Mr. Gold ŠTVRTÁ... 46. kapitola NÁDIELKA

ŠTVRTÁ...

46. kapitola

Nádielka ...

1.

   Hrmotali vchodové dvere. Akoby sa o ne niekto opieral. Zapieral. Podopieral. Pripieral. Dobýjal ich. Podľa siluet, ale ihneď spozoroval, že otvárať nehodno, inak mu do chodby, medzi kaluže z bagandží,  pravdepodobne, vpadne dvojica. Dva v jednom. A ešte niečo, čo sa len matne črtalo za nimi ako kymácajúci sa paraván.

  Až keď sa už matne začali črtať aj tí dvaja, odlepiac sa zrejme od dverí, otvoril.

  - Bozkáva sa pod imelom, nie pod mojím alarmom. – privítal Neala s Emmou. – ...a to, čo prišlo tiež, ako ostatne vždy - nepozvané s vami a stojí na druhom schode, dúfam nie je živý vianočný stromček?! – znervóznel.

  - Nie, kdeže. Je už mŕtvy. A to že totálne... Bol na skládke za Tescom určený ako potrava pre slony. Ukradli sme ho. Pre teba... Otec.  – usmial sa Neal očividne podperený punčom z vianočných trhov na námestí.

  - Ja som ukradla len vrchné dve vetvičky. Prisahám. – zdvihla Emma dva prsty, ale potom sa radšej prikvačila o Neala, aby neprepadla Goldovi do bytu. -  Nohu k nemu asi dokradol váš podarený  Neal...Neal, nehanbíš sa?! – smiala sa.

  Punču bolo zrejme obojstranne dosť.

  Vteperili neforemnú poloopadanú obludu dovnútra, spôsobiac jej ešte ďalšie fraktúry aj otvorené zlomeniny a hrdo ju podopreli z oboch strán uprostred obývačky.

 -  Tak... stojan, ako vidím, už máme, ale ja nemám nijaké ozdoby na stromček. – skúsil zahájiť ofenzívu zhrozený Gold, predstaviac si, že mu toto tu bude opadávať niekoľko dní na koberec a hyzdiť výhľad z okna.

  - Som ti vravel, že máme brať aj tie pekné šušťavé papieriky. – nahol sa  Neal smerom k Emme.

  - Myslíš tie, čo sa do nich balia pomaranče každý zvlášť? ...a boli porozhadzované okolo smetiaka? – hľadala Emma súradnice vianočných ozdôb v Nealovom podaní.

  - No, jasné...zabalili by sme do nich kockový cukor a tramtaradá...máme salónky ! – víťazoslavne uzavrel svoju vyzdobovaciu konšpiračnú teóriu.

  -  „Tramtaradá“  nemá ani kockový cukor, sladím medom...- vydýchol Gold.

  - Med sa bude ťažko vešať...- zahľadela sa Emma po stromčeku od hora-dolu a skúsila vizualizáciu.

  Neal na neho stroho pozrel spod zamračeného obočia.

  - Počuj, prevrátil si si ty vôbec kalendár od leta?... Aspoň o pár strán? ...Tebe nepovedali, že sú Vianoce? – zazúfal Neal s čelom do harmoniky a už sa neusmieval. – Presne, ako kedysi! Presne...Nijaký otec...Nijaké Vianoce...- zarypol, nešetrne prevalil stromček na Emmu a s hrmotom si sadol.

  Zamieril pohľad na vejárik na stole, vzal ho do rúk, poprezeral  a zamračil sa ešte viac.

  - Ty sa chystáš rekonštruovať dom?... od podlahy ? – vyhlesol neveriacky, lebo poznal otcove zásady a lipnutie na starožitnostiach aj jeho odmietavý konzervativizmus, čo sa novôt, akými boli také lacné napodobeniny ako plávajúce podlahy,  namiesto tradičných dubových parkiet, týka.

  Do útrob obývačky sa zrútil...povedzme bývalý zástupca ihličnatých drevín.

  - Hups...- priložil si Neal prst na ústa.

  To Emma vzdala funkciu stojanu a s vypleštenými očami prevzala vzorkovník z Nealových rúk.

  - To nie on... To jeho nastávajúca! – vykríkla nadšená. – Už viem, čo chcela Bella v dielni starého dobráka Marca, kam ma minule zatiahla... A viete, ako dlho to od neho drankala? ...- usmiala sa blažene nad obrázkom. - Vy budete spolu s ňou fakt počas Vianoc meniť podlahovú krytinu?... Svorne?... Bok po boku? ...To je aké že romantickéééé...- dosadla Nealovi na kolená a vystrúhala smutnú tvár, že jeho nič také nenapadne.

  Nešťastne prevrátil oči a pošúchal si mokré čelo.

  - Viete čo, detičky?! ...Vy tu upracete ten bodrel, čo ste mi tu s tým ometlom narobili a ja idem pohľadať, kde je ten stánok s punčom! ...Porúčam sa! – zvrtol sa na päte.

  Potom sa vrátil a vytrhol dojatej Emme svoj vzácny darček z rúk.

  - A živánsku si nedávajte... Je tvrdá...Neužuli by ste ju...- zašemotila dobrosrdečne Emma a Neal vybuchol do smiechu.

  Gold, aby nevybuchol, buchol radšej dverami. Vchodovými.

domiceli