobe hádky so zákonnými zástupcami o právach a povinnostiach domácich zvierat, ich, na dobu určitú, vypustili do voľnej prírody. A o ôsmej doma! Pred ôsmou! A čo domáce úlohy?! O siedmej a do nohy! Tak im treba, sopliam vyzývavým. 

  Druhá ďalej pokračovala nepríjemne piskľavou prednáškou o akomsi efektívnom manažmente týkajúcom sa rozdeľovania času. Serie ťa to? Jasné, že hej. A čo chlapci, dievčatá?! Žeby dievčatá a dievčatá?! Zhrozil sa a porovnal oba zadky. Nezdali sa mu kompatibilné. A mali by byť, pán Pán tvorstva? Nečum. To môže, ale nepočuť sa nedalo. Piskľavý hlások ho akosi iritoval.

  Aj dievčatá mutujú? Táto podľa rečí vyzerá skôr zmutovaná, než mutujúca. Taká pekná a taká nudná. Poľahčujúcou okolnosťou je fakt len  jej pekný ksichtík. Krása je nemé odporúčanie. Ale táto, žiaľ, nemlčí,  drísta do vetra. Priveľa, priveľa. Nemá rád ženské, čo priveľa rečnia.

  Tušil o čom tára, netušil prečo v jej veku a s tou šumnou šupkou, v ktorej ju sem Boh takto pekne vysadil na val. Útla, ešte chabo rozvitá, svetlá s popolavým három. To vyzerá skôr na opis starej kukurice, než nejakej šestnástky, kámo. Bagruj si svoje semienka a nechaj prírodu deliť svoj čas medzi druhovo kompatibilnejšie variácie.

  Ocucával poslednú šupu o čosi dlhšie, vstrebávajúc so soľou ďalšie vetrom doviate spoly nezrozumiteľné slová decka, čo nemalo ani dvojky. Jednotkárka zvýšila hlas.

    - ...v tom je ukotvený celý problém. Ide len o malé veci, ktoré podprahovo riadená musíš

urobiť hneď, aby ti nestáli v ceste tomu, na čom naozaj záleží... -
    - Evidentne...- 

  Radšej stiahol zadok, pritlačil sa slabinami k tyčiam zábradlia, aby "nestál v ceste tomu, na čom naozaj záleží".  Pozrel na ňu neveriacky len bokom. Drísta a drísta. Huba sa jej nezavrie. Pristihol sa pri tom, že sa mračí. Je to tvoja  vec? Tak čo riešiš?! 

  Prevlnili párkrát okolo. Most bude nejaké to zberné miesto, keď sa nechystajú ho opustiť. Nefandi si, že to kvôli tebe. Toto nie sú tvoje satelity. Toto bude o inom tele. Se.
  Natiahol vzduch do končistého nosa, predpokladal čosi jemné, mliečno-ovocné, možno medové. To by šlo. 

  Prifúklo ešte čosi. Puch spoteného testosterónu. Trúd na verande jeho úľa.

  - Počuj, kočka, nechceš si radšej nájsť nejakého kvalitného nabijáka?  ...a hneď zbadáš, na čom záleží! - zamontoval sa im do rozhovoru zblúdilý bežec a bežal ďalej cúvaním, elegantne našľapujúc na pätu-špičku ako lama v cirkuse, aby si svoju obeť obhliadol a rozhodol sa, či jej venuje ešte nejaký zo svojich náhlym oplodňovania chtivým osvietením splodených namakaných bonmotov, alebo rovno sám seba.

   Vypľul dočista olízanú zmäknutú šupu pred seba. V podstate sa spýtal aj za neho, aj za celé mužstvo. Globálne, aj lokálne. Tím borcov v tielkach a trencliach mu šiel v závese. Zrejme nejaký miestny alfasamček so suitou. Á, to bude to, na čo sa tu čakalo.

  - Prepáč, Belle, ale time manažment nie je moja parketa, evidentne, evidentne...aj keď efektívne manažovať svoj čas by ma iste oslobodilo... - zapriadla nahlas druhá. Nejaká odnož zle nabiflenej poučky však nedosiahla ten správny reakčný účinok. Možno keby vynechala tie cudzie slová. Keby vynechala všetky slová a natrčila mu prostredník.

  Schytali obaja jej sklamaný, zamračený pohľad.  Chudinka, absolútne nepochopila onú ešte idiotskejšiu vetu krajšej kamky, ktorá, podľa úsudku, pravdepodobne, pôvodne  mala rovno vydržkovať neokrôchancovi, ale zrejme v jeho družine má tiež svoj objekt túžby, keď zatiahla rovnako múdro, aby si vyslúžila rovnako sexistickú otázku. 

  Klobúk dolu, uznal. Ozaj vyšší level lapania vtáčkov. Dievča, dievča, tvoja kamka je fakt borec a ty to asi nevidíš. Zaiskrili mu oči a uznal, že baliace praktiky sa na oboch stranách takmer nezmenili. Celé o tom, ako primäť samčeka rozprestrieť krídelka, našuchoriť sa a predviesť v celej svojej primitívnej nádhere. A on sa tu tlačí o tyč zábradlia, solitér v rámci kulís. A čumí ako vírus na novú očkovačku. Si pasé chlape. Toto je už nová generácia, úplne iný level, nechytáš sa. 

  Ruža pod mostom práve chytila druhý dych a vyspievala kumpánom svoje dušabôľne tirády, pošlúc ich svorne do chudiny, otrčiac im ju cez tepláky okrúžené vlastnými dlaňami, aby nezablúdili. Koniec žurnálu.

  Tlupa prefrnkla bez väčšieho záujmu. Ani piskot nezačul. Boli to vôbec chlapi?! V dnešnom transgenderovom svete nikdy nikto nevie. To aby sa za nich hanbil ako predstaviteľ mužstva? Ty si pískol? Vtlač do tlamy ďalšie semienko a tie ostatných nechaj na pokoji.

  Stáli obe len meter od neho, nadychovali sa bez vydychovania, zväčšovali objem hrude aj zadkov, ktorými  sa už skoro dotýkali jeho zábradlia. Čo ak od ich pozadí oteplie? Čo ak energia a teplo prejdú... Odlepil sa. Prevencia prvoradá. Dohliada na bezpečnosť a... Dnes si mal na práci tých bezďákov. Po treťom psovi. Čivavy, mopsy a obdobná háveď sa nepočíta.

  - Je to debo. Kašli na neho, Belle! Videla si... robil si len srandu. Ja sa ti čudujem. Čo na ňom vidíš? Okrem toho vymakaného tela a božského účesu a bielych zubov a všimla si si, má nové tetovanie...-  spustila druhá svoj elegantne, konečne do levelu pätnástky, preprogramovaný výlev, ale oči ju prezradili. Stihla pooslintávať polku mužstva s kapitánom na čele.  Odhalené časti určite. Neodhalené nechá na noc. Ok, tak na zajtra.

  Jednotkárka neslintala. Tá len sklamane hľadela smerom k odchádzajúcemu futbalovému, hádzanárskemu, vodnopólovému alebo inému makajúcemu namakanému tímu s prioritou len vycepovať ďalší z bicákov. S tendenciou mozgové svaly zámerne obchádzať.

   - Asi sa ma bojí. Muži mávajú zo vzdelaných žien strach. Mala som byť ticho. Trochu. - založila za ucho pramienok vlasov, ale vietor spod mosta jej ho aj tak vrátil do tváre.
  Hmmm...To múdre dievča je fakt asi múdre. Dopína jej. Uznal. Nevypínaj sa tu, toto nie je tvoje smetisko, tvoje je tam pod mostom! Tááák, pekne zakývaj chudákovi Ďusovi, chudák Cmaro si zrejme odskočil s Ružou pod kartón. Nie, neodskočil, odskočila si sama, práve sa vyťahuje spod kríka, vyťahuje aj tepláky od kolien. Aj Cmaro čosi vyťahuje. Z igelitky. A s bázňou i s požehnaním budúceho chlastu zbožne vkladá do dymiaceho už kotlíka pootĺkané jablká. Čľup, čľup.

  Vložil do úst ďalšie semienko, ale vidiac, že baby sa nepohýnajú, s nevôľou vstrebával ďalší prídel soli. Pľujú len chrapúni. On je tu strážca verejného poriadku. Mestská polícia neznie vôbec lepšie.

  - To, že si bifľa je OK, Belle, hlavné je, že si aj pekná. A to si dnes teda konečne všimol! A vie, aj ako sa voláš. Videla si, ako elegantne som to zariadila...? - namierila prst k chvostu po vale pochodujúcej tlupy v trenírkach a lascívne sa uškrnula. Čaká sa odmena. Poškrabkať pod briadkou a potľapkať po uškách.  Dostaneš poza uši, ty suka, ak jej ho preberieš...

  Prikývla. Ale mlela svoje.

  - Ak som pre neho hrozbou, je to...vlastne  v poriadku. Možno máš pravdu, Ruby. Už od čias lovcov a zberačov mozgy mužov hľadali možné ohrozenie a sústreďovali sa na hrozby. Mechanizmus prežitia. Len v súčasnosti by to už nemalo mať opodstatnenie. Nechápem automatickú tendenciu mozgu blúdiť, až kým nenájde hrozbu... to spôsobuje len zmätok. - mraštila pekné čelo iritovaná svojou teóriou a jemu sa to jeho vyrovnávalo.
   Šupa zo semiačka mu skoro zabehla. Ešte to by chýbalo, aby sa tu začal drhnúť pred polcolovými trubkami a nechal si od nich trepať po chrbte, až by mu vyleteli všetky sople. A navyše by mu vykali a pokrikovali po ňom: ujo, ujo...Bŕŕ, vŕŕ. Ale...Čo to trepe?! Dvojkárka s krikľavočervenými perami mu to hneď vysvetlila.

  - Ser na to, Belle! Toto je skrátka Gaston! Kapitán tímu, v repre školy! A vie, ako sa voláš! ...si si všimla, ako som to bravúrne zahrala, čooo?! - zopakovala si pochvalu, lebo za prvú nedostala maškrtku, urobila pukerlík, spokojná so svojou časťou misie. - To, že si len v prváku, je bonus. Máme čas na stratégiu. Počuj, prídeme zajtra a ty si dáš tú čiernu sukňu a croptop.  Ja som ti vravela, že biela blúzka je trápna. Vyzeráš ako socka. Keby si si ju aspoň trochu dala dolu z ramien... Ježíš, ty zas nemáš podprdu?! Kedy si už kúpiš poriadnu pušapku, ty teľa! S hentými lentilkami pod kobercom sa len oberáš o šance... -

  - Prestaň, Ruby! - naprávala zhrozená zhodený kus látky.

   Jej, narozdiel od kamky, naozaj vpredu nemal na čom držať. Dobrá pušapka by bodla. Bodla si len kamka. Do pleca, až ju natočilo.

  Inak škoda. Pekné biele kostnaté plece. Lovcom i zberačom by sa na začiatok páčilo. Hneď by mali hrozbu. A s ňou problém... Vieš čo, ty lovec a zberač, vylov radšej ďalšie semiačko z vrecka alebo vyzbieraj ten bordel, čo po nich zostal.

   Trenírky boli už ďaleko. Trojfázový tréning nevedie dvakrát tou istou cestou. Baby, na dnes vám padla. Šup-šup domkov, do dievčenských izbietok, do denníčkov zaznamenávať dnešný úlovok. Poplakať, povzdychať, pokresliť srdiečka, nalepiť burinu z valu, dopiť kakavko, vycikať a spať.  Na rad prichádza tyrania urgentných záležitostí.

  - A navaľ tú knihu! Odteraz ležérna prechádzka bez knihy! - vytrhla jej ju a možno to nemala v záujme, letela oblúkom. Pod most. Len tak čľuplo.

  - Hups...- zaškerila sa Ruby, vytasiac otlačený červený rúž na zuboch a vystrúhala rovnaký pukerlík, ako pred chvíľkou. Zas spokojná sama so sebou.

  Vyblednutá zbledla ešte o dva-tri odtiene a otvorila ústa. Zalapala po dychu.
  Máš síce osvedčenie z kurzu prvej pomoci, ale tamtá ju predsa tiež zachraňuje, tak zostaň pekne, kde si. Dolovené? Vyzbierané? Nemáš čo na robote?! Žuj tekvičky!

  - Dlab na to, Belle. Sprostá učebnica. Na konci roka lofneme vo vedľajšej triede. -

 Jednotkárka, teraz to už vedel naisto, lebo šalátové vydanie brožovanej učebnice nezahaľovalo jej hruď, natiahla ústa do priamky. Asi chcela úsmev, ale bolo to len zhovievavé prikývnutie kamke, čo sa obetovala a s radosťou dala nahovoriť na dnešnú podvečernú baliacu misiu.

  Pohli sa ešte pár krokov dopredu, náhle sa zvrtli a vracali sa k nemu. Nenápadne vytiahol šupu a ešte nenápadnejšie vyfrnkol od seba. Narval ruky vysoko do vreciek bundy. Tvári sa, že zíza. Na horizont. Prižmúril. Dočerta, slnko je na druhej strane. Pritiahol sa k tyči, aj keď ho totálne ignorovali a obchádzali veľkým oblúkom a už neriešili manažmenty, ale ramienka a výstuže podprseniek.

  Odľahlo mu. Sú normálne. Zajtra možno príde na ďalšie kolo. Uvidí, aké finále z toho bude.

  - Hej, hej...tá kniha je moja! Láskavo ju tam nechajte ležať, ja už aj po ňu idem. Hneď som tam! - namieril ukazovák na bradatého chlapíka, čo práve palicou pritiahol rozmočenú brožúru zo zmesi použiteľnejších odpadkov pozachytávaných o dômyselne nastavané hrádze pod mostom.

  Bezďák dostal voľno. Pohov. Pochodom vchod. Nehas, čo ťa nepáli. Smrad zhoreniska z kríkov bol...smrad z kríkov.

  - Tak, pozrime sa na to, kam patrí  "tyrania urgentných záležitostí"...- triasol mokrou knihou. - Biológia pre prvý ročník gymnázií a stredných škôl... Belle French, zachovalá. - žmurkol na krasopisne vypísanú tabuľku vzadu.

  A vnútri samé črievičky a jednobunkovce. Nijaký prierez nahého ženského tela. Jasné. V druhom budú kvietky, v treťom zvieratká. Maturantky sú po kaviarňach a terasách na námestí...

  Povzdychol. Čo už s jednobunkovkyňami?

  Po druhom psovi sa ide domov. Už sa rátajú  aj mopslíci.

  Tyrania urgentných záležitostí. Nákup v samoške, sprcha, telka, sedemchodová večera, pizza a šesť plechoviek piva.

  Zajtra. Iste už zajtra porieši to, na čom naozaj záleží. Zavolá Emme, či nevie niečo o Em. Že ho to skôr nenapadlo... Nenapadlo. Je toľko ďalších. Jednobunkových, dvojky, trojky... štvrtáčky po mestských kaviarňach. Zajtra behne do Babičkinho bistra na štrúdľu. To ako...vážne?! Vypľul poslednú príkro slanú šupu.

  - Robíte nám tu len bordel! - zamrmlal starý bezdomovec jeho smerom. 

  A Ruža sa rozrehotala ako besná kobyla. 

  Kobola!

PS: ...v podstate ste pochopili správne. Zas nič nové pod slnkom, len ďalšia časť do skladačky príbehu. 
  Robert bol suspendovaný, je v skúšobnej dobe, vrátil sa od "veľkej" práce policajta vo veľkomeste k tej "malej", ale je si vedomý svojej chyby, tak trest prijíma. Je zas doma, v rodnom meste, dochádza denne do práce, býva so sestrou a malým synovcom "Lobkom".
  Emma, keďže nemá školu, pomáha polícii "na dohodu"  a má momentálne zákaz styku s nehodným bývalým kolegom... Maká niekde na svojich prípadoch a aj na tom súkromnom. Nájsť syna, ktorého dala na adopciu. 
  Belle sa dostala na gympel, má pätnásť  a "ťažia" ju typické problémy tínedžeriek: ako zbaliť nejakého chlapca, ako nepribrať, ako sa nestrápniť, ako... o tom aj v tomto FF... a pridáme celú plejádu ľudí z FF Štvrtá, lebo to je celé predvoj k tomuto FF. :-) potom, ako sa odohrá : Depozit krídiel...