RUMBELLE - Akty "X" - GOLD, Zberačka nádejí 23. kapitola

AKTY „X“- GOLD

Zberačka nádejí

XXXVI.

    Ledva som pritreskla dvere chladničky. Ktovie, ako dlho tam už stojí.

  - Mám hlad. - väčšia kravina ma ozaj nemohla napadnúť.

  Uvoľňuje mimické svaly na tvári a letmo sa usmeje. Ešte dva kroky a som zas nachytaná. Som zas nachytaná.

  - Dokedy ma ešte chceš ťahať za nos?  - pošúcha mi svojím po mojom a obtiahne kol dookola pery, aby mi bolo jasnejšie, že indíciu, ktorá ma prezradila, našiel vďaka nečakanému bozku. 

  - Som dospelá a svojprávna! ...a nebýval si taký úzkoprsý! - detinsky ho odsácam a zas priťahujem za vrecká košele s našpúlenými perami.

  Jasné, už aj sama vidím, a vo vratkých pohyboch aj cítim, že mám dakus vyorané. Ešteže sa ho môžem držať za tie vyťahané vačky.

 - Nevravím, že by to občas nezaberalo, ale vyplavovať to akurát zriedenou whisky je promilová svätokrádež. Dovolíš? - nešetrne mi odopína prsty z látky, odsúva bokom. Trhne dvierkami, lapne fľašu a pod točkou doplní tých pár práve odpitých hltov. - Ryska je až tu, srdiečko! - natŕča mi svetložltú trasúcu sa tekutinu pred nos a zrejme očakáva môj odpor. Vzdor. Prskanie. Čokoľvek, načo by sa dalo inteligentne protiargumentovať. Má to na mňa pripravené od začiatku.

  Lenže mojím ďalším levelom je letargia. Ani tú si neodpustí zhodnotiť. Namiesto tabuľky trápne použije tých niekoľko fixkou načmáraných rysiek na fľaške, ako odrazové mostíky preslovu. Koláčový graf by lepšie bodol. Veď ja vlastne nie som opitá, ja som len hladná!

  - Tak už máme váľanie sa po posteli, zízanie do blba, pokus sa opiť, aj nadopovať tabletkami na spanie, plus kombinácia prijímania pod obojím,  za sebou. Predpokladám, že po úvodnej pantomíme predstieranej svetloplachosti a odovzdanosti osudu by  si rada vyliezť teraz z ulity a stráviť, najlepšie inkognito,  pár nocí v nejakom pajzli, najlepšie na šrot, potom sa hľadať medzi bezďákmi, hipstermi, prípadne pár nedieľ v charite, kým pochopíš, že sprcha a čisté prádlo sa ťa nemôžu dočkať. A...zabudol som. Ja tiež! Belle, spamätaj sa! Skráť to! Nikdy si nebola polcolová trubka. To som si na tebe vážil, tak sa tu láskavo nepretransformovávaj do niečoho, čo je klišé a neplatí už ani pre Evitovkové braky. Chceš, aby som ťa poľutoval? Ok, skúsim. Alebo...poď, pôjdeme spolu von. Niekam. Najlepšie úplne opačným smerom...- prekrúca očami a mne je jasné, že stačilo. 
  Nie, že by ma bezbrehé bahnenie si vo vlastnej kaši nebavilo, človek si ale rýchlo zvykne. Začína mi chýbať adrenalín. Činnosť. Akákoľvek robota. Aj sex. Po poradí. Alebo začať od konca?

  - Dnes už nemôžem šoférovať. - nadvihujem fľašu s pančovaným alkoholom. - Pôjdeš sám. Ku mne, do bytu. Prinesieš mi veci. Napíšem ti zoznam. Ale, aby si sa mi nehrabal v skrini! - ostentatívne búcham fľašou o dres, zapravujem jeho košeľu do prepotených riflí a utieram si do vykasaného rukávu nos. 

  Z očí mu vytryskne: Aleluja! Capne dvakrát po opierkach kresla, vstáva a z police vyťahuje blok s ceruzou.

  - Vymením olej. Ty píš! - ukáže ceruzkou na slabiny, potom na mňa. - A zapíš si aj ten parfumovaný sprcháč, či čím ma to zakaždým dostaneš... Nie, že by si mi nevoňala... - opravuje sa.

  - Sklapni! - vytrhávam mu písacie potreby a odšikovávam ho na tú jeho.  

  - Chceš spoločenskú róbu alebo tepláky, srdiečko? - ozýva sa tlmene spoza paprndeklových dvier spolu so splachovačom. 

   Chcem, aby si sa ty rozhodol...

XXXVII.

  Zastrčila posledný prameň vlasov pod klobúk. Trochu ho musela natočiť, aby modrý kvietok dosadol presne na ľavý bok nad vyššie vykrútenú stranu plste. Staré zrkadlo sa už zozadu lúpe, ale pozorne fotí všetko dianie pred sebou. 

  Posunula panvu trochu dopredu, pomohla si rukami vo vreckách. Rifle jej sú veľké, biela blúzka tiež, ale ani na špičkách nedosahuje jej výšku. Čas na odopínanie. Zatiaľ tak dopoly. Odhŕňa jednu stranu záľahy paličkovaných čipiek, asi ručná výroba, a zahľadí sa s plnou vážnosťou na hrudník. Plnia sa? Sú okrúhlejšie? Ešte sa trochu vypína, ale jediné, čo ňou preletelo a zmiatlo ju, je predstava jeho dlane. Keby si bol býval  niečo pamätal... Komparácia zamietnutá!

  - Nie je to tvoje číslo...ale to...číslo...s tým... - odgestikuloval prsník. - ...to sa mi celkom páčilo. Čo tu, došľaka, robíš, Lili?! - hádže prázdnu príručnú tašku na botník a vystreľuje linkou bez prestupu  k nej, aby ju ani náhodou nenapadlo, ujsť mu. 

  Drapol ju nešetrne za zápästie a snaží sa ignorovať rozhalenú blúzku. Hľadá jej pohľad. Očakáva, že bude mlčať. Ako ostatne vo väčšine prípadoch. Prepočítal sa trochu.

 Díva sa na neho akosi inak. Nie vystrašene a s bázňou, ako doposiaľ, kedykoľvek od ranného decka. Na tvári sa jej síce nepohol ani jeden jediný mimický sval, z očí jej však doslova sršia iskry.

  Rozopína dlaň a vypúšťa jej ruku zo svojej. Ustúpil o krok.

  Nerozpakovala sa, ani sa nesnaží späť sa pozapínať do blúzky, čo si požičala zo skrine Belle. Okolo sú samé veci Belle, bez ľadu a skladu pohádzané, niektoré odskúšané, iné rovno odhodené.

   - Čo tu robíš ty?  - nakláňa hlavu k plecu ako všetečná školáčka a klobúčik sa zosýpa z nej. Spod neho sa spúšťa láva vlasov. Nikdy si neuvedomil, že ich má také dlhé. Prečo aj. Čo na tom záležalo. Záležalo. Takto spustené jej konečne pridávali na ženskosti, ktorá jej s večným chvostom, vysoko a drsne stiahnutým chýbala.

  - Čakala som Belle. Pokiaľ viem, je to jej byt a... čakala som Belle.- odpovedá najskôr na jeho otázku.

  Pokojne, namiesto ospravedlňovačiek, kopnúc do akejsi košele pod nohou, akoby tu bola bývala často, ba priam pravidelne, a takéto familiárne maniere s vymieňaním, či požičiavaním si vecí boli každodenným kamarátskym stereotypom. Nikdy s Belle neboli kamarátky. Nehrozilo. Nehrozí.

  - Poslala ma po veci. Býva teraz u mňa. - zohýna sa po tašku a skúša z bočného vrecka košele vytiahnuť lístok so zoznamom. - Radšej jej o tvojej módnej prehliadke nepoviem. Momentálne je... - rozkladá trasením  papierik, aby sa zamestnal.

  - Ja, viem. Vždy lepšie takto, ako byť mŕtva. Však? - ozýva sa drsne, až má pocit, že zachytil aj štipku nehraného cynizmu medzi riadkami.

  "Toto je Lili?!" Dvíha oči z tašky a znova si ju premeriava. Veci Belle na nej visia. Jej telo je stále dievčensky útle, akoby zámerne lolitovsky nevyvinuté, ale to, čo videl, keď sem pred chvíľkou po špičkách, aby neupozornil na seba susedov, vošiel, mu napravilo hodnotenie. Má pekné prsia. Teda aspoň ten jeden prsník, čo natŕčala fľakatému zrkadlu pred sebou.  Hamuj, starec! Toto je Lili! Lili, ktorej si umýval zababrané ruky, keď za bytovkou ako päťročná vykopávala dážďovky a zdochnuté holuby. A ktorú si, pravdepodobne, ani netušíš ako, ale nedávno oplodnil. Asociácia inseminátora v náväznosti na vemeno je grcoidná už v zárodku. Ajajáááj, ďalšia nemilá indícia... Mysli radšej na tú zdochnutú dážďovku. Na dážďovku!

  Otočila sa mu chrbtom a kvokla si. Vlasy ju úplne zasýpajú. Vidíš, toto je lepšie. Bratranec IT z Adamsovcov. Pochválil svoje asociácie, ale veľké rifle skĺzli hlbšie. Nemá vrchné spodné prádlo, ok, ale že nemá asi ani to spodné, spodné... Bratranec IT, kámo,  dohodli sme sa.

  Vstáva a natŕča mu športovú tašku. Rozopnutú.

   - Vedel si, že tu má všetky veci do pôrodnice?  Nové, zabalené. Všetky. Celú výbavu. - vyťahuje čosi miniatúrne.

  "Svinstvo jak tlačiť vidly do zdochnutého psa." Preblesklo mu hlavou."Chudera... Belle..."

  - Neboj sa, to je ešte z čias prvého potratu. Ten bol spontánny. - seká do živého dievča s dlhými vlasmi ďalej, akoby jej to robilo dobre. Robí dobre. 

  Spravila k nemu ešte pár krokov. Z vecí mu zavoňala Belle. Ten jej sprcháč, alebo to je aviváž? Je to Belle. S telom Lili, čo sa pýta.

  - Budeš ju ľúbiť aj takto? Aj po tom? Dokážeš to?!  - slová znejú opatrne, akoby ich naozaj vyslovovala žena, čo sa mu dôverne skrúca doma na gauči a nenápadne ramuje zásoby alkoholu, aby celú noc chrápala a vykrikovala zo sna pripité výkričníky prešívané s trojbodkami.

  Lili zapla tašku a prehodila si ju cez plece.

  - Vezmem si to. A... že ďakujem. Aj za túto blúzku. Vždy sa mi páčili jej vintage veci a do jej džínsov o chvíľu tiež dorastiem. Dorastieme. - zohýna sa po klobúčik.

 Akosi sa nemá k odchodu. Ukradomky nazerá na roztvorený zoznam naškriabaný na lístku, ktorý sa mu chveje v dlani a ktorý mu vyrazil dych  pár sekúnd pred tým. Dvihla kútik úst.

 - biela blúzka s čipkou,

 - svetlé rifle

 - klobúčik s nezábudkou...

domiceli