RUMBELLE - Prievan v tráve, 3. kapitola

Rumbelle

3. kapitola

  Prievan v tráve...

Služby

  

   S nedôverou si prezerala prízemné priestory inštitúcie, kde si predsavzala ho za odmenu sprevádzať. Ani nevie prečo. Nejaký ten pocit spolupatričnosti, čo ju náhle ovládol a jeho donútil dopiť polku nechutne presladeného kakaa. Bolo zaplatené! 

   Byť majiteľom domu je akési dospeláckejšie. Aspoň v jej ponímaní. Ono život v paneláku je hold asi predsa len jednoduchší. Tam vidíš počiny iných iba ak na zvyšovaní nájomného a aj to ide úspešne mimo nej, lebo stále parazituje u otca. Je načase spoznať, o čom je život. Dnes začne. Skrátka a dobre, chytila ho odhodlane za ruku a postavila sa mu za chrbát, kým tetka na vrátnici Technických služieb mesta skúmavo hodnotila jeho výzor a požiadavku. 

  S hrôzou však zisťovala, že sa tu cíti rovnako bezmocný a nemožný.

  - Nič v zlom, ale kde ste boli od jari do septembra? Idete neskoro. Vykurovacia sezóna je v plnom prúde, už sa vám na to nikto nechytí. - triasla hlavou, na ktorej sa jej nepohol ani jeden zalagovaný chlp a prevracala stránky kozmetického katalógu bez toho, aby sa do neho pozerala unudená informátorka z vrátnice. 

  - A neskúsite? - skúsil sám byť za milého a nepriečiť sa jej nenabúrateľnej logike o kominárskej vyťaženosti v nadchádzajúcej zimnej sezóne, ktorá sa rovná nule. Skrátka kominári v zime hybernujú. To nevedel?!

  Vskutku neochotne, ale poslušne vyťukala nejakú linku, čo to pozavárala, ohodnotila muškáty na tržnici a nakydala na družičky zo svadby známej, ktorú absolvovala pred týždňom, kým sa dopracovala k otázke na kachliara. 

  Kachliar? Prvýkrát v živote počuje o tomto povolaní. A to sa ešte na prvouke  na zéeške snažila vstrebávať poctivo všetko. Že by to malo nejaký súvis so stratou poctivosti? To zdementievanie celkom iste! Nadala si v duchu nad debilnými asociáciami, spokojná, že on má iné starosti a nepýta sa, na čo myslí. Pýtal sa niekedy na čo myslím?! Ďalšie negatívum do zoznamu tých neprekonateľných!

  - Vravela som vám. Bol v teréne, ale už je doma. Nechajte číslo, možno sa  ozve. Vraveli ste, že máte plynový alebo turbo kotol? - vytasila pero, zápisník, protézu a záludnú otázku.

  Opatrne pozrel za chrbát, či mu nenapovie.

  Iba stisla pery a naladila mapu jeho chalupy so súradnicami kúpeľňa. Predstavila si tú bielu oplieskanú haraburdu v tvare valca v jeho miniatúrnej miestnôstke na očistu. Potom jej došlo, že to nebude kotol, to bude bojler. Je bojler a kotol to isté?! Dvihla a spustila plecia. "Keby sa poctivosť na poli rodila..."

  Ako partner v boji za teplú domácnosť nestála za nič. Aspoň, že stojí za ním. Zachránil sa sám. Alebo skôr potopil.

  - Mám krb a šporák. - povedal pomerne hrdo, ale ohol sa, akoby výraz tváre strčenej do okienka pomohol tetke ho zaradiť medzi tých správnych zákazníkov. Pomohol.

   - To ste mali hneď povedať, že ide o tuhé palivo. Skúste kominára. Tam na nástenke visia kontakty. Sú to živnostníci, každý hrabe za seba. Možno budete mať šťastie. -

  Nie, nemali.

  - ...ale to obecný úrad vyhlasoval predsa,... navyše vy nepatríte do môjho revíru, ...ja robím len hromadné zákazky,...náklady na dopravu započítajte,... - nešťastne odťukol  už štvrté číslo a celkovo zrušil  aj tento neplodný hovor plný rovnakých výhovoriek.

  Baba za okienkom sa tvárila, že im to praje.

  - Vidím to na svojpomocnú akciu. - zamračil sa na nástenku, ktorá neponúkala žiadne piate číslo. 

  - V tom prípade tu mám propagačnú brožúrku, čo mi zostala, keď sme robili rekvalifikačné kurzy pre nezamestnaných. Dvanásťtýždňové školenie kachliar - kominár. Certifikát a výučný list k tomu. Nechcete jednu? - ponúkla sa úslužne, ale za slovami jej znel čistý sarkazmus. A vôbec nie falošne.

  Načiahla sa po ňu, aby ho nenapadlo vyliať si na akčnej propagátorke zlosť, a usmerniť ju, že to myslel len ironicky. Márne. 

  - Fakt, ďakujem! V polovici januára, ako tak rátam, sa už budem prevracať na druhý bok zimného spánku! - vytrhol jej brožúru z rúk a chcel šmariť späť babe do úsmevu. 

 Spravila medzi nimi barikádu.

  - Je načase spoznať, o čom je reálny život. Dnes začneme. - položila mu ruky na ramená a pritlačila, aby z toho pochopil, že musia zostať pri zemi a nesnívať o technických službách, ktoré vám zabezpečia pohodlný život.

  - Potrebujem štetku. - skúsil nájsť únikový východ.

  - S tým vám neporadím, erotický klub, čo bol na konci ulice zrušili už v deväťdesiatom, majú tam nejaké čísla na dverách polepené, možno privátne by sa ešte dalo. - mrmlala baba a oslintávala si prsty, lebo stránky v katalógu boli pritenké a polepené.

  Uznanlivo prikývla. Žena na správnom mieste. Prakticky ich vybavila. Teoreticky. 

  Odtiahla ho radšej von. O tento rekvalifikačný kurz by mal podľa spozorneného žmurkania záujem hneď. Mínusový bod - pripočítaný!

  Pozrela na niekoľkolistovú brožúrku a so záujmom sa začítala. "Komín sa musí počas prevádzky čistiť a kontrolovať, ak sú na komínové teleso pripojené spotrebiče s celkovým tepelným výkonom do 50 kW raz za 4 mesiace v prípade pripojených spotrebičov na tuhé palivá alebo spotrebičov na kvapalné palivá. Ak ide o komín bez vložky alebo ak sú do komína pripojené spotrebiče na plynné palivá, čistenie treba urobiť raz za šesť mesiacov. Ak ide o komín s vložkou alebo ak sú do komína pripojené spotrebiče na plynné palivá, čistiť treba raz za dvanásť mesiacov." Proklamovala mu, kým ju za ruku ťahal ulicou, ako slepecký pes pána. 

  "Aj komíny používajú vložky?! Hmmm... jedna z vecí, čo asi potrebovať v najbližšej dobe nebudem. Ak... Fú...fú...fú...preč od tejto témy. Bude ďalšie prepočítavanie!"

   - Ty tomu rozumieš? - trhla mu rukou, aby pribrzdil a nevliekol ju jak zdutú kozu. 

  Nepriznal, že ju vôbec nepočúval.  Ale v obraze bol. 

   - Takto... - začal zoširoka. - Je mi z toho jasné, že najistejšie miesto, kde hľadať pomocnú ruku, bude na konci môjho ramena. Skúsim si predstaviť, že to nebude problém, ak zoženiem tú sprepadenú štetku. - 

  Takže to nevzdáva. Spokojne vyčiarkla jeden z mínusových bodov.  Neskôr sa zamyslí, ktorý to bol.

  - A ja by som ti nestačila? - spýtala sa infaltilne, odpustiac mu všetky viny, ktoré pred hodinou narátala v posluchárni na prednáške a zachcelo sa jej túliť sa.

  Radšej sa nepriečil, aby si to zas nerozmyslela. Pochopil, že ženy nemajú presné pravidlá. Ženy majú nálady. A aká nálada, také pravidlá.

  Čiže treba využiť, že sa chce túliť a neriešiť, že stoja na frekventovanej ulici a zavadzajú všetkým okoloidúcim v oboch smeroch.

  Objal ju jemne a pošúchal hlavou o hlavu.

  - Cením si tvoju ponuku, metaforicky by to šlo, živo si to viem aj predstaviť, ale obávam sa, že tento komín budem musieť čistiť sám. - odhrnul jej nosom z ucha prameň vlasov a fúkol. - "Já jsem malý kominíček, šupsajdá..." - zanôtil lascívne.

  - Ty si tak odporne sprostý Adam Gold, až ma to bolí! - odsotila ho, dobre poznajúc ďalšie dvojzmyselné slová onej sprostonárodnej odrhovačky.

  - Belle, pochop, jedna vec je vegetiť si u mňa na chalupe a druhá starať sa, aby nám nepadla na hlavu. Nechcem ťa do toho zaťahovať. -

  - Ale ja chcem byť nápomocná. - odula detinsky spodnú peru a šúchala dlaňami o predok bundy ako prosiace šteňa. 
  Nenadávala mu pred chvíľkou? Nenenávidela ho pred hodinou?! Nehnevala sa na neho včera?!

  - Podržím ti... tú štetku. - ponúkla sa rovno a pán, čo práve šiel okolo nich, ich  s veľkým oblúkom obišiel.

  Prepojenie, že ide o dvoch pasákov, ktorí majú v úmysle nejaké to sado-maso mu evokovalo miesto, na ktorom práve kempovali. Presne pred budovou oného niekdajšieho erotického klubu, ktorého reklamy stále budili patričnú pozornosť a nie každý vedel, že už nefunguje. Pán nevedel.

  S niečím sa mordoval v kuchyni a keďže trhane komentoval postup, čo mu cestou cez les niekoľkokrát predčítala z brožúrky, trochu vedela, v ktorej fáze sa práve nachádzajú.

  Ju momentálne zaujímala guľa na konci štetky a testovala jej tvrdé chlpy, ktovie z čoho, kým ešte neboli zababrané čímsi, čo upchávalo komín. Aspoň tak mierumilovne vyzerali. Vždy mala rada vintage veci...

  - Vstup rúry od sporáka do komína som poriadne utesnil. - pochválil sa a obzeral si svoje šikovné ruky, momentálne červené od hrdze a čiastočne už aj čierne od sadzí.

  Dostal pochvalný úsmev spoza štetky. Od štetky by vyznelo blbo.  Presne takúto pomoc si predstavoval.... Povzdychol.

   - Bavíš sa dobre? - nechápavo skonštatoval, vidiac, ako si skúša rozčesať vlasy, pomýliac si štetku s kefou. - Pozri, to, že som ju mal, čisto náhodou, v stodole a vyzerá nepoužitá, ešte neznamená, že nepoužitá aj v skutočnosti je. S väčšou pravdepodobnosť ňou bývalý majiteľ prefikol nejeden komín. Máš jediné šťastie, že nie si bloncka, inak máš tmavý preliv zaručený po každom ťahu. - namieril prst na zelektrizované vlasy.

  Vážne sa zamyslela.

   - Buď rád, že sme ju nemuseli kúpiť v tom zmiešanom tovare. Vyvaliť za takúto blbosť šestnásť eur by som teda... nevyvalila. - so záujmom pozrela aj na veľké z drôtov pletené koleso, čo pripomínalo kruh na hula-hop. Kruh s chvostíkom.  Aké milé...

  - Ahá, tak preto skúšaš, či je multifunkčná? Radšej sa pozri na ruky od toho drôtu, srdiečko. - schoval tie svoje radšej za chrbát.

  V tom zmiešanom mohli vziať aspoň pracovné rukavice za pár centov, keď už ide o to, využiť arzenál domácich surovín, o ktorých nemal šajnu ani majiteľ usadlosti, že je ich majiteľom.

  Odtiahla dlaň a s nevôľou uznala, že hrdza je sviňa. Škaredá. Ukázala na kominárske náčinie s úmyslom viac sa ho nedotýkať.

  - Tak sa toho chop. Fáza číslo dva. Ideme na povalu hľadať komín, na komíne dvierka a... máš vôbec kľúče od tých dvierok? - starala sa, robiac dôležitú, vykračujúc si ako predvoj smerom na poschodie a vyššie.

   Radšej nekomentoval. Beztak to brala ako rozprávku, pre neho to bol skôr horor.

   Znechutene napchával štetku smerom hore a vyťahoval ju s kúdolmi mastných sadzí, čo sa lepili na všetko okolo.

  - Nemal by si mať niečo ako pršiplášť? - mudrovala. - Sadzoplášť! - zakričala pobavene na neho z druhého konca povale, aby sa jej nánosy nedotkli.

  On v tom bol až po uši. Po členky. Po kolená... Fuj.

  - ...eš...ešte... ešte... opačným smerom...smerom do domu...- pomáhal si slovne, ale nechutnosti, čo ho zasýpali, odporúčali zavrieť ústa.

  Bolo jej ho ľúto, ale poriadok musí byť! Odkopla nejaký chuchvalec pod hradu, za ktorou stála.

  - Teraz ešte v kuchyni otvoriť komínové dvierka a vymiesť odtiaľ sadze. Nevidela si nikde v stodole lopatku? Takú úzku. Na sadze. - oprašoval sa, ale malo to kontraproduktívny účinok, mastné sadze sa rozmazávali a drzo votkávali do všetkého, čoho sa dotkol. Jedno či holá koža, či odev. S týmto je amen. To pochopil.

  Stála kúsok od neho, už v kuchyni a s hrôzou pozorovala, ako sa jej premenil na... kominára. Ešte chvíľu a budú mu svietiť len oči. - Budem musieť odmontovať tú rúru a vyčistiť ju. - poznamenal a hoci čakal, že ju bude všemocne brániť a jeho od nechutnej roboty zvlášť, nedočkal sa. Dobre vedel, že keď musí, tak musí. Tak pravil manuál.

  Keď sa po chvíli nepríjemného škrabotania vrátil z dvora, mala pocit, že to vzdali už aj tie oči. Usmial sa. Zuby mal biele. Padol jej kameň od srdca a ďalšie ju zahádzali, keď si predstavila, ako bude vytierať podlahy a čistiť linku a vlastne všetko v dome po jeho amatérskej kominárskej invázii.  

  - Zvládli sme to! - tleskol si do dlaní po hodine pomerne nesúrodých nadávok a pochvál v jednom.

  Aj by ju bol objal, ale tvárila sa zas odmerane, ako tam tak stála s kýblom saponátovej vody a niekoľkými starými handrami, pripravená na boj so sadzami.

  - Chceš mi povedať, že si práve minula všetku teplú vodu?! - s hrôzou sa pýtal pary, čo šla z plechového kýbla.

  Hrdo sa vypla.

  - Nebuď fajnový! Studenou by to nešlo dolu. Ty znesieš! - oprela sa o metlu a pôsobila bojovne. Radšej zaťal zuby a odpochodoval poslušne do kúpeľne.

  Opäť zmes nesúrodých komentárov prepletených vulgarizmami.

  Otriasla sa a s úľubou namočila handru do lahodne teplej vody.

  - Spoznávanie, o čom je život,  pokračuje...- vyhrnula rukávy.

domiceli