OUAT - PRVÁ - 29. kapitola FF

OUAT

29. kapitola

Prvá

Certifikovaná psychologička...

        Už ich krky boleli z vyvrátených hláv. Nakláňala ju vľavo, vpravo, od jedného pleca k druhému, ale nič zmysluplné jej tento výsek mesta nenapovedal. Ruby zízala nezúčastnene, všeobecne, po dobrom obede neschopná  akýchkoľvek myšlienkových pochodov, obzvlášť súvisiacich s akousi predtotalitnou architektúrou. Nie je tu čo obzerať.

  Občas mrkla na zúfalku, čo sa vermomocne snažila zachytiť nejakú nitku nádeje a vyriešiť svoju dilemu. Byť či nebyť zaľúbená do neznámeho muža z podsvetia.  Platonicky, samozrejme, ako to už v sentimentálnych príbehoch býva.

  - Naozaj spomenul práve túto starú bývalú sokolovňu?! Polka námestia sú opravené baráky miestnych zazobancov, nebolo by lepšie, keby patril k niektorému z nich?! - vytiahla z úst žuvačku a ponaťahovala ju medzi palcom a ukazovákom.

 - Fuj! Čo robíš? - natočila sa k nej znechutene, vidiac riedku hmotu pulzovať medzi prstami.

 -  Vieš, že takto sa zisťujú plodné dni? - dvíhala a zaklapávala prsty naťahujúc žuvačku medzi nimi.

   - Z vyžutej žuvačky, to iste. -  zamyslela sa Belle,  rešpektujúc všetky možné teórie Ruby, lebo väčšina z nich v konečnom dôsledku mávala nejaký ten psychologický alebo aspoň babkinou múdrosťou podperený základ.

  -  Houbeles. Z mazu predsa. Ak sa takto naťahuje na nitku, si plodná, teda oplodniteľná a nemôžete to robiť. Ale ak sa nenaťahuje a trhá sa, nemáš plodné dni a pokojne si to môžete s Gastonom rozdávať. - zacapla žuvačku a strčila do úst oba prsty, aby ju z nich dostala.

  - Ruby! Ako môžeš stále myslieť na to isté?! - striasla sa pri predstave párových testov pošvového sekrétu v prípade nejakej tej novej príležitosti rande s Gastonom.

  - ...lebo ja, na rozdiel od teba nesnívam, ale myslím! -

  A je to tu!  Natrčený ukazovák. Horšie ako tatkova prednáška a hodinový prehovor triedneho a následne identický riaditeľkin, to už byť nemôže. Tak, fajn, nech si zhustne aj Ruby. Doteraz bola zlatá a aj počúvala...

  - Tá tvoja storka s tajomným neznámym záchrancom ma už prestáva baviť. Nič v zlom, Belle. Ja som ti ju zo začiatku aj tak trochu závidela, ale ako vidím, nemá to cenu. Ešte šťastie, že okrem nás dvoch o tom nikto nevie. A ani nebude, to ti môžem odprisahať! Vieš si predstaviť ten trapas, keby o ňom vie taký Gaston?! -  podpichla však účelovo.

- Gastona mi ani nespomínaj! Už týždeň sa so mnou nebaví a trucuje. - dodala sklamane, obrátiac sa zas k hnusnej polorozpadnutej budove v jednej z bočných uličiek, pred ktorou už hodnú chvíľu stáli.

  - Netrucuje. Hanbí sa ako sviňa, že ťa v tom nechal a hentak do vypálilo. Pokiaľ ty sama neurobíš prvý krok, on sa neodváži sa ti ani na oči ukázať.  – vymudrovala a hoci sú spolužiaci a ide to ťažko, lebo sú denno-denne v jednej triede, toto jediné mu stihla poradiť, ako recept na znovu získanie Belle späť. Tváriť sa nešťastne a ešte nešťastnejšie. Občas nenápadný, ale aby si to všimla, smutný šteňací kukuč k jej lavici.

  - Myslíš? - chytila sa na háčik.

  - Jasné! Tak už konečne prestaň snívať o nejakom tajomnom neznámom z katakomb, čo ťa zachránil a chop sa reálnej šance mať chalana, čo ťa chce! – ukázala na ošarpanú búdu pred nimi. - Ak spomínal sokolovňu, tak to bude jedine nejaký bezďák alebo squotter, a to preto nechcel, aby si ho videla. - podrástla o dva centimetre, hrdá na svoju logiku.

  - Mal mobil. Bezďáci nemávajú...- skúsila protiargument.

  - Hej? Si si istá? Tak k bezdomovcom a prespávačom v polozrúcaných barabizniach pridáme aj zlodejíčkov! Nastopro ho mal kradnutý. Takými sa nikto nechváli. - zrýchlila, pociťujúc, že sa jej arzenál jasných dôkazov proti trafenosti tohto sna míňa. - Vieš ty čo? Pôjdeme k driku, tam majú pelechy. Ktovie, možno tam svojho princa zo smetiska aj stretneš! Jedine tam! Ak hovoril o tej knihe, počuj,  nebola to tá biola, čo sme ju na začiatku roka šľahli z mosta?  Takže predsa bezdomovec spod mosta. Je to jasné! - prekrížila ruky na hrudi.
  Ale hneď si ich aj rozplietla a pritlačila ich o uši. Ódy na nejakého neviditeľného stroskotanca pokračovali.

  - Mne sa zdal inteligentný a zábavný. Vieš, mal taký pritajený nežný hlas... – nedalo jej neobhajovať, aj keď ani sama už netušila prečo vlastne. Toľko problémov, čo jej to dobrodružstvo už narobilo.

  - Belle! Zobuď sa! Nie sme v seroši! Toto je obyčajné malomesto a my dve sme obyčajné baby z neho. Nijakí princovia tu nežijú a Seana klofla Ashley. Ale ok, ok, aby si mala dušu na mieste, idem s tebou k rieke, pod most, prelozíme tam všetky kartóny, ale ty mi potom sľúbiš, že dáš chudákovi Gastonovi šancu, dohodnuté?! - zarazila ruku  vbok.

  Smutne pozrela na zdevastovaný „palác“. Za zadebnenými dverami a oknami s povybíjanými tabuľami nikto krásne romanticky zaujímavý žiť nemôže.

  Dívali sa na minimravenisko medzi škatuľami v kríkoch. Homlesáci, ešte stále v zimnom móde, na sebe navrstvené kadečo v rôznych štádiách rozkladu, tak veľmi pripomínajúce listy hlúbovín v miskách školskej jedálne o pol tretej, až tú mazľavosť normálne cítili  hore na most, kde stáli.

  - Predstav si, hento mať doma. Príde ti z roboty, keď už obišiel všetky mestské kontajnery v rajóne, vyzuje fusakle, šmarí ti ich na zem. Tebe sa vydujú  parkety a vašim deckám z toho smradu zdochne škrečok... - fabulovala  Ruby pateticky s rukami zapretými o zábradlie.

  Pritakala.

 - A v noci budete riešiť romantickú dilemu zajtrajšieho obeda, či je mäso zo smetiaka za Tescom podľa dátumu spotreby po záruke od polnoci, alebo až od nasledujúceho rána aj keď vieš, že z neho v oboch prípadoch budeš srať dúhu ešte dva týždne... -

  Pritakala. A kútikmi úst jej cukalo.

 - ...ty budeš mať nohy ako obdarenejší kaktus a necháš si chlpy voľne viať vo vetre, lebo tvoj druh už týždeň v žiadnom smetiaku pre teba nenašiel ani jednu použitú jednorázovú žiletku...-

  - Už prestaň, Ruby! – utrela si slzy od smiechu, hoci jej bolo tých ošarpaných ľudkov ľúto. Fakt ľúto.

  - Fakt myslíš, že by som Gastonovi mala dať ešte jednu šancu?!- skúsila preladiť na inú stanicu, lebo Ruby mala iste za kýbel ďalších bonmotov jej budúceho bezďáckeho osudu, a to už jej bránica dnes neznesie.

  - No, konečne! –

  Objala ju. Už vopred je jej jasné, že to bude mať devastačné následky. Gaston a Belle. Znovu spolu? Toto je skrátka chyba, ktorú treba zopakovať tak päť, šesťkrát. Pre istotu. Inak by vo vzťahu bola riadna nuda. Gaston sa k Belle síce absolútne nehodí, ale čo už, keď nechce ju... nebude sa mu predsa doprosovať.