Mr. Gold ŠTVRTÁ... 41. kapitola MARHUĽOVÁ

ŠTVRTÁ...

41. kapitola

Marhuľová ...

1.

   Riešiť cudzie problémy vyzeralo navonok jednoduchšie, ako robiť repozicioning vo vlastných zásuvkách, navyše po hurikáne kombinovanom s prepustením polky Alcatrazu na podmienku, že pedantne omrknú jeho adresu. Omrkli. Pedantne.

  Pochopila, že ešte stále nie je správny čas. Respektíve je prelepený  plagátom: Predstavenie zrušené. Dnes nehráme. Divadelné prázdniny... Zrejme zvládnu zasvätiť  Henryho aj do tajov korčúľ na jazere  a ak počkajú do prvého snehu, zažijú sánkovačku troch stále cudzích ľudí.

  Doliala mu druhý čaj a drgla do Neala.

  - Ideme po kompóty. Do pivnice. Dohliadnite zatiaľ na tú ryžu, aby nevykypela, prosím.-

  Prevrátil zas ďalší papier a tváril sa, že číta. Zapatlané okuliare však mal prinízko na nose, a zreničky privysoko nad papierom. Nechtom palca robil stí okruh na brušku ukazováka, čo jednoznačne dokazovalo, že kolotoč v hlave krúži na plné obrátky, ale rozum sa len obracia na druhý bok a drichme ďalej.

  Nepribuchli, aby ho náhodou neprebudili z rozjímania a neprimäli k nejakej zmysluplnej činnosti.

  Všimol si, že osamel. Samotu vnímal intenzívnejšie ako ľudí okolo seba. Bol naučený s ňou žiť. Živoriť.

  Prudko odsunul fascikel, až sa papiere rozutekali po celom stole a niektoré páchali aj kamikadze a svoje biele telá natiahli pod stolom. Založil ruky za hlavu a zatvoril oči. Odhodil okuliare. Vstal...

2.

  Do bytu vplával kompót a opečiatkoval stôl, ignorujúc vzácne dokumenty. Distribútor sa otočil k vešiaku pri dverách a odkladal zvlhnuté zvršky. Šál, čiapka...

  Zachytil jej kabát.

  Do bytu vplával kompót a opečiatkoval stôl, ignorujúc vzácne dokumenty. Distribútor sa otočil k vešiaku pri dverách a odkladal zvlhnuté zvršky. Šál, čiapka...

  Zachytil jej kabát.

  Preľaknuto sa obzrela a mala problém udržať sa v tom momente v duchaprítomnom  stave s nohami ukotvenými v podlahe bez podlomených kolien Do očí sa jej tlačili mdloby vo forme hmly a dych márne hľadal trubicu, ktorú doteraz používal.

  Mechanicky obesil kabát na vešiačik nespúšťajúc ju radšej z pohľadu. Vracajúcou sa rukou neodolal, akoby nebadane, prejsť po jej pleci a ramene...radšej opatrne, takmer nehmotne.

  Cítila to. Jeho prítomnosť. Jeho pritajený dych. Jeho pohľad. Jeho... Tak veľmi jej chýbal...

  Pootvorila ústa, aby vysvetlila, čo tu robí a prečo ten kompót a ...

  Pochopil to po svojom.

  Tichom sa dá povedať toľko...

  ...Cítila to. Jeho... Jeho chápanie. Jeho ospravedlňovanie. Jeho vysvetľovanie...

  Iba  nechtiac oddelil ústa od jej pier.

  - Kde sme to skončili minule ? – pošepkal jej do ucha založiac zaň zvlhnutú vlnku vlasov.

  Chytila mu obe dlane a priložila z oboch strán na svoje boky.

  - Skôr než spustíte PLAY, nemôžeme pretočiť ešte raz na minulú časť? – prešla mu prstom po perách.

  Pochopil to po svojom.

  Tichom sa dá povedať toľko...

  Iba  nechtiac oddelil ústa od jej pier.

  - Myslela som ešte o jednu časť dozadu, prosím...- usmiala sa.

  Obrátil ju a pomaly posúval k stolu nechávajúc dlane prilepené o  boky. Cúvala a verila mu. Pritlačil, zdvihol ju a usadil na stole.

  Zas niekoľko papierov zašuchotalo izbou...

  Zviezol sa na kolená a pomaly, opatrne, porozopínal jej čižmy, zroloval ponožky...Chvíľu horúcimi dlaňami zohrieval jej bosé skrehnuté prsty nôh a potom postúpil k členkom, na lýtka...Zošuchla sa zo stola a na malý okamih zamrzol jej úsmev na tvári. Tento výstup v deji nepatril medzi obľúbené.

  Pochopil to po svojom.

  Tichom sa dá povedať toľko...

  Nahol jej pomaličky hlavu, prešiel prostredníkom po napnutej koži krku, pofúkal a nežne priložil pery. Na to isté miesto...

  Zhora bolo počuť rinčania rozbíjaného porcelánu.

  Emma pozrela na Neala.

  - Vravel som ti, že to nebude dobrý nápad. – pozrel na ňu a poškrabkal sa vzadu na hlave.

  Do bytu vplával kompót a opečiatkoval stôl, ignorujúc vzácne dokumenty. Distribútor sa otočil k vešiaku pri dverách a odkladal zvlhnuté zvršky. Šál, čiapka...

  Zachytil jej kabát.

  Preľaknuto sa obzrela, a keď prudko strhla svoj límec dolu nižšie, za kabátom stál ON.

  Šero. Tma. Minúta ticha za zosnulých...

  - Emma mi kázala vyniesť ten kompót. Príde o chvíľu. Hľadá ešte druhý. – poďakovala pozostalým príbuzným za účasť.

  Trhnutím vzala si svoj odev, obliekla si ho, ledabolo prehodila šál a čiapku roztržito napchala len tak do vrecka.

  Zmizla pribuchnúc dvere.

  Rýchly klopot čižiem sa duto ozýval vchodom.

  - Dobrá finta, ale nevyšla! Navyše neznášam ryžový nákyp. Druhýkrát skús variť niečo jedlé a hlavne nezabudni pred mojím príchodom vyhodiť šéfkuchára! Tá ryža mu aj tak prihorela! – stroho vyklopila recenziu na dnešnú spoločnú večeru dvojici pritajenej pod schodiskom, nasadila čiapku, neriešiac, že je naruby a vnorila sa do sychravého vetra za vchodovým výklenkom.

  Emma pozrela na Neala.

  Zhora bolo počuť rinčania rozbíjaného porcelánu.

  - Vravel som ti, že to nebude dobrý nápad.  – pozrel na ňu a poškrabkal sa vzadu na hlave.

3.

  Na stole stojí marhuľový kompót. Za stolom sedí Gold so zapatlanými okuliarmi a tvári sa, že pozorne číta.

  - Nemohli ste ju zadržať? Aspoň sa o to pokúsiť?...- vyčítala mu Emma zbierajúc zo zeme črepy zo šálky. Toto už nebol len úlomok, ktorý sa dá dolepiť.

  Táto šálka je...

  Už nie je.

domiceli