Mr. GOLD Obchodné tajomstvá V., kapitola 54. HOSŤ

Obchodné tajomstvá V

kapitola 54

Hosť

   Utierala prach na tisícke predmetov pretierajúc ich skôr prstami než pierkami metličky. Trávila tu dosť času, akoby verila, že ju  čaká  nejaké ďalšie prekvapenie...List, drobnosť, spomienka...

    Netušila, ako s úsmevom  sedí vo vysokom kresle za vrchom stola vo svojej rozľahlej jedálni a rozpráva jej príbehy predmetov, ktorých sa práve dotýka.

  Zohla sa a spod pultu vytiahla veľkú truhličku, ledva ju vyložila na sklo. Našla záklapku, otvorila ju a zahľadela sa dnu.

  Spozornel. Posledný prírastok... To nebol predmet, ktorému zabezpečil, aby sa sem dostal v čase kliatby spolu s ním. Toto bol dar. Corin dar za to, že s ňou uzavrel mier, čo sa ona beztak pokúsila svojím konaním naštrbiť...

   Bella vytiahla stredne veľký glóbus smotanovobielej farby s ostrým špicom ako osou. Na pohľad úplne prázdny, čistý. „Načo je komu mapa, kde nie je nič zaznačené ?!“  zamyslela sa a ani si nevšimla, že niekto práve vstúpil do obchodu.

  ON si v kútiku oka všimol pohyb  svojho zvončeka a podľa tieňa siluety ihneď spoznal o koho ide.

  - Hook ! Bella, Bella, srdiečko, dávaj si pozor ! Si v nebezpečenstve !...Bella ! – volal zúfalo, ale vedel pridobre, že počuť ho nemôže.

  Bolo mu na zúfanie.

  Bella zdvihla zrak a ustúpila o krok dozadu.

  - Dlho sme sa nevideli, kráska... – začala návšteva s úsmevom. – Chýbala si mi ! – priskočil bližšie k pultu, obratne zaťal hák do drevenej obruby a pritiahol sa k nej. - Bola si taká rozkošná, keď si zabíjala toho špinavca...Tak som ti fandil...ale sklamala si ma ! ...Sklamala si ma a teraz za to zaplatíš ! – vykríkol a prehupol sa cez pult k nej.

  - Vy niečo kupujete pán kapitán ?... Keď hovoríte o platení... – o veraje dvier stála opretá elegantná dáma a zakladala si kadere za ucho nespúšťajúc z Hooka oči a úsmev.

  - Pokazíte mi každú zábavu ! – vyprskol Hook a od jedu potočil guľou glóbusu.

   Ten sa prudko roztočil a čím viac sa točil, zobrazovali sa na ňom červenkasté škvrny rôznych odtieňov.

  Štyri páry očí hľadeli na točiace sa teleso, kým úplne nezastalo a opäť neobelelo.

  Bella sa zadivila, ale poznala Golda dobre na to, aby ju podobné milé prekvapenia, ktorými bol známy aj bez použitia mágie, vystrašili...

  Gold na druhej strane si trochu povzdychol. Najtmavšie miesto mu pripomenulo, že to, čo si predsavzal, to, kvôli čomu vytvoril celú kliatbu a zmenil osudy tisícov bytostí Začarovaného lesa, nikdy nedotiahol do konca...

  Hook poznal tajomstvo glóbusu, ale nemal potuchy, ktoré miesto práve ukazuje a načo je to komu dobré...a ani ho to popravde nezaujímalo.

  Cora dostala nápad... Diabolský nápad...

  Pomalým krokom pristupovala k pultu. Tvárila sa, že ju Bella vôbec nezaujíma.

  - Aké milé prekvapenie. Túto vecičku dobre poznám. – ďobla do gule glóbusu, ktorý bol opäť biely. – Len mi je čudné, že stále funguje. Mágia je predsa preč... – pokývala hlavou a pozrela úskokom na Bellu, či ju zaujala.

  Bella sa necítila v ich spoločnosti práve najlepšie. Srdce jej bilo až v krku, ale snažila sa aspoň navonok zachovať pokoj.

  ON bezmocne chodil z miesta na miesto. Ruky sa mu triasli, ťažko dýchal. Cítil  jej strach, cítil, že sa bojí a nedokázal jej pomôcť...

  - Vraví sa, že ak sa niekto pichne hore na tom ostni a jeho kvapka krvi dopadne na bielu plochu, po roztočení sa zobrazí mapa a na nej miesto, kde je osoba, na ktorú myslí...ktorú hľadá... – opäť tajomne stíchla.

  Hook chcel niečo sarkasticky dodať, ale umlčala ho nevraživým pohľadom.

  - Kapitán, sme na odchode. – pokývala  veliteľsky prstom.

  Prekrútiac oči neochotne sa pohol za ňou. Prechádzajúc popred Bellu zadíval sa jej hlboko do očí a vyceril zuby.

  - Vrátim sa...- zašepkal jedovato a zošpúlil pery pošlúc jej vzdušný bozk.

  Bellu striaslo odporom. Pozerala ako kráčajú k východu a musela sa oprieť o skriňu vzadu, aby to ustála.

  -  Odkedy ste sa dali na charitu, výsosť ?! – vyčítal Hook spokojne sa usmievajúcej Core, lebo mu nedochádzalo, čo práve v obchode videl.

  -  Nemýľte si pojmy a dojmy, kapitán, - usmiala sa tá ešte viac. – Mágia je fuč. Nefunguje...-

  - A ?! ...Tak na čo bolo dobré celé to divadielko ?! – ukázal smerom ku Goldovmu krámu znechutený Hook.

  Cora zastala a napravila Hokkovi kožený límec, pošúchala ho nadôvažok prstami akoby z neho odfrkovala čiastočky prachu a fúknuc do vrchného gombíka kabáta s úsmevom vysvetľovala nervóznemu, podupkávajúcemu kapitánovi.

  - Môžete sa staviť o svoju loď, že práve v tejto chvíli si tá chudera prebodáva ukazováčik, prská krv na glóbus a zbožne vyslovuje jeho meno v nádeji, že uvidí, kde práve je... – rozosmiala sa nahlas.

  - Asi som natvrdlý, ale stále neviem, o čo vám, sakra, ide ! – odtrhol Core jedovato ruky zo svojho odevu a stal si rozkročmo pred ňu.

  - Si natvrdlý !... Veď vravím, že mágia nefunguje. Ten glóbus jej neukáže, kde je Temný pán, ukáže jej len posledný záznam ešte z čias mágie ! ...a pošle ju niekam preč... do čerta ! Rozumieš, konečne ?! – prižmúrila panovačne oči.

  - A vy viete kde...že mám pravdu? – vyčaril úsmev aj Hook.

  - Presne ! Pošle ju rovno pred dvere jeho syna...a ktorú milenku „nepoteší“ stáť zoči-voči dieťaťu, ktoré splodil z lásky s inou ženou?...Ó, Bože, môcť tak byť pri tom stretnutí...Ale my už o takom čase budeme dávno späť v našom Začarovanom lese...A keď sa jej aj podarí vrátiť späť, nenájde tu nič...len pláň, prázdnu pustú pláň...Nič nie je horšie ako samota...opustenosť, keď ti zoberú všetko ! Všetko ! Aj poslednú nádej... – rozcítila sa spomenúc si na vyhnanstvo v Zemi-nezemi.

domiceli