Mr.Gold ŠTVRTÁ... 21. kapitola KAMARÁTSKA

ŠTVRTÁ

21. kapitola

Kamarátska

1.

  Ešte stále sa cítila previnilo za polepenú vetu, ktorú dopísala pod správu, hneď pod oslovenie: Moja lásočka, Neal!... Emmou napísanú vetu. Obe nad ňou s nechuťou krčili nos, ale účel by mohla splniť...

  Podarilo sa jej síce, ešte pred oným intelektuálnym grafopokusom, skopať ju z postele a donútila ju sa doobliekať, ale inak bola očividne úplne mimo. 

  Fajn, aj bez make-upu to ušlo, aj bez kulmy a žehličky, hoci výsledný efekt pôsobil práveže skôr, ako odpoveď, na tú báseň, „nekonečná noc a prirýchle ráno“, ...než naopak. Nedala si povedať. Zaťala sa a nekomunikovala. Mlčaním si vstrebala Emminu teóriu, bombastický plán jej záchrany, ale brala ju pre seba typicky - altruisticky v opačnom garde.

  Nezachraňuje seba, zachraňuje jeho. V prvom rade jeho. Ide o neho...Takto by to mohla prijať. Znie to tak...tak...misionársky. Nie!...Bŕŕ...Toto by predsa evokovalo tú...Preboha...zase tá báseň. Aké ťažké je vymazať si z čítačky pár viet. Dookola, dookola, dookola...

  Potuteľne sa usmiala.

  Emme sa právom zdalo, že Bella bude najslabším článkom jej plánu. Už to, ako nenápadne zmizla z Babičkinho bistra, keď zistila, že sa s Nealom poznajú.  Vysvetliť? Nevysvetliť? Teraz? Potom? Nikdy?...

  To, že "Emma a Neal"...niečo... ale nahralo do konšpiračných teórií Ruby, ktoré práve s maximálnym nasadením odprezentovávala svojej partii, opretá plecom o skrinku, namiesto desiatovania.

-         Tak finále...- zašepkala Emma nenápadne Belle a svorne vykročili v ústrety školským šelmám.

  Fľochli po svetlovlasej hrive nenávistný svorný svorkový pohľad a čudovali sa, že chúdiatko Bella kráča vedľa nej. 
  Ešteže má hlavu sklonenú a cíti sa patrične zničene.

  - Sa ti čudujem, Emmička, že máš vôbec odvahu sa tu ukázať! Podrazáčka... – vychrstla na ňu Ashley, objala Bellu okolo pliec a mlčky s ňou chvíľu súcitila.

  Potom sa hlasno pýtala, ale z priateľky nevyrazila nič.

  Zato v Emme cukali nervičky. Vyštartovala po Ruby a keď jej komando cúvlo, nechajúc im ring voľný, spustila.

  - Čo si im zas naštepila do tých mdlých mozočkov?! – zaprela jej pohľad o zmaľované oči pevne veriac, že to, v čo dúfa.

  - Iba pravdu. Ty.....Všetko som videla na vlastné oči! – zdvihla urazene hlavu Ruby. – Nikdy som ťa nemala rada, sa nečudujem, že na žiadnej škole nevydržíš, lebo toto si teda kamošky nerobia! Nestačil ti už starý, tak si musela vyštartovať po mladom...?!..Ja by som nikdy neprebrala žiadnej...- gestom objala svoj fanklub, - ... jej lásku, aby si vedela...- patetizovala schválne. - Vieš, akí boli tí dvaja sladkí, nad tým kakaom, než si tam napochodovala?!...- pozrela po dievčatách, dôkladne s celou scénou oboznámených a pokračovala. – Ani si si nevšimla, ako odišla a že som jej musela dávať prvú pomoc v kuchyni, lebo sa z toho zrútila! Totálne zosypala! Vyzerala, akoby si šliapla na igelitku so zhnitými marhuľami ...–

  Teraz oči otvorila Bella. Odchádzala síce zadným východom, cez kuchyňu, ale sama, ani babička si ju nevšimla...A pohľad do onej igelitky si radšej ani nevizualizovala. Ruby má fakt dramatický talent. Alebo Emma stihla ráno obehnúť aj ju...

  Radšej zostala mlčať.

  Prichádzal zlatý klinec programu.

  Pán Gold osobne.

  S náladou aj postojom ako Zorro pomstiteľ. Celý v čiernom, košeľa porozopínaná, pery zaťaté. Všimnúc si tlupu pribrzdil, zastal, vrátil sa a spustil rovno pred Bellou šermujúc jej pred nosom ukazovákom namiesto kordu.

  - Keby máte po desať rokov, prehnem vás oboch cez koleno! Môj syn je síce už  podľa občianky plnoletý, ale  rozumu nikde! S ním som si to ráno vybavil...ale ty by si sa mala radšej snažiť najskôr úspešne zmaturovať!... Nemyslíš?! Na svrbiace lýtka máš času dosť aj potom!...Apropó...Keď už chcete s mojím podareným synkom komunikovať virtuálne, tak láskavo na to nepoužívajte moju ID adresu! To si vyprosujem!... Vy neviete, čo je to ostych? Súkromie?... Prečo všetko preberáte kolektívne, došľaka?! Kto má byť zvedavý na tie vaše zaslintané postpubertálne splašky?! ... Po hodine naklušeš ku mne do kabinetu aj s číslom na tvojho otca...Vysvetlím mu to sám... aby som sa takto musel strápňovať pred rodičmi zasranov, ktorí už nevedia, čo od dobroty! – uzavrel a odchádzal, len nabubralá košeľa plná protivzduchu černela sa chodbou.

  Emma sa v duchu pousmiala. To bol výkon!...Je lepší, ako som predpokladala.

  Bella pred kolapsom.

  Ruby na koni.

  - Tak vidíte? Počuli ste ? Chodili spolu a táto tu...im to celé prekazila! – ďobla zas do Emmy.

  - Nič nepokazila. Ráno sa mi ospravedlnil... veď viete. – zašepkala Bella a snažila sa vykročiť.

  Emma ju však pristavila.

  - Tak im to pekne povedz rovno všetko! – prikázala jej.

  Zaváhala. Nevedela, na čo momentálne jej "partnerka" naráža.

  Čas na improvizáciu.

  - Viete...Emma poznala môjho Neala skôr.- „že môjho"... aké ľahké je klamať, až to pekné nie je...- ...cez internet...- začala, čakajúc, či Emma zasiahne, alebo môže byť.

  Zatiaľ asi mohlo byť. Ale to len Emma zostala zaskočená z pravdy, čo Bella povedala.

  - ...ale iba si písali. Nič viac. Povedal mi o tom....- tápala. - Takže to môže vyznieť skôr naopak, že ja som ho prebrala jej, nie ona mne...- dodala ráznejšia a stíchla.

  - Nemusíš si sypať popol na hlavu. Sama si povedala, že spolu nič nemali. Iste žiarli, že ty si si ho získala a ona skončila s dlhým nosom. Naša Emma ! – s pohŕdaním, neberúc neobľúbenú Emmu vôbec na milosť, sa zas zavesila na Bellu Ashley. – Takže je všetko OK ?!...Stále spolu chodíte? ... – šemotila  zvedavo.

 - Až na toho magora Golda. ... – pridala sa do zvedavých konšpirácií Mulan. -  A on je fakticky syn nášho triedneho? ...že akurát ten musí byť jeho fotrom! To je pech...To bude svokor!...Hneď prvou polievkou by som ho ako nevesta otrávila!...- riešila jej budúcnosť  ďalej.

  - Na vaše vifonky je zvyknutý, to by prežul...prežil! – kývla nad ázijskou spolužiačkou Ruby.

  - Všetko je v poriadku. – pritakala už nadobro zmagorená Bella, ktorej momentálne chodilo po rozume len to, že má prísť za ním do kabinetu...s mobilom...za ním do kabinetu...s číslom...za ním do kabinetu...s fotrom...za ním do kabinetu...nie sama...Bože!...

  - A Gaston? – zaznelo od Ruby.

  - Je voľný. Ak ho chceš...- odpovedala za ňu Emma, tresla skrinkou a zmizla v triede maximálne spokojná s celým dejstvom.

2.

  Zabuchol dvere na riaditeľni a zostal sa o ne opierať zvonka.

  Šlo to trochu ťažšie, ako predpokladal, ale bod má pripísaný. Dobrý aj zlý. S Reginou nie sú žarty. Prednáška bola vyčerpávajúca a mal pocit, že ešte stále za dverami doznieva.

  Ledva sa dotiahol do kabinetu.

  - Ďalej! – skôr zahromžil, ako povedal.

  Stála tam. Nenamaľovaná, trochu strapatá, s mobilom s trasúcimi sa príveskami v rukách.

  Taká nežná. Vystrašená, pokorná... nemohol inak.

  Rýchlo k nej pristúpil a mocne ju objal.

-         Prepáč mi to, srdiečko... –

domiceli