Rumbelle PARALELNÉ VRSTEVNICE 8. kapitola TAKTIKA

RUMBELLE

Paralelné vrstevnice

8. kapitola

Taktika...

       S nevôľou sa díval na čudesný párik hrdličiek vo svojej predizbe. Pôsobili ukonane, ako tie na náhrobku, jeho, obaja dokrkvaní, vyplašení. V podrepe držal ju za ruku, druhou po nej tľapkal. Obaja s očami sklopenými, mrmlali si čosi popod nosy a vzájomne si odobrovali repliky.

  „Šuškané je klamané“...túžil na nich vybľafnúť. Ale asi ho len premohla žiarlivosť, priznal si otvorene. Dnes tu bol za mŕtveho. Zatiaľ sa zdržiava komentárov.

  Uznal. V komunikácii s Michaelom pôsobila viac vyrovnane, ba priam pokojne. To zrejme on sám bude mať pravdepodobne negatívny vplyv na jej osobu a v konštelácii ona versus on je sám tým kontraproduktívnym článkom. Super. Popol na hlavu nasypaný, mohli by mu konečne povedať, o čom je reč...

  Tváriac sa nezainteresovane, šúchal si dávno suché ruky do erárnej hotelovej osušky a pomaly sa priblížil k nim, usadiac sa na samom okraji gauča. Je predsa vo svojej vlastnej izbe. Môže si tu robiť, čo chce. Toto je jeho súkromie. Malo by byť...

  Michael ešte raz pozrel na ženu, ktorá badateľne zneistela, vidiac ho takto blízko vedľa seba a prikývla.

  Poškrabal sa na hlave, zmraštil tvár ako šarpej, podupkal trochu po mieste, na ktorom sa práve vztýčil a natrčiac veľkú dlaň k nej začal svoj preslov.

  - Dovoľ, aby som ti predstavil... toto je Belle...Belle Maurice...skrátka je to Belle Mauriceová, dablérka našej Emilie. Tak a je to vonku...- pozrel na neho, či zabralo.

  - Robíš si ďalej zo mňa prdel?! – zaškľabil sa nedôverčivo.

  Opäť obaja na seba neisto pozreli. Nedalo jej to. Vrodená pravdovravnosť nedovoľovala jej nechať sa vtiahnuť do siete lží a podvodu, na ktorú ju práve nabádal mladý muž pred ňou, tak spustila sama, znova.

  - Nie... Je to lož! Som Belle, dcéra sira Mauricea, ktorú si si ako odplatu za to, že naše kráľovstvo zbavíš zlobrov vzal na svoj zámok, aby ti slúžila. Belle, ktorá sa napriek všetkým útrapám a úkladom neprajníkov i teba samotného do svojho zamestnávateľa zamilovala a bola ochotná podstúpiť všetko, aby si miesto v jeho srdci vybojovala...a aj sa mi to podarilo, nebyť...Maleficent, ktorá na teba zoslala spiacu kliatbu a mňa poslala sem, do krajiny, ďaleko z nášho Začarovaného lesa, aby...- rozprávala rýchlo.

  - Ďakujem svedkyni, Michael pokračuj radšej vo svojej obhajobe, priateľu! – stopol ju necitlivo, prekrúcajúc už zas očami nad jej bohapustými „rozprávkami.“

  Michael na ňu zhovievavo pozrel. Chápal ju. Teraz dúfal, že aj ona konečne pochopí jeho a naskočí na  vlak uveriteľnejšej verzie. Hoci to bude lož.

  Utrel jej slzu v kútiku bezradného pohľadu smerom k mužovi na opačnom konci gauča, ktorý nemienil jej venovať ani pohľad, nieto ešte, aby si ju vypočul a uveril jej.

  - Mal by si zavolať aj ostatných, nech vám to vysvetlím všetkým naraz, aby už nedošlo k nejakým trapasom. - ukázal na novinovú guľu pod dverami.

  - No, samozrejme, ako si praješ, spasiteľ! – vybľafol okázalo. – Z mojej izby urobím štáb a tuto naša hviezda im v rámci tlačovky porozpráva, ako ju čarodejník z krajiny Oz pomocou čarovných črievic preniesol do nášho sveta! – afektoval pobavene, ale s jedom v očiach.

  - Nie je žiaden čarodejník v krajine Oz. To všetko riadila sestra zlej kráľovnej Zelena. Mňa sem preniesla Jackova čarodejná fazuľa, z krajiny obrov, otvárajúca portály medzi svetmi. – skočila mu hrdo do reči.

  Nevypenil. Iba sa idiotsky usmial smerom k Michalovi, ukazujúc na ňu prstom ako na cvičenú opičku v cirkuse, či sa to sníva len jemu, nenachádzajúc už ani slov nad jej vylepšenou verziou príbehu, ktorú poskytnú kolegom. Už si živo vedel predstaviť Josha s Colinom, s očami ešte polepenými po preflámovanej noci, ako ich to nadchne a budú si pýtať detaily, prípadne nejaké tie reklamné suveníry z jej cesty. Ako ju Megan objíme a bude jej trpezlivo vysvetľovať funkciu hygienických vreckoviek, dokonca Lana si určite vymedzí priestor iba pre seba a do svojho diára si zaznačí nejaké to ID o znovu nájdenej sestre svojej postavy.

  - Doriti!... Michael sprav s ňou niečo! Lebo sa neovládnem a ublížim jej...– uzavrel vnútorný monológ a vstal.

  - Nebolo by to prvýkrát. – oponoval mu.

  -...a asi ani posledný... – dokončila sama, len ťažko sa zmierujúc s faktom, že muž pred ňou, muž, ktorého miluje, pre ktorého sa toľkokrát obetovala, sa takto k nej správa.

  - Emilie... Belle... sudánsky alipaša... alebo kto vlastne si, zatvor si už ústa, zlatko, dobre?!... Už toho bolo naozaj priveľa!... Dosť bolo rozkoše, nasaďme si sedanky!...– namieril na ňu ukazovák.

  - Hovorí o...tom......bicykli...- rýchlo doložil mladík na ospravedlnenie, vidiac jej vyjavený výraz, nezdalo sa mu vhodné vysvetľovať jej vulgárny vtip o mníškach v kláštore a nahnevane vzhliadol k hostiteľovi.

  Stal si preventívne medzi nich a pozrel sa mu vážne do očí.

-         Zavolaj ostatných!– povedal a znelo to ako posledné slovo.

domiceli