Rumbelle
kapitola 10
Prsteň
- Nemáte inú možnosť. – uzavrela svoje
rozprávanie a nervózne si klopkala vejárom po ruke. Čakala, čo povedia.
Obaja muži sedeli zamračení a mlčali.
Občas pozreli jeden na druhého, potom na ňu a chrobák, čo pred chvíľou
vypustila sa im začal hlbšie a hlbšie zarývať pod kožu.
- Nechcem jej ublížiť... – začal opatrne starší
z nich, ale nedopovedal. Zúrivo skočila pred neho a s očami
zabodnutými ako kopije do jeho vystrašených vráskavých očiek dala najavo, že
nechce počuť už nič.
Vyfúkla hnevom zadržaný vzduch
a otočila sa na mladého čiernovlasého muža, čo hľadel trochu natvrdlo
a na prvý pohľad nerozumel, o čo tu vlastne ide. Vlastne ani na
druhý. Pred očami mal iba Krásku a živo si predstavoval, ako zajtra pôjde
s ňou k oltáru. Všetci mu ju budú závidieť. Oči budú vyvaľovať, akého
šťastia sa mu dostalo.
- Gaston, - začala milšie. – Prišiel si ku
krásnej neveste, ako slepé kura k zrnu. – chytila ho pod bradu
a prebodla svojím pohľadom. – Tak sa už zobuď !!! – zrevala zrazu
nepríčetne.
- Poviem vám to naposledy. Ešte dnes jej
musíte vziať ten prekliaty prsteň, inak sa s ňou môžete navždy rozlúčiť...
A povedala by som, že aj s jej batožinou...zlato, šperky, drahé
látky. Nič z toho tu nezostane, ak ona zmizne ! – „Hoci by som sa
o to mala postarať ja sama,“ povedala si v duchu. – Chápete už
konečne ?! Už len dnes máte tú možnosť...Ten prsteň ! Musím dostať ten prsteň.
- A prečo si ho ...sama...od nej
nevezmete ? – skúsil Gaston a poškrabkal sa na líci.
- Keby to bolo také ľahké, tak tu nestrácam
čas s vami !
- My môžeme a vy nie ?! – skúsil
starec.
- Ááááno !!! Vy môžete a ja nie !...Ako
by som vám to ešte vysvetlila.... Skrátka... Ja a to zviera, nie sme
zrovna priatelia. Proste si na mňa dáva pozor, lebo...som mu kadečo zostala
dlžná. Obrnil sa proti mne. Postavil hrádze ! Má ma v hrsti a ja som
bezmocná !!! – už zas vrieskala. – Ale
teraz tu nejde o mňa, všakže, - obrátila sa opäť s úsmevom na oboch
mužov.
- Ide o Bellu. Je taká krásna...a je
v jeho krutej moci, chúďa...A nevie si sama pomôcť...Tak kto dočerta jej
pomôže ?! – ziapala a pozerala raz na jedného, raz na druhého nerozhodného
muža.
Gaston vystrelil zo stoličky ako pravý
vojak.
- Zachránim ju ! Svoju lásku ... Ja,
Gaston.... Som chrabrý. Som vojak.
Pozrela na neho s nevôľou.
„Úbožiak.“ V hlave toho veľa nemá, ale...
Keď doznela aj ozvena krokov a izba
stíchla a potemnela, spoza závesu po špičkách vyšlo dievča. Spakruky si
utrelo ešte poslednú slzu a sfúklo sviečku v komnate.
- Prečo ma voláš ? – ozvalo sa zhora
a skôr ako dievčina zhíkla, vznášala sa nad ňou svetlomodrá žiara,
v ktorej sa črtali jemné ruky s paličkou a milá tvárička
v zvláštnom strapcovom odeve.
Mladá žena sa síce zľakla a na okamih
stratila dych, ale potom si pritiahla šatku, poobzerala sa okolo seba, či je tu
ozaj sama a spustila.
- Ja...potrebujem pomoc...Vraveli mi, že ochraňuješ pravú lásku
a...nedovolíš, aby sa niečo zlé stalo...a... -
- Ja viem, čo sa ti stalo, Cara. – povedala
víla smutne. – A ver, je mi to ozaj ľúto. Vy s Gastonom ste boli taký
pekný pár. Ale cesty lásky sú nevyspytateľné. Gaston si vybral Bellu a ja
nemôžem prekaziť ich lásku. To my víly nerobíme. –
Žena na chvíľu prekvapená zneistela, ale
vlastná bolesť jej dodala silu.
- Ja nechcem, aby si ich
lásku...zničila...Ja som mu odpustila...Aj jej som... odpustila. A prajem im
všetko len to dobré... ja potrebujem pomoc...práve pre nich. Vieš, chystá sa
čosi zlé. Ja neviem o čo ide, ale je to v tom prsteni, čo má Bella.
Kráľovná Regina ho stoj, čo stoj chce a ja mám pocit, že to Belle ublíži...
– vyjachtala na jeden dych zvedavo pozerajúc na vílu, či aj o tomto vie.
- Ach, si taká dobrá, Cara. Rada ti pomôžem.
Povedz, čo si želáš ?-
- Potrebujem taký istý prsteň. Teraz hneď,
kým nebude neskoro ! -
- Prepáč, to nepôjde. Ten prsteň je čarovný,
je začarovaný a tento druh mágie nie je v našej vílej moci. -
„Tak predsa na tom niečo bude“, preblesklo
Care hlavou, dodalo jej odvahy a pokračovala smelšie.
- Na tom nezáleží, či bude čarovný alebo
nie. Potrebujem len presne taký istý. Ona jej ho chce vziať...a ja...teda my
s Bellou jej podstrčíme ten nepravý a Bella bude zachránená.
- Ach, si taká dobrá, Cara. – zopakovala
víla. - Bella ti vzala ženícha
a ty...Och je mi to tak ľúto. Je to také smutné a zároveň krásne, až
sa mi chce plakať...A rada splním tvoje prianie.
Kmitla svojou kúzelnou paličkou
a v dlani Cary sa zjavil prsteň. S ružovým očkom
s červenkastými žilkami.
- Bella, Bella vstávaj ! – triasla spiacou
kráskou žena v šatke.
- Cara, sestrička, to si ty ? Myslela som
si, že sa na mňa hneváš. Pochop, ja si Gastona nevezmem. Nemôžem... – zašepkala
ešte rozospatá.
- Čo to vravíš ?! Zajtra je predsa sobáš. Otec
sa rozhodol...Aj Gaston...Všetko je pripravené. Dohodnuté...
- Je mi jedno, ako sa Gaston rozhodol.
Nemilujem ho... Milujem niekoho iného... – usmiala sa kráska a zadívala sa
do noci.
Strhol sa a posadil na posteli.
V hlbokom výstrihu sa mu perlil pot, aj vlnité vlasy po prameňoch
rozložené na pleciach vyzerali ako práve zmyté. Nevedomky si priložil dlaň na
hruď a cítil, ako mu srdce prudšie bije. Všade bolo ticho. Tichšie, ako
obyčajne.
To nebola bolesť, čo pocítil. Bol to akýsi
zvláštny pocit, ktorý sa dotkol jeho srdca. Nie nepríjemne, práve naopak. Akoby
ho pohladila jemná dlaň. Jej dlaň...
Na schodisku sa ozývali dunivé kroky. Niekto
sa ani len nesnažil zamaskovať svoj príchod.
- Pśśśt ! Tichšie.... Najskôr vojdem ja,
vypýtam si ten prsteň a len čo vyjdem von, vtrhnete tam a odnesiete
ju do veže vo východnom krídle. Tam ju zamknete a budete strážiť. Ako nos
v hlave. Teda...ako oko na hlave...alebo tak nejak. Jasné ? Ale nie, že
jej skrivíte vlások na...tiež hlave ! –
šepkal mužský hlas tlmene.
Cara sa pritlačila k múru
a skryla v úzkom výklenku. Prešli okolo nej bez povšimnutia. Ešte
chvíľu vyčkala, potom sa po špičkách pohla dolu schodmi. V ruke niesla
drahocennú korisť.
Bella jej uverila. Uverila, že jej chce
pomôcť. Pomôcť...Za to, že jej ukradla ženícha ! Že len čo sa objavila, ona
akoby prestala existovať! Za to, že je krásna. Bohatá. Šťastná...Iba to, že je
zaľúbená jej neuverila. Kto by mohol milovať ohavu...
- Za všetko zaplatíš, Bella - sestrička ! –
zasyčala a zmizla za dverami svojej komnaty, spokojná s dobre
vykonanou prácou.
domiceli
HLAĎ
OdpovedaťOdstrániť