Rumbelle - PARALELNÉ VRSTEVNICE V. 46. kapitola TRI SUDIČKY

RUMBELLE

Paralelné vrstevnice 5

46. kapitola

Tri sudicky....

    - Fuj! To je hrôza! Videli ste už čosi strašnejšie?! – zaškľabila sa prvá zo žien na dvojicu ležiacu stúlenú takmer v objatí,  jej pod nohami.

  - Keby len videli, ale ten puch! ...Zvlhnutá panna!  Dievčence,  mňa napne...! – skrútila sa druhá.

  - No, paráda! Mokrá slúžka a ovracaný Temný pán, to ešte len bude to pravé orechové! – sotila Maleficent do pleca Regina, aby prestala vypuľovať oči a predrala sa pred obe znechutené spoločníčky.

  Nikto nie je zvedavý na jej tráviacim traktom prejdené kanibalské raňajšie menu. Ale pohľad na tých dvoch sa bridil aj jej ešte viac, ako tá predstava zvratkov.

  - Takže naša Kráska je späť. A aj jeho spomienky, ak som správne pochopila z toho idiotského úsmevu, čo sa mu rozplazil po ksichte. – zaťala ruky vbok a potriasla nakučeravenou čiernou hrivou.

  - Zabijeme ju!...- napriahla sa Zelena a Regina ledva stihla odvrátiť jej jedovatý zelený blesk od tiel.

  - A ON zabije nás, ty hlupaňa, žiarlivá! – zasyčala jej na dôvažok do tváre, teraz vo farbe trávy, v ktorej  príčina ich hnevu spokojne spala, nič netušiac o troch sudičkách pripravených trošku im skomplikovať existenciu.

  - Musíme ísť na to inteligentne...- prehovorila, stále sa, aby neupadla do mdlôb, ovievajúca Maleficent a ženami trhlo, pri predstave jej „inteligentných“ nápadov. Už to slovo nejako nepasovalo k tejto čarodejnici, ale museli uznať, v riešení situácie mala pravdu. – Veď si len predstavte, ako nás navlečú do ružových volánikových šiat, ako družičky a pobijeme sa tam o nevestinu kyticu. – zadrela nadôvažok svojsky.

  - To je nejaká priveľmi sofistikovaná forma mučenia, drahá, nemyslíš?! – predstavila si zhrozene Zelena, ako veľmi by jej ružová farba neladila s pleťou.

  - A čím asi?! – odpovedala za Maleficent Regina a poklopkala jej po čele. – Tak sa mi zdá, že si sa s tou ženskou dajako spriahla, keď vieš toľko o zvyklostiach z toho paralelného sveta. – pristúpila k už ošívajúcej sa Maleficent a mozgom sa jej začínal konečne preháňať plán.

  - Ja som len úbohá, neškodná dračica, ktorá vždy pokazí, na čo siahne...- začala sa tá ospravedlňovať, vidiac, že ju Regina prekukla a pravdepodobne odhalila jej sympatie k Temnému pánovi a to, že nedokáže odolať pohnútkam, pracovať v jeho prospech, keď na konci videla tú „odmenu“ po svadobnej noci, na ktorú sa spoliehala...Možno aj 2v1 !

  - To jediné ťa nateraz ospravedlňuje, drahá priateľka... – zatiahla Regina cynicky,  otočiac sa k nej chrbtom. – Spiaca kliatba akosi nevyšla. Nostos ju zmietol jedinou vlnkou...- spracovávala si nahlas známe indície. - Jej smrť, akokoľvek by bola krásna a naše duše pohládzajúca...- sfúkla Zelenin druhý pokus smrteľne inzultovať horiacou smršťou spiacu Bellu a prísne na ňu pozrela. - ...ale nedopustím, aby sa títo dvaja dali dokopy! – zdvihla ruky k nebu, akoby odtiaľ chcela čerpať silu.

  Hore sa však nakopili len mračná a kde tu padla prvá kvapka nedočkavého dažďa.

  - Mám to! Zabijeme dve muchy jednou ranou! – náhle skríkla a Maleficent so Zelenou sa trochu prikrčili, nepochopiac celkom jej metaforu, ale počty im sedeli. Teda stáli pred hrozivo vyzerajúcou čarodejnicou ...alebo to myslela tie dve ležiace  „muchy“?

  Regina im však zhovievavo položila ruky na plecia a pritajene osvetlila svoj nápad.

  - Ako samé vidíte, drahé priateľky, pre nás je už nadobro stratený... – mykla povýšenecky s dešpektom hlavou dozadu. – My ho odstrániť ale nemôžeme, nemôžeme ho zabiť, nemôžeme očarovať, nemôžeme skrátka nič...napriek nášmu umeniu, nie sme dostatočne silné ho zvrhnúť z postu Temného pána, ale poznám niečo, čo je silnejšie ako ON sám...- zdvihla hlas, hlavu a urobila dramatickú pauzu.

  Ženám zatiaľ nedochádzalo, aj keď Maleficent prebleskli hlavou niektoré zvieratká, obri, draci z rodiny a podobná háveď, stále nenašla nič a nikoho „mocnejšieho“, ako bol slovutný Temný pán.

  - ...a navyše, my tri z toho vyjdeme s čistým štítom. – natiahla ústa do úsmevu a otočila sa k dvojici na zemi nadšená svojím plánom Regina.

  Zamrmlala pár slov, z prstov jej vyletel slabý plamienok a trafil ústa Belle.

  - ...prekliala si ...jej bozk! Bozk z pravej lásky,...ktorý ho... pripraví ...o moc! Definitívne pripraví o moc! – víťazoslávne zvýskla Zelena.

  Maleficent len rýchlejšie zaklipkala viečkami.

  - Je čas na triumfálny odchod, drahé! Nový svet nás už netrpezlivo čaká, je potrebné doladiť plány na cestu. – zvrtla ich opäť Regina, pasujúca sa na vodcu svorky a súrila čarodejnice  k odchodu.

  Muž so ženou sa trochu pohmýrili, ale stále pokojne spali spánkom spravodlivých, netušiac, čo im nadelili tri „dobroprajné“, práve breh jazera opúšťajúce samozvané sudičky, za to, že nechceli, aby ich pozvali na svadbu...

domiceli