Mr. Gold´s Au pair
voľné pokračovanie fanfikov...
Obchodné tajomstvá XII
kapitola 115
Posledná
z posledných
Chôdza na nízkych podpätkoch jej vyhovovala.
Navyše sa vždy tešila na ten okamih, ako sa k nej bude musieť skloniť, teraz
z o brucho väčšej diaľky, a ledva dočiahne na jej pery.
A zas zlizne nejakú poznámku, že ju je čochvíľa ľahšie preskočiť, ako
obísť a ona sa bude schválne urazene natáčať so svojím okrúhlym oblým
štítom tak, aby na ňu nedočiahol, kým si slovnú reputáciu neopraví niečím
prijateľnejším.
Malý
mestský park bol poloprázdny. Pár
dôchodcov zabudnutých na lavičkách, nejaký psík a rozcuchané vrabce
vyzobávajúce z kamienkov včerajšiu navlhnutú nádielku.
Ashley tu dnes nebola.
Bola, ale Gold zariadil, že nie je. Nedalo mu
veľa práce nechať malého niekoľkokrát za sebou prsknúť, ale skoro sa prezradil,
pretože pod noštek pripravená ingrediencia zavoňala doširoka a ani sám
nebol voči nej imúnny
Teraz sedia s mamkou na pohotovosti
a čakajú ošetrujúceho lekára.
Jeho plán mal toľko trhlín...
Pozoroval diania cez obraz zhmotnený vzadu
v obchode.
Zhrozený zistil, že jeho návnada práve
zaspala.
Virtuálne do nej štuchol tak, až sa v poslednej
chvíli strepala Belle takmer pod nohy.
Len čo doznela prvá šťavnatá spŕška nadávok, zaprášená
tvár s oškretým čelom vyčarovala z pier čosi, ako úsmev
a adresovala to bruchu nad sebou.
Pridŕžajúc si zospodu látku šiat zohla sa
Bella, aby aspoň trochu pomohla starenke
vstať.
- To je od teba pekné, dievčička, že sa tu
drbeš s takou starou kravou. – poďakovala čo najsladším hláskom.
Gold pozorujúci všetko z intimity
vlastného obchodu si zahryzol do ohnutého ukazováka. Zabudol jej dať jazykovú
predprípravu, aby zapôsobila aj na tomto poli. Musí to neskôr napraviť... Musí.
Ak ešte nejaké nabudúce vôbec bude.
- Pokiaľ viem, ste drak, nie hovädzí dobytok.
- pousmiala sa prekvapená Bella, keď pod
vrstvou prachu spoznala starú rodinnú známu z čias začarovaného lesa.
- Ty si ma pamätáš? To je také dojímavé, ja
sa normálne z toho...chŕ...chŕŕŕ... –
Priškrtil jej hrdlo, aby radšej nedopovedala,
čo si prečítal z výberu jej slovnej zásobárne.
- ...dobre, nepoštím sa, ale cvrklo mi...od
dojatia! – skoro vykríkla, keď mohla zas hovoriť.
Vrazil zaťaté päste do stola. Toto vyzerá na
trapas. Na totálne fiasko...
- Prepáčte, neurazte sa, myslela som si....no,
že už nie ste medzi nami. – hľadala aj kráska slová, aby sa úbohej biedne
vyzerajúcej ženy, ktorú si pamätala ako úplne iný zjav, nimi príliš nedotkla.
- Si si myslela, že ma vykotilo ? ...že som
skapatá?! ...s otrčenými hnátmi?!...Všetci ste ma odpísali?! Všetci, ešte aj
ty?! – nadýchla sa, vydýchla a z nosa jej vyšiel hlien.
Chvíľu sa s ním otáčala okolo seba, kam
ho fľochne. Odniesla si to lavička.
Bella zalovila v kabelke a vytiahla
hygienické vreckovky.
Vzala ich, oňuchala ako psík a vysypala za
pulóver.
- Tie navlhnuté nemáš ? Roky som sa
neumývala. – usmiala sa zvyškami zubov.
Záporne pokrútila hlavou.
- Nevadí. – zalovila v záhrení, vytiahla
jednu z nasypaných, napľula na ňu a dala sa vytierať si podpazušie.
Gold zúril. Až takúto katastrofu
nepredpokladal ani v najhoršom možnom scenári a že všetky pripravené,
boli takmer hororové.
Bella sa diplomaticky tvárila, že nič nevidí
a nič jej nevadí. Obdobie zvracania mala šťastne dávno za sebou
a takáto malá príprava na veľké biologické potreby budúcich bábätiek sa jej možno zíde.
Pohladkala si brucho.
Vtedy padlo znova do oka aj Maleficent,
končiacej práve s očistou.
Odhodila hnedo-sivé zvyšky vreckovky za seba.
- Jéjoooó...
– rozcítila sa - ... a nebodaj toto sú tu nakladené jeho vajíčka? – spýtala
sa priamo a ruky priložila z oboch strán vedľa Belliných.
- Tak... ako sa to vezme... – zapýrila sa
Kráska, ale snažila sa byť stále nad vecou a hlavne nad slovníkom tejto pračudesnej
osôbky.
- Prezraď...- nahla sa Maleficent k jej
uchu dúfajúc, že ak ich aj pozoruje, v čom si bola istá, tak nepočuje....v
čom sa zas mýlila. – Ako sa ti len podarilo dostať ho pod seba? Há?! –
zvedavo sa jej zahľadela do očí.
Bella bola na rozpakoch.
Gold na pokraji mŕtvice.
- To je dlhý príbeh. - chcela sa najskôr vyhovoriť.
Odpadol mu kameň od srdca, ale hneď ho zas
trafil plnou silou. Rovno do rozkroku...
- Daj...som dôchodkyňa, mám čas! – sadla si baba
na lavičku a ruky pohodlne položila do lona.
Keďže pod ňou zmizlo miesto, kam predtým odložila
hlieny, nechala sa Bella trošku drsne drzo
stiahnuť k nej.
- Pravda je taká...- hladkala si stále brucho. - ...že bol opitý a nevedel
o ničom... Nevšimol si ani to, že som bola Červenou čiapočkou. – priznala
úprimne.
- To je celý on!...smrkla starena plačlivo. -
To je tak krásne pedofilne úchylné, do
riti...že to mňa nenapadlo! Kedykoľvek som ho videla, bola som taká nadržaná,
že keby mi dá ruku pod sukňu myslí si, že kŕmi koňa a ...nikdy nič! Chápeš
to?!...A pritom by si jeden myslel, že za tých vyše tristo rokov života
v opustenom zámku, by už pretiahol aj zástrčku...keby netriasla...–
nechápavo krútila hlavou stará čarodejnica.
Gold sa držal za hruď. Infarkt bol už na
polceste.
- ...vtedy sme nemali zásuvky...- opravila
ju.
- Ale mali sme mňa! ...a ja som bola... vždy
taká... aerodynamická...nikdy som nekládla odpor...by som nekládla odpor...by
som bola bývala nikdy nekládla ...odpor...- stále krútila hlavou starena. – Ty
si sa bránila?! – vyzvedala.
Gold spozornel, čo sa dozvie, lebo po pravde
z tej osudnej, hoci veľmi dôležitej, noci, si nepamätal vôbec nič. Vôbec
nič.
- Nie, znásilnila som ho. – povedala pokojne,
ako úplne normálnu, bežnú vec pod slnkom.
Maleficent spadla sánka.
Goldovi spadla sánka.
- Čo som mala robiť?!... Odmietal sa so mnou
normálne milovať! – dostala Bella guráž a vyrozprávala svoje dávne
potiaže s nalomením Golda na sex dračici, ktorú, ako si spomínala, nemala síce
veľmi rada, ale potrebovala to konečne dostať zo seba von.
- Takže ani s tebou!... Takže ja som
nebola vinovatá, že nič...on ti bol zakomlexovanejší ako vitamíny!... A ja
som si furt vyčítala, že má tú... kvadratickú chorobu, či čo...- opakovala si
poznatky saň.
- Kvadratickú? –
- No, že má chuť na druhú...- hodila rukou. –
Toľko premárnených storočí a pritom ho stačilo len pár obratnými ťahmi
chňapiť na kolená a prisať sa a naklásť vajíčka... – zasnívala sa
Maleficent.
Bella síce pramálo vedela o rozmnožovaní
sa drakov, ale toto sa jej nezdalo. Prevdepodobne sa na to spýta rovno Golda.
- Gold ! – vykríkla Bella. – Viete, nesiem mu
desiatu. Iste je hladný. Prepáčte...už musím. – ospravedlnila sa a zberala
na odchod.
- A nemohla by si radšej zabiť ten môj
hlad, drahá?! Vieš, ako ho poznám, On by ho zabíjal rovno nožom do brucha, ale
ty nie si ako On...Však ? ...ty si dobré dievča...chutné, šťavnaté...-
prestávala sa Maleficent ovládať.
Gold spozornel.
Bella tiež.
Opatrne položila vedľa nej tašku s jedlom
a pobehla čo najrýchlejšie ďalej od ženy, ktorej z kútikov úst začali
vytekať sliny.
domiceli
no neviem neviem či Gold Maleficent nakoniec aj dá tu robotu :) ja ybs om sa normalne bala o tie deticky :) inak pekné opisy a páči sa mi že je to aj mierne humorne podané :) krása! :)
OdpovedaťOdstrániťaerodynamická Maleficent jednoznačne boduje :D
OdpovedaťOdstrániťNasmiala som sa :D toto mi jednoznačne musíte zviazať tiež
OdpovedaťOdstrániť