Obchodné tajomstvá
kapitola
12
Nádej
V skrehnutých prstoch pocítil najskôr
jemnosť lupeňov. Samet, ktorý dlho nedokázal vnímať, ale momentálne boli jeho
zmysly márne sa dožadujúce ďalšej dávky drogy tak vyšponované, že vnímal viac
ako bežný človek. Hoci mozog vyhlásil
totálnu karanténu na všetky čo
i len minimálne zmysluplné pochody.
Pritiahol si ich k nosu, zažmúril oči
a zhlboka vdýchol. Vôňa ešte stále sa vytrvalo držiaca poškodených lístkov
vtiahla sa k nemu domov a zaplnila každú škárku, každú synapsu
a nerv.
Držal
jeden z nich medzi palcom a ukazovákom, jemne ho trúc z každej
strany. Ten dotyk ho upokojoval a niečo mu pripomenul...
Kým jej
pootvorené pery takmer zadržiavali dych v predtuche niečoho tajomného
s nedôverou sa jej díval do pootvorených očí a hľadal niečo, čo by ho
mohlo zastaviť. Nenašiel nič...tak rád nenašiel nič... Zatiahol viečka
a ústa mu našli jej vrchnú peru. Vsali ju nežne do seba a celým telom
mu ako tsunami preliezla obrovská vlna vášne. Horúca nezadržateľná vlna túžiaca
napájať sa zdrojom do nekonečna...navždy...
...A jej prsty sa mu dotkli...
Pousmial sa.
Tie lupene boli ako prsty, na ktoré narazil
v škáre so svetlom. Prsty, ktoré mu poslali darček, tie, ktoré zrejme vyľakal svojím dotykom.
Vedel, že to bola dlaň ženy. Mladej ženy.
Jemnej, nežnej...iste krásnej...
Vtiahol opäť vzduch do seba, ale sen mu
vytrhol odporný mozog vystreliac nečakane výstrahu, že zabudol na ďalšie
predmety a on je sakramentsky zvedavý a stále čaká !...
Položil zmyselné lupene na deku jemne, aby
ich nepoškodil, hoci ich okraje sa už začínali šúveriť a pozdĺž krehkého
tela sa im urobili ryhy, keď obaľovali kamienok.
Obzeral si ho v prstoch ako vzácny
drahokam.
Dobre, dobre... vedľa prične, šmirgľovej
deky a hnusnej latríny vyzerá tá
skala ako niečo vzácne, ale je aj tak nudná...choď pekne ďalej, dobiedzal
pragmatický mozog nedajúc sa za žiadnu cenu odbiť a donútiť na dlhšie
mojkanie sa s nejakým zaprášeným šutrom. Odložiť vedľa lupeňov a poďme
k tretej časti daru...Mädlil si mozog virtuálne ruky.
Na dlani mu zostal pruh špinavej látky.
Dotkol sa škvrny na jej okraji. Krv. Ešte nevyschla. Sťažka vzdychol
a napriek tvrdosti a citovej obrnenosti, z ktorej ho všetci odjakživa podozrievali,
ho čosi pichlo pri srdci. Čosi, ako ľútosť...Strach ? ...Tá žena
krváca...krváca a predsa prišla sem, aby...Prečo vlastne prišla ?!
...Prečo mu „poslala“ tie ...
Pozeral na pruh a hľadal vysvetlenie. Dotýkal
sa ho, jeho okrajov, stredu, krvavého fliačika...prevrátil ho a ...zastavil
mozgu prívod krvi.
Roztraseným tlačeným písmom stáli vedľa seba
načmárané písmenká, ktoré nečakal :
P O M ô Ž e m VÁ M...
Ešte
sa obzerala na vývod zo šachty, ale nohy ju niesli rýchlo preč zo záhrady. Príliš
nebezpečné miesto. To najhoršie, aké
vôbec spoznala....To jediné, ktoré poznala...
- Nečakal som, že sa sem vrátiš. – narazilo
do nej spredu.
Nezľakla sa. Muža pred sebou poznala.
Priviedla ho k nej nedávno zvedavosť...
- Potrebujem, aby ste mi zas pomohli.
Prosím... Musíte mi pomôcť. – zadívala sa na neho prosebne.
- Ani
som si nevšimol, ako sa ti podarilo nenápadne odísť z babičkinho bistra. -
-
Vy...vy ste vedeli, že som tam ? -
pozrela ne neho prekvapene aj so strachom.
-
Musel som ti dať vedieť, kde je. Musel som to dať vedieť aspoň
niekomu...Všetko sa mi vymyká z rúk. Už nie som sám sebe pánom....
Spravili si zo mňa bábku a ...Ja nie som taký ! Veríš mi ? Ty mi veríš, že ?!
Ja nie som tvoj nepriateľ... – pýtal sa skoro zúfalým hlasom.
Táto žena mala v sebe čosi
nevysvetliteľné. Čosi, čo nedovoľovalo
klamať. Čo prevracalo každú zlú myšlienku, čo menilo hnev na pokoru
a podlosť na nehu...úplne proti všetkým pravidlám...V jej blízkosti sa
roztápal a bol by odčinil všetky hriechy, odišiel na misiu na koniec sveta
a vzdal sa všetkého, čo ťažilo jeho dušu, len aby ju nevidel nešťastnú...
Smutne pozrela do zeme.
- Už neviem, komu môžem veriť... Aj
Jefferson tvrdil, že nie je nepriateľ
a... -
Pozrela sa opäť smerom k šachte.
- On je moja nádej. On mi vraj pomôže...Ak ma
opäť neoklamali... – zašepkala a pozrela sa Hopperovi rovno do očí.
domiceli
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára