piatok 19. júla 2013

Mr. Gold ŠTVRTÁ... 10. kapitola DRUHÁ

ŠTVRTÁ...
10. kapitola
Druhá...


1.
   Hluk bol  neokresateľný, zostal jej iba obraz. „Lepšie raz vidieť, ako tisíckrát počuť...“ sa momentálne ale bilo s „Čo oko nevidí, srdce nebolí...“. Brala by víťazstvo kontumačne v prospech druhého zo súperov, Ruby však bola neoblomná. Dotiahla ju rovno na finále zápasu...
 Aj teraz víťazoslávne stála, namiesto venca z bobkových listov s vencom hrubých ryšavých vrkočov okolo hlavy, obhrýzala si štiepajúce sa gélové nechty a žmúrila na Bellu, ako na ňu zapôsobila jej „službička“, hoci pridobre vedela, že je doslova medvedia a nočný denník jej kvázi kamarátky ju zrejme nedokáže prijateľne spracovať a to hlavne kvôli práve prebiehajúcemu  poslednému výstupu tohto dejstva.

  Všimol si, že tam stojí a má pohľad mŕtvej ryby, preto radšej Emmu, kymácajúcu sa mu na prahu jeho kabinetu pod oblúkom jeho ruky zapretej o veraje, Emmu v jeho tesnej blízkosti, s jeho vrodenou drzosťou vtiahol do jeho útrob a pripleskol dvere.
  - Už mi veríš ? – odpľula Ruby ďalší kúsok farebného povlaku z nechta na priľahlú skrinku, o ktorú sa plecom opierala. – Tí  dvaja to spolu ťahajú. A pokiaľ viem, teda pokiaľ ma oči neklamú, a mňa teda ešte nesklamali...- žmurkla na okoloidúceho náhodne vybraného "WidlyBoya", ktorý sa zmätene začal ošívať a obzerať, či to patrilo ozaj jemu. – Kde som prestala ? – potriasla hlavou.
  - Balila si toho chudáka z dediny, čo šiel práve okolo a dnes v noci si pravdepodobne vysilí pravú ruku...- doplnila jej info práve z Hopperovho labáku vypľutá Ashley.
  - Prd babkin, to bola len skúška rozhlasu. – zaklipkala umelými riasami nakloniac hlavu raz na jednu, raz na druhú stranu, kým si okoloidúci sopliaci nezačali ťukať na čelá. – ...a navyše, prečo pravú ? „Urob si to druhou rukou, máš to ako od cudzieho“! – zaperlila a líškavo sa usmiala na ďalšiu obeť, tentokrát poblednutého Archieho, ktorý nechtiac pootvoril dvere, či ho nečaká ďalší objednaný pacient.
  - Prepáčte, pán doktor, nemáte tu už nijakého pacoša, ale ja vám mám taký šelest okolo srdca, nechcete sa pozrieť ? – provokovala.
  - Som psychológ, nie kardiológ, Ruby ! – posunul si okuliare na nose a snažil sa zostať nad vecou.
  - Tak si pozrite aspoň tuto našu Bellinku, chúďa, tiež má zlomené srdce. Viete, ona sa nám buchla do chemikára a on ju podvádza s inou, tak veru, tak. Mali by ste jej pomôcť, je to vaša psia povinnosť... – nedokončila, lebo jej  priateľka sa práve rozbehla preč, ledva zadržiavajúc slzy a Ashley za ňou.
  - Ruby, ty by si mala na jazyk dostať niečo ako pás cudnosti. Doživotný. A kľúčik odovzdať do trezoru ministrovi národnej bezpečnosti. – snažil sa Archie nebyť príliš tvrdý, hoci pri tejto žabe dodržiavať akýkoľvek etický kódex bolo nadľudským úsilím aj pre vyštudovaného psychológa. A to ešte netušil, že vyšmátra v svojej zásobárni adekvátnu perlu, ktorou ho zas uzemní.
  - Pás cudnosti ? Čo sme v stredoveku ? Ste ako moja babka. Tá sa mi zas vyhráža, že mi kúpi plechové nohavičky, akoby nevedela, že na každej pumpe majú autogén...- skúsila zas zažmurkať a skôr ako sa nadýchol, vytiahla ďalšie eso.
  - To by som už bola radšej za židovskú metódu. Rozprávala mi o nej tiež babka. Vraj mala takú kamarátku. Tá keď sa narodila, rodičia jej uzamkli...no, ako to povedať... Jáj! Na biole sme to pomenovali takto, že „vonkajšie pysky ohanbia“, to je hrôza, že, ten pojem...-
  Hopperovi začal vystupovať studený pot na čelo.
  - ...teda tej kamoške mojej babky uzavreli zlatou náušničkou tie, veď viete čo...a tú tam mala pokiaľ sa nevydala, aby zostala pannou.  A vo svadobnú noc jej muž dostal klieštiky...a štiky-štiky...to sa mi zdá také romantické...Vám nie ?! – pozrela bokom na cvokára.
  Vopred tušil, že dať sa do reči s touto osobou bude životu nebezpečné, ale, že až takto,  nepredpokladal ani v najhoršom sne...
  - Ďakujem za prednášku, Ruby...asi sa idem objednať k niektorému môjmu kolegovi...alebo vrátiť diplom na univerzitu...alebo ...- jachtal.
  V tom momente sa ale otvorili dvere oproti na kabinete pána Golda a spod jeho opäť o veraje nad úrovňou hlavy zapretej ruky vykĺzla usmiata Emma.
  Ruby hrdinsky vypla hruď a založila ruky na vypučené prsia.
-         Čum na háky, doktorko ! Tak kecá Ruby, kecá ? – chválenkársky zaťahovala.
  Hopper radšej neodpovedal.
  Zmizol vo svojej kutici.
  Gold pozrel smerom k miestu, kde predtým stála Bella.
  Nestála tam.
  ...a na Ruby sa usmievať nemieni...

domiceli



3 komentáre:

  1. Jane.TurunenSmithHolopainen21. júla 2013 o 20:46

    pekná kapitola...veľmi, veľmi dobrá :) ...ale prestáva sa mi páčiť tvoja Ruby...v seriáli ju mám veľmi rada a tu mi ju akosi ničíš :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. drzá Ruby je drzá Ruby :) mierne súhlasím s komentom nado mnou :) ale... fakt nemohli by ste ju trochu uzemnit? :) krásna minikapitolka, sícce trochu drzá... :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. odvolávam, úplne všetko odvolávam!!! skvelá kapitola, strašne dobre napísané stredoškolské prostredie a Ruby je úplne dokonalá postava! :D

    OdpovedaťOdstrániť