Mr. Gold ŠTVRTÁ ... 79. kapitola FAREBNÁ

ŠTVRTÁ

79. kapitola

Farebná...

1.

   Henry zaspal za stolom skôr, ako mu pripravila kakao. Preniesli ho do  farebnej patschworkovej postele a iba tak tam stáli a pozorovali, ako spí.

  Na stole po ňom zostali porozkladané kamene, staré šišky a kusy konárikov, ktoré hrdo označil ako samorasty a o každom mal naporúdzi príbeh jeho predlhého komplikovaného života a nevyhnutnej premeny na sprostý konár.

  - Aj tak nechápem, ako sa otcovi podarilo tých zasranov presvedčiť, aby prišli v kanadách s ruksakmi, pretože niekoľkohodinová túra sa im bude stopro páčiť viac ako cukráreň včera. – prenášal Neal váhu zo špičiek na päty, filozofujúc o nejasnej, ale radikálnej premene postojov svojho rodiča vo výchove dorastu v porovnaní so svojím detstvom.

  - Tak to viem celkom presne. – usmiala sa Emma a na dlani sa jej kotúľali farebné guľôčky do plastovej pištole, čo povypadávali zo zastrelených šišiek.

  - Zastrašovaním?! ...si zo mňa strieľaš?! – nepochopil pointu.

  - Včera strieľal niekto iný...Ruby do zadku...Úspešne. - žmurkla na neho.

    Neal prekrútil očami a bolo mu jasné, že Gold zostal starým Goldom. K žiadnej výraznej zmene nedošlo. A už vôbec nie k lepšiemu. Na druhej strane...Účel nám svätí prostriedky. Napriek vzhľadu a povahe, ktorými mohol v bráne vojenského závodu suplovať v noci vycvičených slintajúcich dobermanov, napriek jazyku, ktorému konkurovali už len samurajské meče a prívetivosti mizantropiou infikovaného bezsrstého potkana pre alergikov, bolo v ňom niečo. Na ňom niečo...

    ...mal skrátka charizmu. Arogantný sebec bez morálky. Umrmlaný ješitný egoista odmietajúci pravidlá aj autority. Extravagantný introvert so sarkastickým cynizmom obhajujúci vlastné nevyvrátiteľné pravdy zo svojej nepriestrelnej ulity.

  Ideálny vzor pre tínedžerov.

  - Ja nie som ako on... – zamračene sa pozrel do tváre vyčerpaného syna s pootvorenými ústami spokojne odfukujúceho do Emminej vyvoňanej prikrývky.

  - Presná kópia!... Vlasy, úsmev, pohľad. Dokonca aj niektoré ťahy a pohyby má tvoje. – obhajovala svoju pravdu pádnymi argumentami.

  - Nehovoril som o Henrym...- otočil sa k nej. -  Ja si skrátka neviem získať ľudí na svoju stranu...tak rýchlo...ako ON...dokonca bez toho, aby sa o to nejako zvlášť snažil. On aj keď urobí presný opak, všetko vypáli v jeho prospech, všímaš si to?!...Niekedy mám pocit, že ovláda nejakú mágiu. – kýval nechápajúc sklamane hlavou Neal.

  - To si myslím aj ja...inak by  nemal takého úžasného syna...a vnuka. – pritúlila sa k nemu.

  - ...ale teraz ju bude musieť asi použiť tiež, aby osobne uzemnil Reginu, keď jej oznámime, že Henry dnes nocuje prvýkrát u teba... – poškrabkal sa vzadu na hlave.

  - Len aby nejakú, najskôr čiernu, nepoužil aj na nás...Šla za ním Bella. Myslíš si, že ho telefonát s touto žiadosťou teraz nadchne?...- nadvihla nerozhodne ramená.

2.

  S uterákom na krkoch potriasol hlavou a vypol mobil.

  Ach, tie rodinné záležitosti...

    Ani túra s tridsiatimi harantami so stovkou požiadaviek a tisíckou otázok ho dnes nevyčerpala tak, ako jediná náhla akútna prosba Emmy.

   Ospravedlňovačky za Bellu síce nechápal, ani pozdravy odovzdať nemohol...

   Nie je u neho. Nebola tu...Príde? Má dnes prísť?...Malo to byť prekvapenie? Má to byť prekvapenie?

   Je po písomkách. Majú zas chvíľu viac času na seba...neboli dohodnutí. Môže prísť. Kedykoľvek. Nech len príde. Príde...Príde?

  O to menšiu chuť mal teraz trepať sa k Regine. Čo ak sa tu zjaví každú chvíľu?!...o hodinu...o dve...o pol...o päť minút.?! Čo ak sa minú...nestretnú...neuvidia...?!

  ...rodinné záležitosti.

  Zúrivo hádzal na seba zvršky, zhľadával kľúče, mobil, peňaženku, doklady.

  Pchal všetko bez rozmyslu do vreciek, do saka, do kabáta. Kabát zrušil, je jar...

  Tresol dverami, bránkou, po vetve kríka, aj smetiaku.

  Studená vojna medzi ním a Reginou prežívala síce fázu útlmu, ale mal pocit, že práve ide šťúrať rovno do osieho hniezda. A s touto náladou, nervozitou, psychickým rozpoložením...

  ...rodinné záležitosti!

  A zrovna teraz sa mu to tak nehodilo.

  Teraz...keď mu...asi ...začala tykať...

domiceli