ŠTVRTÁ...
41. kapitola
Marhuľová
...
1.
Riešiť cudzie problémy vyzeralo navonok
jednoduchšie, ako robiť repozicioning vo vlastných zásuvkách, navyše po
hurikáne kombinovanom s prepustením polky Alcatrazu na podmienku, že pedantne omrknú
jeho adresu. Omrkli. Pedantne.
Pochopila, že ešte stále nie je správny čas.
Respektíve je prelepený plagátom: Predstavenie
zrušené. Dnes nehráme. Divadelné prázdniny... Zrejme zvládnu zasvätiť Henryho aj do tajov korčúľ na jazere a ak počkajú do prvého snehu, zažijú
sánkovačku troch stále cudzích ľudí.
Doliala mu druhý čaj a drgla do Neala.
- Ideme po kompóty. Do pivnice. Dohliadnite
zatiaľ na tú ryžu, aby nevykypela, prosím.-
Prevrátil zas ďalší papier a tváril sa,
že číta. Zapatlané okuliare však mal prinízko na nose, a zreničky
privysoko nad papierom. Nechtom palca robil stí okruh na brušku ukazováka, čo
jednoznačne dokazovalo, že kolotoč v hlave krúži na plné obrátky, ale
rozum sa len obracia na druhý bok a drichme ďalej.
Nepribuchli, aby ho náhodou neprebudili
z rozjímania a neprimäli k nejakej zmysluplnej činnosti.
Všimol si, že osamel. Samotu vnímal
intenzívnejšie ako ľudí okolo seba. Bol naučený s ňou žiť. Živoriť.
Prudko odsunul fascikel, až sa papiere rozutekali
po celom stole a niektoré páchali aj kamikadze a svoje biele telá
natiahli pod stolom. Založil ruky za hlavu a zatvoril oči. Odhodil
okuliare. Vstal...
2.
Do bytu vplával kompót a opečiatkoval
stôl, ignorujúc vzácne dokumenty. Distribútor sa otočil k vešiaku pri
dverách a odkladal zvlhnuté zvršky. Šál, čiapka...
Zachytil jej kabát.
Do bytu vplával kompót a opečiatkoval
stôl, ignorujúc vzácne dokumenty. Distribútor sa otočil k vešiaku pri
dverách a odkladal zvlhnuté zvršky. Šál, čiapka...
Zachytil jej kabát.
Preľaknuto sa obzrela a mala problém
udržať sa v tom momente v duchaprítomnom stave s nohami ukotvenými v podlahe
bez podlomených kolien Do očí sa jej tlačili mdloby vo forme hmly a dych
márne hľadal trubicu, ktorú doteraz používal.
Mechanicky obesil kabát na vešiačik nespúšťajúc
ju radšej z pohľadu. Vracajúcou sa rukou neodolal, akoby nebadane, prejsť
po jej pleci a ramene...radšej opatrne, takmer nehmotne.
Cítila to. Jeho prítomnosť. Jeho pritajený
dych. Jeho pohľad. Jeho... Tak veľmi jej chýbal...
Pootvorila ústa, aby vysvetlila, čo tu robí
a prečo ten kompót a ...
Pochopil to po svojom.
Tichom sa dá povedať toľko...
...Cítila to. Jeho... Jeho chápanie. Jeho
ospravedlňovanie. Jeho vysvetľovanie...
Iba
nechtiac oddelil ústa od jej pier.
- Kde sme to skončili minule ? – pošepkal jej
do ucha založiac zaň zvlhnutú vlnku vlasov.
Chytila mu obe dlane a priložila z oboch
strán na svoje boky.
- Skôr než spustíte PLAY, nemôžeme pretočiť
ešte raz na minulú časť? – prešla mu prstom po perách.
Pochopil to po svojom.
Tichom sa dá povedať toľko...
Iba
nechtiac oddelil ústa od jej pier.
- Myslela som ešte o jednu časť dozadu,
prosím...- usmiala sa.
Obrátil ju a pomaly posúval k stolu
nechávajúc dlane prilepené o boky. Cúvala a verila mu. Pritlačil,
zdvihol ju a usadil na stole.
Zas niekoľko papierov zašuchotalo izbou...
Zviezol sa na kolená a pomaly, opatrne, porozopínal
jej čižmy, zroloval ponožky...Chvíľu horúcimi dlaňami zohrieval jej bosé skrehnuté
prsty nôh a potom postúpil k členkom, na lýtka...Zošuchla sa zo stola
a na malý okamih zamrzol jej úsmev na tvári. Tento výstup v deji
nepatril medzi obľúbené.
Pochopil to po svojom.
Tichom sa dá povedať toľko...
Nahol jej pomaličky hlavu, prešiel
prostredníkom po napnutej koži krku, pofúkal a nežne priložil pery. Na to
isté miesto...
Zhora bolo počuť rinčania rozbíjaného
porcelánu.
Emma pozrela na Neala.
- Vravel som ti, že to nebude dobrý nápad. – pozrel
na ňu a poškrabkal sa vzadu na hlave.
Do bytu vplával kompót a opečiatkoval
stôl, ignorujúc vzácne dokumenty. Distribútor sa otočil k vešiaku pri
dverách a odkladal zvlhnuté zvršky. Šál, čiapka...
Zachytil jej kabát.
Preľaknuto sa obzrela, a keď prudko
strhla svoj límec dolu nižšie, za kabátom stál ON.
Šero. Tma. Minúta ticha za zosnulých...
- Emma mi kázala vyniesť ten kompót. Príde
o chvíľu. Hľadá ešte druhý. – poďakovala pozostalým príbuzným za účasť.
Trhnutím vzala si svoj odev, obliekla si ho,
ledabolo prehodila šál a čiapku roztržito napchala len tak do vrecka.
Zmizla pribuchnúc dvere.
Rýchly klopot čižiem sa duto ozýval vchodom.
- Dobrá finta, ale nevyšla! Navyše neznášam
ryžový nákyp. Druhýkrát skús variť niečo jedlé a hlavne nezabudni pred
mojím príchodom vyhodiť šéfkuchára! Tá ryža mu aj tak prihorela! – stroho
vyklopila recenziu na dnešnú spoločnú večeru dvojici pritajenej pod schodiskom,
nasadila čiapku, neriešiac, že je naruby a vnorila sa do sychravého vetra
za vchodovým výklenkom.
Emma pozrela na Neala.
Zhora bolo počuť rinčania rozbíjaného
porcelánu.
- Vravel som ti, že to nebude dobrý nápad. – pozrel na ňu a poškrabkal sa vzadu na
hlave.
3.
Na stole stojí marhuľový kompót. Za stolom
sedí Gold so zapatlanými okuliarmi a tvári sa, že pozorne číta.
- Nemohli ste ju zadržať? Aspoň sa o to pokúsiť?...-
vyčítala mu Emma zbierajúc zo zeme črepy zo šálky. Toto už nebol len úlomok,
ktorý sa dá dolepiť.
Táto šálka je...
Už nie je.
domiceli
po pár častiach čo som chápala prišla konečne jedna čo vôbec nechápem :/ ako je to pekne napísané len buď už spím alebo... som nechápavá :) prosím o vysvetlenie :) ďakujem :)
OdpovedaťOdstrániťJe mi jasné, že je to nejasné...tak takto: tá pekná časť je len Goldova predstava...len jeho sen...ako si to predstavoval, že by to bolo...kráááásne, keby...
OdstrániťRealita bola tvrdá Bella, čo ušla hneď, ako ho zbadala.
Emma nastražila fintu, aby sa stretli a mali možnosť sa osamote pozhovárať a všetko si vysvetliť...ale...nevyšla jej. Bella je fakt sklamaná a zranená.
Stačí takto ?
Stačí... :)
Odstrániťnejdem ani náhodou počítať, že koľkýkrát toto čítam :D ale táto kapitola mi vždy prišla straaaašne divná a zároveň fascinujúca...neviem, môžeš si vybrať :D
OdpovedaťOdstrániť