Rumbelle
Akvárium II
13.
kapitola
Nechali tmu ďalej vládnuť obývačke.
Okupovali v jej a zároveň v spoločnom náručí gauč
a počúvali, ako Grétka rachotí s orechom, ktorý našla v kúte,
zrejme ešte od minulých Vianoc, a netuší, že aj keď sa prehryzie
k jadru, nijaké tam už nenájde, lebo je dávno zotleté, zošúverené, zhnité,
spráchnivené, prípadne v inom deštrukčnom leveli.
A takto sa fyzicky cítili obaja. Zato
vnútorne boli prebraní. A preberaní. Navzájom. Nebudú nijaké nenájdené
jadrá. S prestávkami ticha, kedy nechali slovo potkanici a ona zas im,
naoplátku, nerušila nočné šepoty.
Klipkali mu oči od únavy, trmácanie sa nočným
spojom bolo únavnejšie, ako šoférovanie, a podčiarkovalo predsavzatie do
budúcnosti o nepožívaní alkoholických nápojov, zvlášť nie
v kombinácii so všetečnou Jekaterinou. A to mal nepríjemného ciťáka,
že to ešte bude mať dozvuky. A sotva tekuté. Teraz si tým nebude lámať
hlavu. Netriezvy sa cítil z úplne iného dôvodu.
Ten sa k nemu dôverne túlil a vôňa,
ktorá z nej šla, bola presne tá, čo po nich zostala na opustenom balkóne.
Cestou
zo stanice sa im spojili ruky a sú tak doteraz. Iba tak. Dlaň
v dlani. Spia. Aspoň tie. A tak im to stačí.
Aj jej by teraz už chýbalo málo, aby sa celá skrútila
do klbka a pokračovala v popretŕhanom sne, čo nemohol byť už krajší,
lebo o pár hodín beztak príde svitanie. Ale premáhala sa. Mala predsa
návštevu a nepatrí sa jej zaspať a chrápať mu za ušami.
- Nechrápala som? –
zašemotila.
Uškrnul sa. Keby aj, oklame ju. Nikto nechce
počuť, že v noci chrápe.
Akoby čítala jeho myšlienky.
- Veľakrát som načúvala, ale ani ty nechrápeš.
Občas si šuchotal papiermi, bol hnusný k chladničke, ale hlavne tie
vypínače. Stále som mala pocit, že šťukáš vypínačmi. – usmievala sa pod viečka
na pol žrde a jemu prebleskovalo hlavou, že kvôli večne hučiacej hudbe
nepočul už z jej života za stenou skoro nič. Ale vizuálne kompenzácie
stáli za to.
- Ja som zas videl. – odmlčal sa, aby dodal
patričný dôraz a vychutnal si zhrozenie z jej prípadného zrýchleného
premietania vlastného filmu, ale zostala pokojná. Tak iba monotónne doplnil,
hoci telom mu zas začínala prebiehať dobre známa stimulačná triaška. - Ako si
stávala na balkóne. Len tak, len v tom...také tie vlasy na vrchu hlavy... -
rýchlo sa opravoval, že ho vôbec, ale že vôbec nezaujímal absolútny
minimalizmus jej spodnej bielizne, či maximálne odhalené krivky pod ňou. – nadvihol preventívne druhú ruku
a zaboril ju do jej vlasov, iba tak ju tam stratiac, aby aj ňou
zahovoril...
Pritiahla sa tým smerom a zložila sa mu kdesi
pod pazuchou. Mal by sa ísť osprchovať. Ale je na návšteve. Susedu by roztrhlo
od jedu, keby teraz pustí vodu a s ňou dutú medzišachtovú filharmóniu
potrubného orchestra. Ale sprcha nie je vždy jediné riešenie...
Vymanila sa od neho, aj jej bránil, konečne
rozpojila aj ručnú skobu a zmizla v kúpeľke. Postŕhala zo šnúry nad
vaňou svoje spodné, len tak, ručne prepláchané prádlo, zhodnotila ho a pochválila
úsmevom, ale strčila zas do koša
s tým špinavým, zbežne skontrolovala poriadok a trošíčku pootočila kohútikom.
Tenký prúdik zacupital o smalt, ale rýchlo stíchol v pene, ktorú tam
šupla. Bublinky paradoxne pohlcovali zvuk dopadajúcej vody. Bola spokojná. Bude
spokojná. Budú...
Vrátila sa. Rozprával sa s Grétkou. Ale
zmĺkol skôr, ako pochopila o čom.
- Takže ty si ma špehovával, keď som sa
vetrala po tréningu na balkóne. No, zbohom! Už viem, prečo mi mama vždy
prízvukovala, že mám vždy, za každých okolností nosiť pekné gaťky. – zamračila sa len naoko,
lebo si vedela vybaviť, v akých stávala na balkóne. Mamu treba poslúchať. Aj
poslúchala.
Stále v nejakých stála na balkóne. Vždy
po tanci tam stávala a nikdy ju nenapadlo, že práve on zíza spoza záclony.
A keby ju aj napadlo, asi by jej to bolo fuk. Maximálne by mu vyplazila
jazyk, prípadne ukázala dlhý nos. Vtedy nudný sused. Zadívala sa na jeho ostrý
profil a predstavila si, kde všade už mal svoj nos...Nadýchla sa zhlboka
a čosi vnútri sa roztriaslo. Asi pustila priteplú vodu. Chcelo by to skôr schladiť.
Chcelo by to objatie...
Cítil to zrejme rovnako, ale téma sa mu
páčila.
- Páčili sa mi tie s krajkami,
v rovnakej farbe ako zvyšok, tak vysoko nad...týmito kosťami...- radšej sa
dal do názornej ukážky, lebo v strihoch nohavičiek sa veľmi nevyznal. Ako
by to vyzeralo, keby hej a teraz sa tu bavia o bedrových či
tangáčoch. Tangáče pozná. Ale odtají to. Beztak sú mu protivné.
- Myslíš telovej farby? – zachytila mu ruku na bedrovej kosti
a vrátila na jeho vlastný pupok.
Jasné, že myslel na telo. Na to, ktoré mal
pred pár hodinami v dlaniach a mohol si prezrieť každý kúsok, ale mal
pocit, že nedával veľmi pozor a potrebuje zopakovať balkónovú lekciu.
- Neodpovedal si mi. – naliehala.
Potriasol rukou, ktorú zdvihol z brucha.
- Odpovedal som, ale zrušila si ma. – skúsil
ruku vrátiť na vyvýšeninu bedrovej kosti a tentokrát jej dovolila zostať
a ona zrazu nevedela, akoby sa ostýchala, čo teraz. – Aj tak by som žiadne
nenašiel. – vynašiel sa a skúsil byť radšej len romantický a vrátiť
sa k jej tvári a začať s opakovaním práve tam.
Jedovala sa na svoj nápad a zúrivo švácala
handrou, na ktorú práve dehonestovala vlastný župan o vedro.
- Ja mám vždy také idiotské nápady a potom
to takto dopadne! – pokúšala sa skrútiť ho a vyžmýkať z neho nasatú
vodu.
Musel jej pomôcť o to rýchlejšie, pretože
hrozilo, že voda presiakne skulinami v paneloch a susede nanovo
vymaľuje kúpeľku pod nimi.
Popod nos sa však bavil. No a čo!
Zdržali sa chvíľu pri vzájomnom rozbore...
- Mne sa zdá, že je to zámer. Jednoducho
potrebuješ vymeniť garderóbu za čosi konzervatívnejšie. Teraz, keď poznáš mňa. – natiahol pred sebou miniatúrny županček, aby
ho rýchlo zas zhužval a skúsil zachytiť ďalšiu vodu, čo vytekala spod
vonkajšieho krytu vane. Namiesto vlastnej predstavy Belle v ňom.
Pozrela na neho zboku. Zazrela.
- Tebe sa nepáči, ako sa obliekam? –
našpúlila pery.
- Mne sa páči, ako ťa zobliekam. – natiahol k nej
svoje.
Vyhovela mu.
Striptíz bol však prirýchly, lebo škoda bolo
teplej vody hojdajúcej sa vo vani takmer po okraj. Len z nej vyšplechlo
ešte zopár litrov, pri dôkaze Archimedovho zákona. Zostal na brehu. Počkala, kým to s miernymi
protestami doutiera a zaváha, či si vliezť za ňou alebo radšej nie. Či to
stojí za patálie so susedou, keď ďalšie teleso ponorené do kvapaliny...
Stojí.
Jasné, že stojí...
domiceli
sladne nám to, ale nevadí :)
OdpovedaťOdstrániť