Mr. Gold ŠTVRTÁ... 56. kapitola SCÉNA

ŠTVRTÁ

56. kapitola

Scéna...

1.

   V rohu výťahu klopkal po zábradlí. Vrel. Tlačili sa oproti a tušili, že to dnes pri večeri s flirtovaním prepískli. Obe...A pritom mali pocit, že sa len dobre bavia....a pomáhajú vyriešiť prípad.

  - Som zvedavý, ako by ste ho teraz vypoklonkovávali od dverí svojej izby, nebyť toho telefonátu jeho stíhačky?! – obrátil sa zrazu k nim. – Ja som nežartoval, že Nottingham je nebezpečný zver a keď si raz vyberie korisť, uštve ju! Vždy!- hneval sa.

  - ...ako za starých študentských čias...s istým kamarátom...- zopakovala pritajene Emma, čo počula v kancelárii.

  Prirazil ju pohľadom o zrkadlo. Stroho buchol do dverí. Zabudol, že sú to odsúvačky a zbytočne ich zasekol. Svetlo zhora zablikalo a panel s tlačidlami žiadal nové zadanie poschodia.

  Pozrel bokom na Bellu, či sa aspoň ona tvári previnilo. Nezdalo sa mu.

  - Zaliezť! Zamknúť! Neotvárať! – ukázal prísne na dvere ich izby a pripleskol tie na svojej.

  - Teatrálne. – zhodnotila Emma, spokojná, kvôli Belle, že žiarli. – Nevadí ti, že zrejme bude preliezať balkónom?...keď musíš byť zamknutá a nikomu neotvárať... – podpichla kamarátku.

  - Prestaň. – zapýrila sa Bella.

  - Plán stále platí. Ja vypadnem a vy si tu hrkútajte... Mám v meste kopu starých priateľov, hnevali by sa, keby ich neprídem pozrieť. ..Ale ukáž mi ešte raz tú košieľku z butiku...- zodvihla sa zo svojej postele na lakte a namierila ukazovák na papierové tašky s výpredajovými úlovkami.

  Navliekajúc sa do nej, počula z izby čudný zvuk. Čosi škrípalo po podlahe.

   Baliac sa do uteráka v kúpeľni počul čudný zvuk. Akoby vedľa v izbe prestavovali nábytok.

  - Tebe šibe! – zmohla sa Bella na jediné dve slová vidiac, ako Emma spravila z ich dvoch postelí jednu veľkú, manželskú...

  Obzrela si ju pozorným okom od úzkych ramienok, cez priesvitný čipkový vrch prestrihnutý pod prsiami až po z rovnakej látky ušitú spodnú časť luxusného prádla, iba naoko skrytého ľahkým priesvitným volánom.

  - Mala si si zobrať to zlatisté alebo telovej farby. Biela pôsobí tak...naivne. – zmraštila nos pozorná bordelmama.

  - Chcela si povedať nevinne, nie?! – zahryzla si strápnená Bella, cítiaca sa momentálne ako teľa pred mäsiarom, do pery. Jalovica....opravila sa.

  - Veď to... Neviem, či tú „nevinnosť“ rozdýcha. – žmurkla na ňu Emma, lapla svoju kabelku, otvorila dvere a zámerne nahlas zakričala smerom k jeho izbe.

  - V noci ma nečakaj! Mám stretko s kamošmi! Vrátim sa najskôr ráno! -  smiala sa do toho pritajene.

  Bella si ťukala po čele.

  Stál pri dverách zvnútra a mal chuť nimi trhnúť, otcovsky lapiť Emmu pod pažu a strčiť ju späť do izby k Belle.

  Bol však len v hotelovom uteráku.

  - Jasné Emma, odkážem Nealovi, práve s ním telefonujem. – zakričal aspoň cez zabuchnuté dvere tlačiac si palec s ukazovákom ku koreňu nosa, aby ho prestala bolieť hlava.

  Emma zdvihla palec a zmizla vo výťahu.

  Po chvíli sa otvorili aj vedľajšie dvere. Vyšiel von, prezlečený, čerstvo oholený a navoňaný, pozorne zamkol.

  Chvíľu postál pred izbou, kde snívala Bella svoj romantický sen, pousmial sa spokojne, zaštrngal kľúčikmi, zašuchnúc ich do vrecka a privolal si výťah.

  Pohľadom sa ešte  raz vrátil k zatvoreným dverám.

  - Sladké sny, Bella...- zdvihol límce na kabáte a zastrčil hlbšie šál.

  Zasúvačky sa ticho otvorili i zavreli za ním a chodba zmĺkla.

domiceli