RUMBELLE
Paralelné
vrstevnice 5
41. kapitola
Z druhého
brehu....
Trhlo ním, keď sa dvere po chvíli nečakane
otvorili a Robert vyšiel.
Ani ho neprekvapilo, že tam Michael stále
stojí. Bolo na ňom vidno, že čaká na otázku, hoci ju pridobre poznal. Nechcel
začínať so spoveďou sám. Pozrel smerom bokom na kolegu, stále chrbtom
prilepeného o stenu a s rukou cez čelo, akoby si z dlane vtláčal
do hlavy lieky na upokojenie, prípadne nejaký zmizík na odstránenie nepochopiteľného, videného.
- Dobre... niečo mi ušlo? – položil ju napokon,
keď sa Robert nemal k činu ani k slovu, ale nervózne sa hral s gombíkom na saku.
- Veríš tomu, že niekedy sa môže stať, že sa
človek nevžije do role, ale rola do človeka? – začal s prapodivnou
filozofiou starší kolega, pomáhajúc si prstami na oboch rukách.
- Prestaň...- spacifikoval mu ďalšie ťažké
myšlienky. – Ja poznám pravdu ... na rozdiel od teba a možno preto sa
u mňa nedočkáš zhovievavosti. Nech je môj otec aký chce, toto bolo jeho
dievča! – zamračil sa a ukázal vztýčeným palcom do steny za chrbtom.
- Skoro by som mu ju aj závidel...Miluje
ho...- zdvihol pobavene kútik úst a oprel sa vedľa Michaela, ponúknuc ho
cigaretou.
- Očividne! Bez debaty! ... na tom vašom
objatí to bolo jasne badateľné! – odšuchol sa zhnusene od kolegu
a odvrátil zrak.
Robert, akoby sa dobre bavil. Tvár mu hrala
úsmevom, oči sa pridali. Nepoznajúc jeho zásady, obvinil by ho z užívania
čohosi zákonom nepovoleného. Napríklad: takej hnedovlasej ufňukanej mladej
baby!
- Potrebujeme tvoju pomoc. – oprel sa
o jedno z pliec a s nezapálenou cigaretou v opačnej
ruke živo gestikuloval, zatiaľ nič viac nevraviac.
- Ja mám byť spolupáchateľom, konfáblom,
komplicom... na tomto...ja ani neviem, ako to slušne pomenovať?!... Sme
dospelí, ale sú veci, čo...jednoducho je to svinstvo ako tlačiť vidly do
zdochnutého psa! – prestával sa Bae ovládať.
Nechal ho sa vyrozprávať a keď sa mu
minuli argumenty so psami, vidlami, koňmi a ešte čosi aj z bravčových prírastkov
pribudlo na jeho adresu, pokračoval radšej sám.
- ...sľúbil som jej, že si ju vezmem... Počkaj,
počkaj...neodchádzaj hneď.... nemyslel som to tak...- musel kolegu stopnúť,
lebo ten na toto nemal už ani patričné slušné frazeologizmy, ani chuť to
počúvať.
- Akože vám mám robiť krovie? Aliby?... -
otočil sa Bae a ťukal si na čelo.
- Hej. Oboje! ...– pritakal spokojný, že
pochopil.
Nepochopil, ale slová boli bezpredmetne
minuté. Chňapol ho za klopy a pritisol k stene.
- Ty si s ňou chceš niekde užívať posteľové orgie a ja...? -
Takmer sa nebránil.
- Michael...Ona o to žiadala,
prosila...nemohol som inak...- snažil sa vysvetľovať, ale mladík mal sily viac
a jeho kosti sa mu už bolestivo tlačili na vnútornosti. – Veď na tom nič
nie je...-
Bae pritlačil.
Musel ho odsotiť. Trafili výťah, Bae sa odmietal pustiť.
Našťastie sa otvoril a zadkom
z neho vycúvavala chyžná s pedantne naukladaným prádlom na nízkom
vozíku a dvoma mobilmi v každej kapse. Selfies sa nevyšmykli.
Nahodili profesionálne úsmevy, objali sa navzájom,
aj s babou okolo pliec a nestarali sa, v akej reči im to bolo
poďakované a či to vôbec poďakovanie bolo, lebo fotky s jej nepretržitým
mrmlaním, rýchlejším, než samotné posielanie, rozhodila po celej adresovej sieti,
čo v nich mala, skôr, než čo najnenápadnejšie opustili chodbu.
Paradoxne sa ocitli opäť na izbe Belle.
Robert s prstom na perách, Bae by nestačila celá dlaň, ústa mal dokorán.
V strede spálne stála Belle vo svadobných šatách.
Robert sa pousmial. Nevinne. Naivne...
Vytiahol ho späť na chodbu a zabuchol jej
dvere pred nosom.
- ...som si myslel, že pojem „vezmem si ju“...si
myslel inak, kámo?! – nechápavo zašepkal, lebo ani chyžná ešte očividne nepopreposielala
svoj úlovok a stále stála, rozprávajúc sa nahlas s mobilom, nebezpečne blízko nich. – Čo na toto povie
tvoja manželka?! – pridal logickú otázku ešte tichšie, patrične sarkasticky.
- Som herec, Michael! Dosť často sa žením, stávam
sa otcom, umieram, dokonca sa nemôžem kvôli zmluvám vyhýbať ani posteľovým
scénam. Našťastie je OUAT dosť neškodný projekt, čo sa erotiky týka, takže
Anastasia, keďže je navyše od fachu, s tým
nemá najmenší problém, ver mi. – šepkal obdobne.
Bae sa začal obzerať po chodbe.
- Hľadáš niečo? – nechápavo sledoval jeho
pohľad.
- Skrytú kameru! – zatiahol opäť cynicky. - Dočerta, Robert, tu sme na hoteli, nie na
placi! Keď mi tu povieš, že si ju ideš "vziať", sa nečuduj, že to beriem
prvoplánovo! Navyše to extempóre v jej spálni! ...Vy ste sa normálne
objímali! – zaškeril sa nepríjemne Bae.
- Ty sa vieš objímať aj nenormálne?! ...tak tam
som sa so svojím herectvom ešte nedopracoval, a to ma vraj považujú za
siedmeho najlepšieho herca krajiny!...Michael, pochop ma, to dievča má problém.
Skúšam jej len pomôcť. Chápem, pohybujem sa na pritenkom ľade, ale po tom
všetkom, čo som si s ňou už prežil...netvár sa takto!... Nič medzi nami
nebolo! Prisahám na svoje deti! ...naozaj, nič...len som k nej milý. To je
všetko...- teraz šepkal nie kvôli babe s mobilom, ale kvôli žene za
dverami, ktorá ilúzii, že ju má rád dôverovala a spoliehala sa na ňu.
- Povedzme, že som pochopil. Čo vlastne
očakávaš teda odomňa?! – upokojil sa mladík a začal vážne premýšľať, že si
vybral pre zdravý psychický vývoj veľmi nebezpečné povolanie.
- Večer sa točí záver série. Rumbelle svadba.
My ju musíme skrátka zahrať ešte predtým, aby som neschytal zas facky na placi,
ako v tej záložni... Trvala na tom. Bez štábu, bez svedkov... Ona to teraz
bude brať vážne a ...večer, ako herečka... Dohodli sme sa. Sľúbila mi
to. – kýval sa Robert smiešne, ako tancujúca bábka na špagátikoch, ale výraz tváre
spoluhráča tiež nepôsobil najinteligentnejšie.
- Ste blázni! – vyhodnotil situáciu Michael. –
Ako vás toto mohlo vôbec napadnúť?! Veď to nemá hlavu ani pätu! Čo tým získate?
...Čo tým získa ona?! – pretieral si tvár muž a odpoveď, čo dostal, naozaj
od Roberta nečakal.
- Čas,
priestor ...aj celý svet sú len relatívne...to nevieš, Michael? – dvihol kútik
pier a opäť stlačil kľučku na izbe Belle.
domiceli
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára