AKTY „X“- GOLD
Zberačka nádejí
XXXXXI.
Obsluha v miestnom pohostinstve vôbec
pohostinná nebola. Asi preto, že žiadať iba kávu namiesto obeda v čase obeda je
doslova barbarstvo. Neodpustiteľné, trestuhodné.
- Počul som, že tu na okolí je prekrásny
starý hrad. Je sprístupnený verejnosti, dúfame. - poďakoval sa za jedom
rozhojdanú kávu a skúsil zdržať čašníčku dlhšie. Aj tak mala lokál prázdny,
mohla by byť ústretovejšia. Ale jeho slová ju skôr rozčertili.
- V to dúfame stále aj my! Viete vy, vy...
aký som mávala pred dvoma rokmi obrat? Aké tržby? A to bola len obyčajná ruina,
ku ktorej bolo treba šliapať pol hodiny do kopca! Lenže potom sa starostovi
málilo a skočil im na špek! Za sprosté euro prenajal náš temný hrad na
päťdesiat rokov! Vraj prídu investície, zvýši sa návštevnosť...bla-bla-bla. -
šmarila handru obratne na pult a prisala sa dlaňami o ich stôl.
Konečne má poslucháčov, konečne si môže
vyliať dušu. A aj zlosť. Ani títo dvaja dokrkvaní čudáci jej peniaze do
pokladne nepridajú.
- Čo je zlé na rekonštrukcii hradu? - spravila
zo seba Lili naivku, aj keď jej to všetko dokonale zapadalo do predstavy legálne
sprivatizovaného podniku.
- Moja zlatá, opraviť tú barabizňu je jedna
vec, ale oplotiť ju, dať nástražný systém už dolu na bránu pod les s tabuľkou:
Súkromný majetok, vstup prííísne, počujete dobre - prísne zakázaný, že ani na
sprosté hríby nikto z dediny už nemôže, je vec druhá. Pán podnikateľ ktovie
odkiaľ sa najskôr dušoval, ako sa zvýši turistický ruch, ale stal sa presný
opak. Zdochol tu pes! Ani noha! Už druhý rok.-
- Ak sú práce vo fáze dokončovania, je to v poriadku.
Ide o bezpečnosť návštevníkov. - skoro žmurkla na neho, ale spamätala sa včas. - Treba byť len trpezlivý. - rýpala, spomalene miešajúc svoju kávu, vediac,
ako tým obsluhu štengruje.
- Ste múdrejšia ako ten doktor z kraja
dediny, čo sa sem nedávno prisťahoval. Sme si mysleli, že otvorí ordináciu, ale
vraj je to ten, gynekológ, špecialista či čo a nevie ani flajstrom prelepiť
odreninu. Špecialista! Do krčmy nepríde, medzi ľudí tobôž! Už týždeň ani nos nevystrčil z domu. Toto sme tu
potrebovali?! - odlepila sa od stola a zas prilepila späť. - ...a keby sa tu
dačo opravovalo, tak sem chodia buldozéry a nákladiaky, zlatá moja, ale sem sa
trepali len fajnové biele dodávky s cudzími značkami a zrovna pod kopec. Vedie
tam podzemný tunel. Ten opravili tuším ako
jediný. A dali rovnakú debilnú tabuľku... - prekrútila očami a vrátila sa za
pult.
Pozreli jeden na druhého. Zistili viac, ako
dúfali. Dedinčania nikdy nesklamú.
- Takže navštívime pána doktora v ulite, alebo ruinu za tunelom?
- chlipol si z kávy, ale striaslo ho hnusom. Pri jej pražení zrejme zhorela celá
budova a nabalili to jedného sáčku.
- Pochopila by som gynekológa. Mala som sa tu
cítiť v bezpečí. Až do pôrodu. Servis dokonalý. Aj tá ochrana a doslova utajenie
je fajn, no, nie? - natočila sa k nemu, ale nereagoval hneď.
- Pôjdeš tam sama. Sama za seba. Navštíviš svojho obvodného gynekológa. - neodpustil si sarkazmus a pozrel jej
priamo do očí.
- To ako...ako ja? Lili?! Akože som si
spravila tajný výletík hore z hradu, zamaskovala sa a... a prišla som ho pozrieť? On iste videl Belle... -
- Nevidel. Býva tu a bude hore chodiť len na
zavolanie, len pre prípad, že by nastali komplikácie. Krčmárka vravela, že
vôbec nevychádza z domu, aj jedlo si dáva voziť. Práve s ním idú. Pridaj sa.
Ako dezert. - precedil medzi zuby a zatiahol sa za múrik od susedov.
Bolo mu jedno, že celý plán záchrany môže
ohroziť tým, že by doktorko predsa len videl Belle v roli Lili, ale táto fraška
musí skončiť čím skôr. Hlavou mu preletel aj típek od polície ako záložný plán.
Zatiaľ sledoval ju. Trochu mu chýbali na nej
vlasy. Ten jej vrkoč. Už sa nehojdal, ani prísne nevisel spletený dolu chrbtom.
Trčal schumlaný pod neforemnou svetlou parochňou.
Podišla k chlapcovi s obedárom a dala sa s
ním do reči. Ochotne ju odviedol k pánovi doktorovi.
Otvoril im postarší, prešedivelý chlapík,
možno už dôchodca s malou bankovkou v ruke.
Premeriaval si ženu, čo dokvitla s obsluhou z
krčmy a pod umelou pokrývkou hlavy spoznal svoju klientku, ktorú videl zatiaľ len
na fotke. Zbledol, pootvoril ústa.
-
Slečna Lili, ak sa nemýlim. Ako?! Ako ste sa dostali z hradu? Monitorovacie
zariadenie mi neukázalo...viete, toto ste asi nemali vedieť, ale tútor dbal na
všetko... - ukazoval striedavo do domu a smerom na hrad.
- Pán doktor, som rada, že sa o mňa staráte,
ale ako vidíte, technika zlyhala. A zrejme aj ľudský faktor. Potrebujem s vami
súrne hovoriť. Osamote. Bez tútora, bez monitoringu! Chápete?! - prihládzala si
parochňu a nenápadne ho tlačila do útrob domu.
Asi bol zvyknutý poslúchať.
Škrelo ho, že zmizli v dome, ale na druhej
strane tešilo, že jeho predpoklad bol zrejme správny. Tento by im mohol možno pomôcť.
Už vstupná hala vyzerala ako malé výpočtové
stredisko. Samé káble. Ale až dolu v pivnici, kam kráčala s nevôľou, lebo ústretovosť
zo strany mužov jej odjakživa zdala sa byť podozrivou videla, ako "ON"
myslel naozaj na všetko. Kompletný monitorovací systém.
Konečne videla aj hrad. Zhora, zdola, spredu,
zozadu, zboku, zvnútra.
- Požiadal ma o diskrétnosť. Nemali ste
tušiť, že vás bude...budeme strážiť...takto dôkladne. Je to len a len pre vašu
bezpečnosť. - snažil sa ospravedlniť to, čo jej "musel" ukázať.
- Ja tu rozhodujem! Iba ja! V mojej
kompetencii bol aj stupeň ochrany...Toto...- ukázala na obrazovky a celú tú mašinériu antislobody pomýlenú s bezpečím
pred sebou.
- Navyše, mali ste pravdu. Stále spadá obraz,
zvuk ani nebol spojazdnený a niektoré kamery boli, pravdepodobne, znefunkčnené.
Viete, je to ruina, hrad, vlhkosť, plesne... nebol som nadšený ani tým, že by
ste vo vašom stave mali stráviť tehotenstvo práve tu, ale... -
- Ja som tu jediné "ALE!" -
vykríkla zhrozená, že robia veci za jej chrbtom a takto amatérsky.
Pozorne sa zadívala na obrazovky. Kde je
Belle? Našla veci porozhadzované v jednej z izieb, v kúpeľni, ale inak ani
stopa.
- Vraveli ste, že vám to ukazuje, že som
stále tam. - natočila sa na vážneho chlapíka.
Ten bezradne ukázal na tmavú plastovú skrinku
s červeným svetlom na miniatúrnom displeji. Blikalo v pravidelných intervaloch.
- Podľa tohto ste tam. Asi spíte. Nezaznamenáva
to momentálne pohyb...- trochu nesmelo habkal neobťažujúc sa jej vysvetľovať
všetko technickými pojmami.
Usmiala sa na celé ústa.
-
Takže... spím. A toto tu sa mi len sníva! -
domiceli
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára