štvrtok 22. augusta 2013

Mr. Gold ŠTVRTÁ ... 76. kapitola JARNÁ


ŠTVRTÁ
76. kapitola
Jarná..

1.
  -  Kúsok odtiaľto som na vás padla prvýkrát. Keď ste mi ukázali, ako umiera slnko a zapadli do krovia pod skalou spolu s ním. – prešla mu dlaňou jemne po krku a uložila ich obe na jeho pleciach.
  Ukladal si jej výstupom ešte stále sviežo rumennú tvár zažraným pohľadom do pamäte a záporne kýval hlavou, šimoriac ju na hánkach polodlhými vlasmi.
  - Nie. Mýliš sa. Prvýkrát si mi padla...do oka!  Na tej uvrieskanej diskotéke v Králičej nore. Keď som sa za teba skrýval. – natiahol sa, ale len letmo dosiahol na pery.
  - Tak toto bol potom už môj tretí pád a štvrtý...- opravila sa, ale viac nestihla rozvinúť svoju teóriu o štvrtých šanciach, štvrtých vyhadzovoch, pádoch a iných práve štvrtých náhodách v ich živote, pretože ju dosť drsne prehodil pod seba.
   Dopadla do jeho prešiváku a detailne sa zoznámila s  podložím pod ním. S každým hrbolčekom a vydutým trsom buriny zvlášť...
  - ...chcela si predsa rýchlo prejsť k svojmu štvrtému pádu, ak sa nemýlim?... – presviedčal ju namiesto ospravedlnenia. - ...len som si dovolil trochu nestrácať čas. – sklonil sa nad ňu.
   Narazené lopatky síce štípali, až ich musela odlepiť z jeho pritenkej bundy, ktorá nemala šancu stlmiť náraz, hoci s tým rátal, ale dych jej nevyrazilo. „Pád“ jej dokonca skôr priniesol na jazyk radikálny protest.
  - Vyzerám snáď ako sumo zápasník?! Máte pocit, že preferujem sado-maso?!...alebo som podľa vás nepriznanou prívrženkyňou domáceho násilia?!... Ak sa urýchlene ku mne nezačnete správať, ako ku krehkej dáme, tak ja asi prestanem strácať čas s vami, pán profesor! – uhla jeho bozku.
   Skončil v jej vlasoch. Aj tam bolo dobre.
   Ale tie výčitky sa ho dotkli. Zamrzeli. Hovorila pravdu.
   Nedokázal tlmiť svoju sebeckosť ani v situáciách, akou bola táto,  ktorá predpisovala úplne iné,  súžitím dvoch pohlaví predpísané platformy správania sa.
  - ...už chýba len to, aby ste ma zdrapili za vlasy, odvliekli za ne do Dračej jaskyne tu obďaleč, ako nejaký praveký neandertálec a podľa  primitívnych nákresov v nej si splnili svoju rozmnožovaciu povinnosť! ...- nedala sa zastaviť a vášnivo ďalej obhajovala svoje právo na nežnosť a romantiku všemožne sa uhýbajúc jeho pokusom ju umlčať bozkom.
  Takmer zbytočne ďalej prednášala, z celého jej prejavu ho zaujali len niektoré  indície. Napríklad: „Fakt sú v jaskyni po stenách nejaké pikantné obrázky? ...a potom ešte „rozmnožovacia povinnosť“ bolo v celku zaujímavé slovné spojenie.
  - Počúvali ste  ma vôbec?! -  zaprela sa mu o hruď.
  Waw...Svaly. Vyrysované...a arašidy...dopadali teraz z dopoly porozopínanej košele na jej brucho.
  - A ty už si skončila?! – oponoval naoko nevinne, očakávajúc za ironický podtón ďalší hysterický záchvat z edície slovného boja za právo na romantiku.
  - Naopak... práve som začala...- zašepkala tlmene a prešla pomaly smerom k bruchu a zas s podfarbením obdivným  povzdychom späť cez hruď až na plecia a prederúc sa pod košeľou na ramená a pritláčala všade prekvapená prsty...
  Aj cez tričko cítila. Všade svaly...
  Stuhol. Zažmurkal. Zoskratoval. Prudko sa nadvihol a odsadol si bokom.
  - ...ty...jedna...- pridŕžal si smiešne límec košele obranne  pred tvárou. - Nevžila si sa nejako do tej úlohy pravekej strážkyne ohňa?!...  Mne sa tá narážka na neandertálcov a ich matriarchát hneď nepozdávala...že ty si to s tou jaskyňou myslela vážne?! Ty si schopná ma normálne znásilniť, keby sa nebránim...- hral preľaknutého.
   Zbierala si z brucha arašidy a hádzala ich znudene po ňom.
  - Tak sa vy konečne začnite správať ako správny chlap – gentleman! Prízvukujem. Zdôrazňujem. Žiadam...- pohrozila mu prstom.
  - Jasné, jasné...hneď idem pre teba natrhať nejaké tie jarné kvietky...- obzeral sa okolo seba na ponuku miestneho trávomarketu.
  - Vy ste sám „pekný kvietok“... – vzdala to, minula posledný náboj z arašidovej munície a založiac ruky pod hlavu a zatvoriac oči,  natrčila nielen  tvár zubatému slnku.
    Položil jej na viečka dve malé hlavičky púpav.
  - Čo oko nevidí, srdce nebolí...- zašepkal a vliezol rukou drzo pod jej tričko, čo sa za hlavu založenými rukami vytiahlo spredu z nohavíc.

domiceli

 

2 komentáre:

  1. konečne aspoň trochu významu prečo sa tento fanfik volá "štvrtá". motív o štvorke pekný :) a mierna hádka tiež zlatá :) krása! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. čo ja ti viem, táto dvojkapitola mi nejako nesadla...niežeby bola zle napísaná, alebo nemala svoje miesto v príbehu...ale nejako ju necítim...ale to je jedno, lebo aj tak idem ďalej :D

    OdpovedaťOdstrániť