streda 23. júla 2014

Rumbelle - PARALELNÉ VRSTEVNICE V. 47. kapitola DVAJA SUDCOVIA


RUMBELLE
Paralelné vrstevnice 5
47. kapitola
Dvaja sudcovia....


    Zdola studne sa po chvíli ticha začínalo ozývať akési naliehavé dunenie a náhla explózia nenechala na seba dlho čakať. Okolie zahalil zvláštny hustý dym neurčitej, ale pomerne nenormálnej farby, poskladaný navyše akoby do obláčikov, rozpúšťaných, doslova rozleptávaných  po dotyku obrovských kvapiek vody, vyprsknutej súčasne tiež z diery, dostratena.
  Lístie pod nohami šumelo od bolesti, ako voda s tiažou sebe vlastnou prudko dopadala doň a rozprskovala sa spolu s ním už len pár piadí nad povrchom.
  Po chvíli všetko stíchlo.
  Obaja stihli len zmeravieť a hoci sa im do svalov opäť vracal cit, v ušiach mali stále zaľahnuté, tak len rýchlym žmurkaním zameriavali nejasné otrasy z toho miesta. Akoby sa drevená konštrukcia studne, klady, rumpál a strieška triasli a zvnútra lámali, štiepili,  skrátka podliehali skaze, ktorej začiatkom bola tá nečakaná explózia. Už-už sa zrútiac dnu, do studňového otvoru, ukončiac tak dielo skazy.
  Produkčná bude šalieť, keď uvidí, ako vyzerá jej improvizovaná sobášna sieň na tento večer.
  Na obrube sa zjavili prsty. Najprv jednej, potom aj druhej, pevne zapretej  ruky.
  Až vtedy sa strhli a priskočili k diere.
  Dívala sa zdola, už tesne pri povrchu na nich žena v zúboženom stave. Špinavá, mokrá, doškriabaná, so šatami na franforce.
  - Ty, brďo!...tak rada ťa zas vidím...! – vydýchla smerom k Robertovej pravej ruke, stále s pritlačenou nezapálenou cigaretou medzi ukazovákom a prostredníkom, z ktorej nespustila zrak, ani keď ju už obaja ťahali na povrch.
  Oprela sa o múrik a chňapla po cigarete, kvôli ktorej jej oči opäť zažiarili a život dostal nový zmysel.
  - Nemáš oheň? Ja by som vyfajčila aj naštiepané foršne z chlievov, či indiánske kajaky, taký mám absťák! – žvatlala s vytrasenou chudinkou v ústach smerom k vyjaveným chlapom pred sebou.
  - Čo zízaš, Carlyle, doriti! Ty si taký suchár, ani tú sprostú cigu mi nedopraješ, dva dni som nič v hube nemala a ty ma tu obchytkávaš ako ducha! – trhala hlavou, ktorej sa muž neveriacky opatrne dotýkal, či to nie je fatamorgána, prípadne dôsledok výbuchu nejakého halucinogénneho plynu tam dolu.
  - Si to ty...! A živá!...- vydýchol s úľavou a patričným prekvapením, pritúliac si ju prudko na hruď,  s plačom na krajíčku.
  Zamračila sa, lebo jej tým pohybom polámal cigaretu.
  Poťukala si uvoľnenou rukou na čelo smerom k Bae, či náhodou netuší, prečo Robert takto sentimentálne vyvádza.
  Ten však iba nadvihol a spustil plecia rád, že Emilie je späť a Belle...
  ...zrejme tiež.
  Pomaly pristúpil k studni a zahľadel sa do tmy v nej, predstavujúc si obraz na druhej strane.
  - Mám toho dosť!...Všetkého!...a všetkých! Chcem ísť späť na hotel, nabagrovať sa normálneho jedla, dať si jednu „zdravotnú“ a konečne sa vyspať! ...Sama! – odsotila muža od seba, až ho zapotácalo  a rezko vykročila smerom k mestu.
  - Je to ona...! A živá! – sarkasticky s úškľabkom zopakoval repliku Bae, žmurknúc na kolegu, lapol stále neprebudeného Roberta za plecia a nútil ho nasledovať Emilie.
  Zdráhal sa.
  Nekoordinovane ukazoval na studňu, na odchádzajúcu ženu, na seba, na Bae, pozeral hore do slnka, či nedostal úpal...a vydával pri tom čudné kňučivé zvuky.
  Bolo mu jasné, že sa pokúša logicky riešiť jej skok, zmenu outfitu i slovníka, zdá sa, že aj osobnosti, dokonca pravdepodobne svoju úlohu v tejto fraške, o ktorej si myslel, že je hlavná a predsa, všetko šlo nielen mimo neho, ale aj scenára, a dokonca aj mimo akejkoľvek prípadnej improvizácie. Show Chrisa Angela?!...
  Bae sa snažil nájdením pomyselnej barličky vierohodnosti nejako zachrániť situáciu.
  - Si prepracovaný, Robert, dávaš do toho celé svoje ja, si puntičkár a perfekcionista, ale musíš sa...šetriť. - chlácholil ho mladší kolega.
  - Ak začneš narážať na môj vek, hodím do tej studne aj teba! – vyštartoval po ňom. - ...a bude mi jedno, či z nej vylezieš ako kokršpaniel alebo Lana Parrila! – pohrozil mu nadôvažok prstom.
  - Prečo práve Lana? – trhlo Bae.
  Kokršpaniel mu, očividne, ani tak nevadil...
  Robert s rukami vo vreckách kabáta však už kráčal v závese za tackajúcou sa, sústavne nadávajúcou kolegyňou z brandže.

domiceli


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára