RUMBELLE - Peľové zrnká... 69. kapitola

Rumbelle

Na motívy rozprávky Kráska a zviera

69.kapitola

  Peľové zrnká

   

         S nevôľou sledovala, ako Edward leží doslova rozvalený cez trón, vzadu dlhej miestnosti. Ako malé decko s nohami cez opierku, už len prst v nose chýbal, aby bol obraz dokonale pokazený. Nechýbal. Pozrela zhrozene bokom vedľa seba a malý Bae si zrejme týmto istým spôsobom dvíhal hlavu, aby uvidel gotické klenby na strope. Aký otec, taký syn...

  Našťastie tu bol všadeprítomný, už spotený Henry. Stala si pred budúceho rytiera a pohľadom sa pýtala, čo a ako.

  - Vraj si to odskáčete...- skonštatoval, mrknúc na Edwarda naťahujúceho nohu, aby sa pokochal v čižme, čo mu siahala takmer po koleno. Ešteže je v trónnej sále patričný chlad, toto letné dobrodružstvo by bolo riadne prepotené.

  Bae zasvietili oči pri predstave skákania.

  - Skáčem dobre. Z miesta aj meter a s rozbehom aj, aj...- chcel sa chváliť, ale skazila mu radosť.

  - Henry mal na mysli, večernú zábavu. Budeme tancovať, skákať, tak, ako kedysi. – vymýšľala bezbreho, ale chlapca nenadchla. Keby aspoň spomenula obriu trampolínu alebo bungee jumping.

  Ju zas nenadchol podivne sa na tróne vrtiaci "kráľ", skúšajúci nechtom asi niečo vyryť do opierky, v horšom prípade do dierok od červotoča skryť nosné dolovanie. Všetko zle...

  Chodbou sa však práve ozývali duté, rázne kroky. Radšej ustúpili odo dvier. Dobre urobili. Kompletne ozbrojený po zuby, by sa nebol zmestil.

  Padla jej sánka. Napriek brneniu, najpôsobivejšia bola jeho odporne zamračená, prísna tvár a paža, s riadnym hrmotom napriahnutá dopredu na civilistu v kostýme, čo mu okupuje trón. Natočil sa však na ňu.

  - Pomerne rýchlo ste si našli náhradníka za mňa, drahá. – šmaril jej helmicu, zvieranú pod pažou do náručia, ledva ju chytila, a pri chytaní ju až prehlo, takže to vyzeralo, ako pokorná poklona.

  Vysúkal obratne jednu ruku z krúžkovanej rukavice a nadvihol jej bradu.

  - Ráčne nezabúdať, že kľúče od vášho pásu cudnosti mám stále v držbe ja a ja rozhodnem o vašom osude! O osude vás všetkých! – zaznelo hromovým hlasom dvoranou a Edward zatlieskal a malému Bae asi cvrklo, lebo ho už za sukňou Belle nebolo takmer vidno.

  Mal smolu. Dnes tu bol hlavný hrdina.

    Dosť drsne ju odsunul, až sa zatackala.

 - S vami, si to ráčim vybaviť neskôr, moja lady...- precedil pomedzi zuby a zadrapil sa druhou rukou ešte v rukavici do pleca nič netušiaceho chlapčeka pritiahnuc si ho k sebe.

  - A ty si kto, že si dovoľuješ strkať sa babám pod sukne? – zadrel nepatrične, takmer od Belle schytal helmicou rovno do hlavy, ale zastavil ju natrčenou dlaňou a ona ku podivu poslúchla.

Malý tiež.

  - Som Bae Gold a budem rytierom. – zašemotil nie veľmi odvážne, ale vydržal sa dívať nepriateľsky naladenému ujkovi rovno do očí. Proste na neho zapôsobil akýmsi čarom a oči nie a nie odtrhnúť.

  - Nepočul som dobre! Ty, obyčajný malý červík sa odvažuješ o niečo také žiadať?! Mňa? Rytiera?! – ďobal mu do ramena, neuvedomujúc si, že konce jeho rukavice sú kovové a malý už zatína pery od bolesti.

  - Som Baelfire Gold, pane. A budem vaším rytierom! – skríkol piskľavým hlasom, zasalutoval ako vojak a jediný, kto sa rozrehotal, bol muž v brnení.
  Bohorovne sa dosmejúc, nechal doznieť zvuk a keď zas všetko dôstojne stíchlo zatváril sa, že si všimol ničotného človiečika pod sebou. 

  - Ako si na tom s rituálnym očistným kúpeľom, chlapče? – skúsil dať ruky za chrbát, ale brnenie je sviňa, ani prekríženie na hrudi nevyšlo, tak ich, ...nie, ani vbok sa nedá...museli zostať vedľa tela.

  - Včera som sa sprchoval pane. Prisahám! Aj uši mi vyčistili vatovými paličkami, ale zuby som si neumyl, lebo nemali pre mňa zubnú kefku. – snažil sa malý naváľať špinu na nehodný personál, stále salutujúc, ako na vojenskej prehliadke a hrudníček mal tak napnutý, že čakali, až mu praskne tričko s Harrym Potterom na obrázku, čo si dovolil tasiť proti nemu akúsi tenkú smiešnu paličku. Toto ešte bratovi vykŕka, aký vkus to tomuto priamemu potomkovi slávneho rodu vštepuje. Keby ešte tak podobizeň kráľa Artuša, alebo niekto z mytológie, ale toto decko s dreveným konárikom v ruke?!

  - A čo tvoje vigílie? Nočné bdenie v modlitbách pred obradom pasovania je pre dušu veľmi dôležité. Pokorne si strávil celú noc modlitbami? – v tvári sa mu zjavil škodoradostný úsmev.

  - Ako viete? Som sa modlil, aby na raňajky zas neboli sprosté cerálie, lebo ja neznášam mlieko. Pane. – zmraštil nos hrdina.

  - Takže aj pôst si riadne dodržal a nový odev iste tiež máš. – natočil sa na Henryho, ktorý konečne prikývol, spokojný, že čisté slipy a tielko malého mu zaistia úspech u hradného pána. – Si však pripravený na to, že súčasťou pasovania je aj colleé ? – zvýraznil posledné slovo, dobre vediac, že nikto nemá šajnu o čo ide.

  Malý však oddane hrdinsky prikyvoval, odhodlaný súhlasiť aj vytetovaním krikľavoružového nápisu: Hannah Montana doprostred čela, ak to z neho spraví rytiera. 
  Tak sa nerozpakoval ho strašiť ďalej.

  - „Potom rytieri, ktorí udeľujú rytierstvo, ho pobozkajú na pery na znamenie potvrdenia stavu a jeho prijatia a pretože v ňom musí byť mier, láska a vernosť, musí sa takto z celého svojho plného srdca a kedykoľvek bude môcť, usilovať o podporu stavu rytierskeho. Potom mu títo rytieri musia dať úder – colleé na znamenie, že musí mať navždy na mysli rytiersky stav, ktorý prijal a vykonávať všetky aktivity, ktoré sa týkajú tohto stavu.“ – odrecitoval pateticky,  hľadajúc správne slová v pamäti.

  - Šak dobre ujo. Ja sa facky nebojím, ale to s tým bozkávaním...A na ústa?!...to sa mi fakt, že nepáči. Nemohli by ste radšej zobrať za rytierku tamto tetu? Ja sa nechcem bozkávať! – skúsil vyjednávať a hľadať náhradníkov na niektoré úkony.

  - Hmmm...tetu. Tetu by sme museli okúpať, v kadi vystlanej plátnom pod baldachýnom, liať na ňu vodu a namiesto postele by ju čakalo obyčajné prosté slamenné lôžko a potom to modlenie...celonočné...- a predstava, ako leží na chrbte a príjíma telo pánovo, to už radšej nahlas nevyslovil, ale rád sa vykúpal v jej nadšenom pohľade, lebo si všetko veľmi živo predstavovala, pohládzajúc pri tom aspoň jeho prilbicu. – Nie, tri facky a jeden bozk a basta! – skríkol na malého.

  – Palmata, collata, pattonata! Na líce, za šiju a ten úder meča na plece, to už poznáš z filmov. A pusu prežiješ.  – snažil sa Henry byť úslužný, ale vyslúžil si len zamračený pohľad, čo sa mu mieša do koncepcie.

  Bae sa fakt zamyslel. 

  Čas doraziť obeť.

  - Tamto Henry ti dá potom potrebné listiny, z ktorých sa naspamäť naučíš všetky náležitosti ohľadom spovedania, spytovania svedomia i samotnej prísahy. Je to síce v latinčine, ale len zopár strán...- pohodil rukou.

  - Čože? Učiť sa ešte aj cez prázdniny? To si toho rytiera môžete...dať vypchať! – zakvílil krpec a dupol nohou, s rukami vzdorovito prekríženými na doteraz vypučenom, teraz už sklapnutom hrudníku.

  - To som aj čakal. – podišiel k nemu čo najbližšie a hovoril úplne vážne. – Takže, zhrnieme si to. Do siedmich rokov si bol matke pri sukni, to ako decko. Páža v decáku, tak to máme asi do štrnástich, ak nevybavíme potrebné formality, aby ťa vrátili otcovi a  s tatkom na inom dvore zakúsiš, čo je to byť panoš. A potom, keď ti začnú rašiť fúzy, sa mi ohlás, spravím ťa rytierom. Dovtedy musíme nájsť ešte dvoch, čo ti dajú po jednej zlatej ostrohe a...s tou latinčinou som žartoval. Ale naspamäť to vedieť musíš, kámo! Audiencia skončila, rozíďte sa...- zakričal pyšne odchádzajúc, vytrhol cestou Belle prilbicu, celú teplú a polepenú od jej prstov a zmizol. Len dupot čižiem, na ktorých bolo jasne počuť aj štrngot ostrôh, doznieval ešte po chodbách.

  - Ty, Henry, že on je skutočným rytierom? – doplo jej.

  - Je to šľachtic! Rád mu udelila samotná kráľovná. Pochybovala si o tom? – pokýval neveriacky hlavou nad naivkou vedľa seba osobný, hrdý a pyšný na to, komorník jeho výsosti rytiera zlatej ostrohy. Alebo tak nejak. 

  Malý mu očividne veril každé jedno slovo. Bez mrknutia okom.

domiceli