AKTY „X“- GOLD
Zberačka nádejí
XXXXXIV.
Vystúpil z taxíka spolu s ňou. Jej
mlčanie ho iritovalo. Mlčievala pravidelne, rôznorodo, kvôli kadečomu,
kadekomu, ale iritovalo ho to vždy rovnako. Nemal rád, keď karty neboli vyložené rovno na stole.
-
Vlastne som tu ešte ani nebol. - skúsil obhájiť pokus o nanominovanie sa k nej
na návštevu.
- Vážne? - otvorila konečne ústa a sarkazmus,
čo razil zo slova ho paradoxne aspoň trochu upokojil.
Nebránila mu, ale ignorovala ho. Keď zapípala
vonkajšia brána vtiahli na nádvorie, stiahla parochňu, šatku aj pončo a nechávala to
rozhádzané za sebou. Nechala si iba hodvábne rukavičky. Dnes bola za dámu.
Chcela byť. Poslušne zbieral.
Vchodové dvere zavŕzgali a chladný puch
starej budovy ich vítal svojim pokojným dychom.
- Ako
vidím, vrátila si sa k svojej starej záľube. -
opatrne podobral hlavičku gerbery, čo sa tu v črepníkoch na vnútornej parapete predháňali, ktorá
zažiari výraznejšou farbou a priložil k nej nos. Potom otriasol bradu, lebo mal
pocit, že sa mu tam nachytal peľ. Potrpel si na svoju pestovanú bradu. Ona si potrpí na pestované gerbery.
Zimná záhrada, ktorú si tu urobila z chodby
im vyhovovala. Žiadne priame slnko, dostatok vlhkosti, tieňa, ideálne
podmienky.
-
Vieš, že práve tým si ma už na škole zaujala? Kým ostatní vo výskume šli skôr
po klasike, ty si zvolila netradične práve tieto kvety. Kto by bol povedal, že
budú mať taký úžasný súvis s genetikou a...-
rozplýval sa v spomienkach, ktoré ona už dávno vytesnila z hlavy ako nutné,
nudné a nepotrebné.
Najmladšia na prestížnej zahraničnej univerzite,
všetkým len na smiech svojou mlčanlivosťou, utiahnutosťou i nedostatočným vekom
na krúžkovice a podobné študentské radovánky. Na smiech... neskôr boli na
smiech aj jej pokusy s kvetinkami a nakoniec sami posmeškári.
-
Pýtal som sa prečo? Ty ma vôbec nepočúvaš, Lili?! - zopakoval svoju otázku, ktorú
asi položil, ale nevnímala ju ani na
druhýkrát, lebo sa už venovala iba kvetom. - Prečo práve gerbery?
Vyzerajú tak nudne, obyčajne, je ich všade plno... -
Stuhla. Ale prečo nie... Kto sa veľa pýta,
veľa sa dozvie...
- Nikdy si sa nepýtal. Prečo ťa to zaujíma
práve dnes?! - premerala si ho, ale muž, ktorý bol iba mecenášom a štedrým, aj
tak pre ňu ani vtedy, ani teraz nemal nijakú hodnotu. O čom sa s ním má baviť,
keď aj tak ničomu nerozumie. Iba prachom a investíciám. A predsa sa
rozhovorila.
- Fázu zvieratiek som už v tom období mala dávno
za sebou. Zdochliny a ich pitvanie ma nebavili už ani v škôlke. Zvieratá dochnú
prirýchlo a ich rozklad je nezvrátiteľný, zato kvety...rastliny....- teraz sa
rozžiarila sama, keď pohľad odtrhla z muža a vrátila ho kvetom na gánku.
Prichytila si medzi palec a ukazovák jednu zo
žiarivých nádher kúsok pod hlavičkou a odtŕhala jej lístok po lístku, melniac
ich v prstoch. Na rukavičke zanechávali žltkavé čmuhy. Neriešila to.
-
Vidíš? A nič. Gerbera mlčí a žije si ďalej. - pritlačila prsty k sebe, steblo
nepríjemne zaprašťalo a keď ruku odtiahla, odkväcla hlávka bezmocne medzi spodné
listy.
Muž sa strhol.
- To bolo trochu drsné. Nečakal by som od
ženy...-
- Ja nie som žena! Som vedec! A toto sú len
hlúpe experimenty! - zahnala sa a jedinou ranou zhodila tri z črepníkov. Kalamita
na dlážke už bola dokonaná.
Pokojne odkráčala ďalej do útrob domu.
Zamračený sa pohol za ňou.
Našiel ju sedieť na stoličke za vrchom stola.
- K čomu bolo dobré celé to dnešné divadielko?
Aj s tým farebným finále? - položil jej ruky na tie jej zložené v kôpke. - Sama
si povedala, že si predovšetkým vedec, tak si myslím, že už dávno si mohla byť
vysporiadaná, že to dieťa nepríde do klasickej rodiny. Ty a on... to by predsa
vôbec nefungovalo. Nechaj ich, jeho aj tú jeho vyšinutú bláznivú Belle, nech sa
nádejajú a pokúšajú o potomstvo. Obaja vieme, že sú to len plané nádeje. A ty
máš predsa mňa. Ja sa o teba postarám. Aj o to zázračné dieťa... Máme dohodu. -
šepkal, aby ju nerozrušil ešte viac.
Medicínu skúsil, ale nikdy nedokončil.
Nedovolili mu to. Pristihnutý pri nehumánnych experimentoch ledva, ledva si
zachránil reputáciu a len peniaze mu zachránili riť aj česť. V jednom.
- Gerbery sú niečo výnimočné. Zo semien ich
tak ľahko nerozmnožíš... bežní pestovatelia vôbec nie. Vyžadujú totiž okrem
iných špecifických podmienok aj umelé oplodnenie... a následne niekoľko
hormonálnych zásahov, aby vôbec zakvitli. - zase sa usmievala.
Uznanlivo prikyvoval.
Už konečne chápal paralelu jej gerberovej
mánie a experimentu, na ktorom sa podieľal.
Potľapkal ju po dlani a chystal sa odísť.
Vo dverách sa ešte otočil. Nedalo mu.
- Prečo si ich potom nosila na tie fiktívne
hroby? -
Pozrela na neho spoza stola zospodu.
- Pretože tam aj patria. -
Po chvíľke odmlky ticho doložila.
- Nikdy neboli fiktívne...-
Tomu zas nerozumel, len vykrútil ústa a bol
by aj nad ňou mávol rukou. Radšej nič.
- Ak budeš čokoľvek potrebovať, daj vedieť
cez doktora. Nemusela si zlikvidovať všetky kamery. Boli nainštalované pre
tvoju bezpečnosť.-
- Prosila som ťa o súkromie. Nie o bezpečnosť.
A na tom aj ďalej trvám. Nemeň pravidlá, ak nechceš, aby som zmenila aj ja tie
svoje...-
- Vyhrážaš sa? - roztiahol ústa do širokého
úsmevu a bol by sa i nahlas rozosmial, ale táto žena mala za ušami. Vždy bola o
krok dopredu. Nerozhnevá si ju predsa, keď už sú tak blízko cieľa. To dieťa je
prelom v medicíne. Bude mať všetky vlastnosti, ktoré doteraz boli roztrieštené
medzi viaceré médiá. Bude mať moc...
-
Dávaj si na seba pozor, Lili. Aj na neho. -
Žmurkol jej na brucho.
Skrčila prsty do dlane a skryla ju za chrbát.
- Mohol by si cestou von vziať zo sebou tie
vysypané črepníky? Nechcem tu mať neporiadok a nechcem sa veľmi namáhať...- poprosila
bezfarebne.
Prikývol.
Dívala sa, ako taxík mizne dolu kopcom. Bude
to trvať ešte pár kilometrov, kým...
- Nikdy sa nevysmievaj gerberám a ich
schopnosti genetickej modifikácie...- zdvihla ruku, opatrne z nej zvlečúc
špinavú rukavičku a zamávala vzduchu, lebo už tam nebolo ani živej duše...
domiceli
...tak a to je koniec tohto šialeného fanfiction... hádam je to všetko jasné a ak aj nie... čo už?
Zdravím všetkých poctivých čitateľov...
PS: Ako to, že nikto nemá nijaké otázky?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára