Mr.Gold ŠTVRTÁ ... 73. kapitola POD STRECHOU

ŠTVRTÁ...

73. kapitola

Pod strechou...

1.

   Regina tam už bola. Prešpikovala ho pohľadom vytrhávajúc každým zabodnutím kusy kože aj s mäsom a nejako jej medzi titulkami nedochádzalo, prečo s jej tatarákom podávajú aj topinku.

 Replay. Spomalený záznam.

 Bella v jeho blízkosti bola aj pre nezainteresovaného totálne roztopená...

  Pohľadom mu ofukovala cestu, úsmevom rozsýpala lupienky ruží na ňu a jej chôdza...jej chôdza bolo niečo medzi sebavedomým vampom a sladkou Lolitkou, v každom prípade to nevravelo vôbec nič o nevinnosti. Napriek tomu, že bola meter od neho, ale  s rukami vždy pripravenými, nebadane sa ho letmo dotknúť.

  On naťahujúc kroky s dvoma kolmými vráskami nenápadne pozoroval či kráska s našpúlenými perami a prižmúrenými očami kráča povinne po jeho boku. S jednou rukou vo vrecku nohavíc pri svojej pýche, druhou máchajúc vzduchom chytajúc na ňu jej nenápadne náhodné dotyky ako motýle. Očividne hrdý majiteľ. Biologické funkcie ovládané rozmnožovacou sústavou, napájané jediným zdrojom. S opätkami.

  „Si len riaditeľka školy. Čo sa staráš?! Ty si len ich druhá matka.“

  Zaštekať nestihli,  zdvorilostné frázy typu: čo tu chceš, kto ťa volal, ako sa opovažuješ a spol. si odvrčali radšej v duchu.

  - Pôjdem hore. – položila mu Bella ruku na plece.

  Regina zdvihla bradu.

  Chcel to zahovoriť.

  - Vy zostávate kempovať tu, pani riaditeľka?! Vašej milovanej škole klesá rating zo dňa na deň... Zneužívanie maloletých, pokus o samovraždu...tsc,tsc,tsc...- strčil do vrecka aj druhú ruku s pohľadom hore, hoci nič tam nebolo vidno.

 - ...podvody s vekom a pomer pedagóga so študentkou, ako som videla...aby sme to skompletizovali.- šúchala si od nervozity krk.

  Odpoveďou bol iba býčí výdych. Nozdrami. Chrlil by oheň, keby vedel.

  - Celé je to tvoja chyba! Tvoja nekontrolovateľná nenávisť a túžba po pomste ťa...nás pripravia o všetko. Teba, mňa, ich !... Stojí ti to vôbec za to?!...Budeš vedieť potom sama so sebou vôbec existovať?!...Ak...ak sa mu niečo stane?!...- mraštil tvár a zúrivo prskal svoju vlastnú nervozitu obaľujúc ju do vágnych obvinení.

  - A k tomu ešte pridaj show, keď sa tvoj syn dozvie pravdu o adopcii. Konkrétne tú časť, kde sú zamontované tvoje skorumpované pazúry! – nezľakla sa.

  Na syna bol háklivý. Na syna bol nedotklivý. Na syna si mu nikto nedovolí siahať!

  Odlepil sa od chodníka, kde sa rozlieval na kolomaž a aby sa upokojil, tresol dvermi vchodu.

  Narazil na Bellu.

  - Poslali ma po vás. – bola neistá či je to dobrý nápad.

  Vyšiel ešte dva schody, vrátil sa, schytil ju za ruku a ťahal za sebou.

  Držal ju prisilno. Bolelo to.

  Vedela, že musí vydržať.

  Obišli Emmu schúlenú v Nealovom náručí a pokračovali hore k povale.

  Zadýchal sa. Nie nedostatkom kondície, skôr to bolo psychického pôvodu. Musel zastať. Nestačilo držať ju za ruku, potreboval objatie. Ponúkol sa sám.

  Objal ju prisilno. Bolelo to.

  Vedela, že musí vydržať.

  - Toto je tiež jedna zo záležitostí, ktorú ti raz budem musieť vysvetliť...Ak teda budeš o to...ak teda budeš o mňa stáť. – zašepkal nesúvisle.

  Posunkami ju odsunul k stene.

  Vyliezol po rebríku.

  Chlapec zaregistrujúc ďalšiu hlavu, posunul sa k okraju a miniatúrnymi krôčikmi cúval ďalej.

   Dolu bzučali sirény. Ulica sa rozpulzovala svetlami a tlmenými rozhovormi, ktoré akustika vynášala hore ako v amfiteátri.

  Riskol to. Napriek očividne obrannému cúvaniu pochopil, že toto životaschopné chlapča nemá v úmysle skákať, len vytočiť pár dospelákov. Na to nemusel byť školený psychológ ani otrlý vojak či kvalitný pedagóg.

  - Nevieš pozdraviť?! -  otieral si od vlhka rebríka slizké ruky jednu o druhú a kontroloval, či sa náhodou niekde nezašpinil.

  Henry sa otočil chrbtom.

  - Aby som ti jednu výchovnú nestrelil poza uši, kamarát. – dal si Gold ruky vbok.

  - Nie som váš kamarát... Kamarátov si vyberám . – zamrmlal si nahnevane popod nos.

 Gold nenápadne pokýval súhlasne hlavou, zahryzol si do spodnej pery zvnútra a pokračoval rovnako prísnym tónom.

  - To môžeš, ale rodinu a susedov si nevyberieš. To musíš brať tak, ako to príde. Nepáči sa ti mamin účes, farba rúžu, tie debilné sivé kostýmčeky?! Ani mne. Môžeš jej to ale povedať. Tak do toho...na čo čakáš?!...No, hovor...počúvam. Čo sa ti nepáči na mne? Zdám sa ti ako dedko už príliš starý? Moja voda po holení ťa napína?! .. A na Emme?! Čo ?! Že ťa pozná pár týždňov a nevie otvoriť hubu, aby ti povedala, že ťa má rada? Alebo máš niečo proti môjmu synovi?! Nemožne sa oblieka, že?! A slovnú zásobu zdedil asi po eskimáckej praprababke. Má v nej sedem slov a dve z toho sú len slušné....No, tak mu to povedz. Povedz mu, že nestačí mať motorku, aby sa niekto stal otcom... – čaroval jednou rukou pred tvárou Gold.

  - Trepete jak stará Blašková... Mali by ste prestať piť. – vyšlo z neho po chvíli.

  - Výborne! – skríkol nadšený, až Henrym trhlo. -  Nepáči sa ti, že pijem. OK, skúsim piť menej. Fakt skúsim. Pokračuj. – vyzýval ho.

  - Fakt mám eskimácku praprababku? – otočil sa zvedavo.

  - Nemáš nijakú praprababku. A buď rád. Si predstav, že by bola dvakrát horšia a navyše dvakrát staršia ako babka Cora. Fúúúj...Vieš si to vôbec predstaviť?! – zakryl si Gold oči.

  Henry záporne pokýval hlavou. Ako súhlas.

  - Bella bude dobrá babka... Tak akurát. – prekvapil ho.

  - No...pekná babka, to určite – zamyslel sa a vynoril sa mu obraz jeho košele.

   Nie. Skôr vnútro. Pod košeľou. A nad košeľou...a ešte úplne pod košeľou, trochu iným smerom. „Mozoček môj milovaný, zmiluj sa nado mnou a neopúšťaj ma...“

 - Ty, počuj...nie je primladá?!... Chápeš, bojím sa, že nevie piecť koláče ani štrikovať šály. – pristupoval nenápadne bližšie.

  - Ste dement, pán profesor? Kto by už dnes motal tie oné...šály... veď sa všetko dá normálne objednať cez internet. – kývol nad jeho logikou rukou.

  - Aj koláče?... Kysnuté?... Plnené?! – skúšal.

  - Povedal som všetko, tak všetko. Zajtra vám ukážem stránky a dám linky. – ťukal si Henry na čelo.

  To už stál pri ňom. Oblapil ho za plecia a nahol sa dolu.

  - Počuješ Bella?! – zrúkol na plné hrdlo. - Nemusíš vedieť piecť koláče!... Objednáme si ich cez internet! – snažil sa hučať čo najhlasnejšie.

  - Aj šály! – pridal sa k revu Henry.

  Sanitkár s lekárom dolu pod panelákom sa pozreli jeden na druhého zamysliac sa, či vzali aj zvieraciu kazajku.

  Vlastne nikto netušil, čo tie vety znamenajú.

  Kráčali smerom k rebríku.

  - O tých myšacích kostýmčekoch... mame radšej nehovor. – pošepkal mu prosebne.

  - A just poviem! Za to, že ste ma tu nechali tak dlho mrznúť! – zaškeril sa Henry.

domiceli