OUAT
Prvá pilotná kapitola
Prvá
Gympláčky v zácviku
Na mieste bývalého kasína postavili škaredú
hranatú opachu. A rovno dvojposchodovú. Dočasne tu škola bola aj v
pôvodnom hostinci-kasíne, kým si niekto na predvojnovom ministerstve školstva
a národnej osvety uvedomil, ako to asi vypaľuje v očiach verejnosti.
Z gracióznej elegancie prelomu storočia zostali len dve asi metrové
imitácie mramorových stĺpov so spodnou
pätkou a dierkou na drôt hore, ktoré sa potom osemdesiat rokov povaľovali
po rôznych kabinetoch, než ich objavila akčná riaditeľka a odvelila do
strážnej služby po oboch stranách vstupu do svojich kancelárií. Jednej pre
sekretárku, jednej oficiálnej a trezoru, kde administratíva chodila tajne
vypaľovať zobáky, lebo na pôde školy je fajčenie prísne zakázané. Nedajboh na
očiach verejnosti.
Gympel.
Oranžovo-smotanové fľakaté valce, podľa ktorých s veľkou pravdepodobnosťou zvolili aj poslednú vonkajšiu fasádu, zdegradovali na podstavce pod
kvetináče, zaklincovali črepníkmi s čímsi,
čo vyzeralo ako zhnité slonie nohy, z ktorých rástli zelené metrové
pokrútené chlpy. Počas letných prázdnin vždy vyschli, v septembri ich
ostrihali, potom pripomínali už čosi iné. Návštevám dupkajúcim na chodbe pred
riaditeľňou to na tvárach rozkresľovalo čudné, zhrozené výrazy, s ktorými
vchádzali k vedeniu a nemuseli sa už začať tváriť vážne. Konfrontujúc
sa s riaditeľkou tejto inštitúcie sa im stretnutie s Votrelcom
ukázalo v opačnom garde a Vojna svetov s Dňom nezávislosti
nulovo mysteriózne.
Veta: „Máš ísť do riaditeľne,“ v preklade znamenala dlhú červenú
linku na EKG obete.
Bola tu so spolužiačkami zo základky v máji na prijímacích
pohovoroch a teraz s otcom na zápise, ale nič z toho, čo videla,
ju neohúrilo. Deduško gympel nezodpovedal sladkastým pestrofarebným seriálovým
školám, skôr nejakému filmíku pre pamätníkov. Pamätala si, ako jej mama kedysi
rozprávala o obrovských skriniach po chodbách gymnázia s preparátmi,
vypchatými zvermi a hlavne knihami odspodu po plafón. Z fauny tu
zostal iba tokáň, impozantne strašiaci na vyradenej kopírke pred biologickým
labákom a vo formaldehyde zaliate nejaké neidentifikovateľné embryo.
Z nádobky si chodieval fyzikár odlievať, keď opätovne počmáral permanentnou
fixkou interaktívnu tabuľu, lebo akýkoľvek alkohol je na pôde školy prísne
zakázaný. Vďaka systému za v liehu nakladané mŕtvoly. Pomohol by aj
odlakovač na nechty, ale to taký fyzikár netuší. Nikdy si neosvojil otrepané študentské fóriky
so zamenenými fixkami. Ani tie s kriedou obnoveným vzorom podsedáku.
Prúžkované tesilky boli prijateľnejšia verzia, ako tie so žuvačkou...
Cupkajúc za otcom si sklamane obzerala čerstvo vymaľované chodby. Nijaké
obrie osemdesiatročné vitríny tu teraz neboli. Zostali len tie vstavané, v pozdĺžnych
chodbách, pretreté stíkrát na bielo, aby zapadli ešte viac. Za nimi zostalo
zopár zaprášených šutrov na geológiu, ktorá sa učila len počas jedného polroka,
drôtikové makety na matiku a pár vyblednutých diplomov z olympiád
ešte z minulého storočia. V jednej akvárium. Momentálne prázdne, lebo
útok šunkovej bagety z bufetu rybičky nerozdýchali. Obsah vitrín nikdy
nikoho nezaujímal, hoci prezervatív natiahnutý na skúmavke v polici
s laboratórnymi pomôckami vyzeral byť
už slušne zaprášený.
A všade tablá čierno-bielych „kockatých hláv“, ako gymplákov zvyšok
malomestského študentského etnika s úľubou označoval a závidel im, že
v máji môžu s nimi tlupy maturantov s rapkáčmi chodiť po meste,
žobrať do klobúka prachy a prepíjať to po chatách v okolí.
- Škoda, že tu nezostávajú úplne všetky tablá. Ale nepomestili by sa za
tie roky. Tie najstaršie vždy balia do bublinkovej fólie a vykladajú na povalu.
Keď majú po rokoch gymnazisti stretávku, idú ho pohľadať a potom pri ňom
...spomínajú. Keby tu boli všetky, tvoja mama by sa denne mohla na teba dívať a
strážila by mi ťa. - povzdychol si otec pred jednou z preglejok s polepenými
zažltnutými fotkami, kde-tu už so skrúteným rožkom od slnka. AD REVIDENDUM
2000.
Tablá, predpotopné „knihy tvárí“, si všimla už na prijímačkách, ale
nádej na obriu knižnicu zostala kvôli druhému poschodiu, prístavbe
a suterénu, kam sopliakov pred testami nepustili. A na DOD ju zas
nepustil otec. Vraj zabitý deň. Ešteže Ruby bola, dokonca na všetkých Dňoch
otvorených dvier v meste aj v blízkom okolí, kým jej na to babka neprišla
a nezabuchla tie na detskej izbe
v šiestom doživotnom domácom väzení tento rok.
Na sekretariáte pri zápise otec vypísal zopár papierov, odobril etiku
a zaškrtol druhý cudzí jazyk. Na všetkom sa dohodli už dávno. Prakticky
skôr rozhodol otec. Dojatý z dcéry gymnazistky.
-
Nie, nijaké iné požiadavky nemáme. Však, Belinka. Viete,
nebožka si priala, aby... -
Opatrne pozrel na dcéru. Predpokladal, že
sa zamračí. To ho zamrzelo. Papiere na zľavu cestovného a daňový bonus, či
čo to bol za šalabaster, opatrne preložil a nasúkal do vnútorného vrecka
saka.
Na zápis sa vymódil. Bol by tu stál už od štvrtka poobedia, kedy prišlo
rozhodnutie o prijatí, ale zápis dali až na piatok. Zatvoril kvetinárstvo,
nechal sa odhovoriť od kvetov, ktorými chcel obsypať všetkých od vrátničky po
riaditeľku za to, že mu jediná dcéra bude študovať práve tu a potom na
výške a potom...Čo ak ju bude potrebovať NASA alebo ktosi ešte
dôležitejší.
- Tak sa teda na teba tešíme
v septembri. Keby niečo, na zápisnom lístku máte kontakty. Zaradenie do
tried bude potom na nástenke vo vestibule. Vybavte si dovtedy potrebné. Preukážky
na cestovné potvrdzujeme priebežne v úradných hodinách. - odštebotala
sekretárka naučené frázy. Všetko robila podvedome, do očí klientov sa už ani
nedívala. Pri žiakoch ju škrelo, že im robí úradníčku, učiteľov považovala rovno za debilov, ktorí si bez jej papierovačkovej pomoci nepomôžu, jediná, koho uznávala, bola riaditeľka, lebo tá si bez nej naozaj nepomohla. Prizápisová ústretovosť bola účelová, kto prv príde, prv sa zapíše a každý
zápisný lístok má pre školu cenu zlata. Alebo niekoľkých stoviek normatívu na dušu.
- A už mám gymnazistku. – zatiahol zas
dojato otec, ale neodvážil sa ju objať, pritúliť ani nič podobné, akoby toho už
nebol ani hoden. On nemá ani učňovku, celý život drie v kvetinárstve.
Bola mu za to vďačná. Načo otcovi kaziť radosť, že stať sa žiačkou tejto
inštitúcie už zopár rokov nie je ťažké ani česť. Berú všetko, aj s chlpmi.
Prekvapí ho, keď sa dozvie, že sem ide aj Ashley, čo v piatom ročníku na
geografii hľadala Rimavskú Sobotu
v kalendári, dokonca aj Ruby, ktorá si pred babkou dupla, že na
potravinársku ani na čašník-kuchár-mäsiar nepôjde, lebo tam chodia len socky
a prístihovia, s ktorými to vzdali aj vlastní a vykladať do Tesca
bude môcť aj s maturitou. Babka počítala s tým, že ju nevezmú, ale
prepočítala sa. Mohla si domyslieť, že jej vnučka Ruby je riadne číslo
a ak si niečo vezme do svojej peknej doprefarbovanej hlavy, tak ani dobre
mienené poza uši jej to z nej nevytlčie.
- ...si pováž, že som skončila
predposledná pod čiarou, aj by som to zabalila, ale večer volali, nech
prídem na zápis! Normálne, že ma berú, že sa uvoľnilo miesto alebo čo... - volala nadšená Ruby v ten istý deň, kedy
jej tatko slzil nad doporučene dodaným oficiálnym rozhodnutím o prijatí. -
...si vieš predstaviť, že ja a gympel?! Ty, kokso, budú tam mať poprask! -
rehotala sa do aparátu nadšená ktoviečím, lebo vzdelanie to iste nebolo.
- Babenky, je to tam! Je to tam! –
Volala všetkým Ruby koncom augusta, keď sa jej podarilo vysnoriť
triedneho. Už mužský rod znamenal výhru.
- Babenky je to tam, ale je to v riti!
Volala v septembri, keď zistila rozdelenie tried.
Izabela French, katalógové číslo štyri v 1.B. Čítala pozorne
a márne v zvyšnom zozname hľadala známe mená.
- Ako to, že ja s Ashley aj s Mulan sme v déčke
a teba jedinú capli do nejakej béčky?! Belle, ja by som sa urazila! Ty nie
si nijaké béčko, zlatko. - objímala ju nešťastne, opatrne vyhodnocujúc, či aj
nebude lepšie, ak konkurentka zostane bokom. Ešte to tak! Je to kamka a tú
ona neopustí. A ak je to náhodou budúca sokyňa, lebo po lete už nenosí strojček na zuby, bude lepšie mať ju na očiach.
- To sa musí zariadiť. Ideme za zástupkyňou! Chodieva k nám na
obedy, je to teda stará známa. – strhla dva z papierov, vydržkovala
naštartovaným konškolákom, čo sa nevedeli nabažiť svojho mena na zozname, lapla
ju a ťahala po chodbe ako zdutú kozu.
Nebola zdutá, bolo jej skôr do plaču. Ale plakať nesmie, Ruby jej pred
bytovkou spravila jemný nevtieravý make-up, ktorý sa jej už votrel do spodnej
časti rukávu svetríka, keď odoháňala nejaký hmyz spod oka.
Čierne vrany nad obočím Ruby sa započali nebezpečne spájať.
- Ty si si dala franinu ako druhý cudzí jazyk?! - nechápavo sa dívala na
vyplašenú chuderku vedľa seba skonfrontovaná práve s ochotným vysvetlením
zástupkyne o budúcom inventári jednotlivých tried.
- Viete, dievčence, rozdelenie tried je podľa jazykov. Nemôžem ju len
tak prehodiť, lebo v prvej dé je nemčina s ruštinou. Iba béčka má
francúzštinu. Na zápisnom lístku si uviedla tú ako druhý cudzí jazyk. – ďobkala
do papierika, ktorý otec pred letom vypisoval.
- Tak takto, pani zástupkyňa, jasné, že len „béčka“ majú franinu, my
normálni sme sa prihlásili na anglinu, ale veď sa na ňu pozrite! Ona je
normálna zlatá baba, len ten odliatok mozgu sa asi nevydaril. To prečo si si
napísala franinu, ty trapka?! – trmácala plecom Belle akčná Ruby a bola
rada, že drží jazyk za zubami, ešte by jej to nebodaj pokazila. - Ona to tak
nemyslela, skrátka chce byť so mnou a ešte aj s touto
a s touto v jednej triede, - ďobala do zoznamu. - Však sa to dá zariadiť,
však?! Máte u mňa v Bistre u babičky ľadové čaje k menučku
zadara, ak to zariadite. - prejavila sa u Ruby podnikateľská akčnosť,
mírnix-dírnix ponúkajúc babičkin kontingent v bistre na námestí za
protislužby. Nápoj k menu bol odjakživa zadarmo, tak ju babka tentokrát
neprizabije.
- Takže si popri povinnej angličtine volíš druhý cudzí jazyk iný? Chceš
to zmeniť? Treba si to definitívne rozmyslieť. Dnes sa ešte dá urobiť zmena,
potom, keď sa rozbehnú rozvrhy a utrasú skupiny to, žiaľ, možné už nebude.
- otočila sa čiernovláska apaticky na Belle.
Toto bude riešiť s kopou zobákov ešte najmenej týždeň a to sa
každého z nováčikov na zápise pýtajú, s kým chce byť v triede.
Dokonca, aj s kým nechce. Potom sedia s riaditeľkou hodiny nad
kombináciami, aby ich v septembri menili. Odvolávam, čo som sľúbil,
sľubujem, čo som odvolal...
Prikývla za ňu Ruby. Osobne preškrtla v zozname béčky svoje
kamarátske „áčko“ a dovolila si spraviť obriu šípku aj na zoznamoch, keď
ich víťazoslávne vyvesila zas vo vestibule.
- Ty si fakt najkamka, Ruby! - hodila sa jej za dverami rovno okolo
krku, ignorujúc piskot nejakých výrastkov tešiacich sa na nečakanú lesbickú show.
- Prestaň ma tu kompromitovať, lebo tvoja bestfriend mieni v budúcnosti
riešiť úplne iné cudzie jazyky, ako teraz. To si zapamätaj! - opatrne ju zo
seba zoškriabavala testujúc vypiskujúcu skupinku starousadlíkov na cudzie
jazyky.
- Otec bude sklamaný, že som zrušila francúzštinu. Kvôli mamke, bola jej
obľúbeným predmetom. Dúfam, že ju budú mať v ponuke mimoškolských aktivít,
aspoň ako konverzáciu. - dochádzalo Belle, čo práve popáchala.
- Netrapoš! Koľko slávnych Francúzov poznáš, há?! Ich filmom nikto
nerozumie, až na teba. Navyše, my sme gympláčky, my budeme mať úplne iné
jazykové problémy. Jazýčkové...- rozrehotala sa na celú chodbu.
Bude si musieť vygúgliť nejakých pekných Rusov, ktovie, či si Belle
všimla, že jej prekrúžkovala práve ruštinu. Každý druhý jazyk je dôležitý. Zvlášť, ak ide o chalanské. Oblizla si vnútro vrchnej pery. Je čas sa poobzerať po nejakom novom objave.
Ako to, že nijakého gympláka dodnes nezbalila?!
- Džísis, baby, ja som taká happy! Naša
štvorka pokračuje v ťažení! – rozvalená v sedačke na prízemí, určenej pre
čakajúce návštevy, s rukami roztiahnutými po celom operadle, žmúrila oči
dohora, do diery schodiska, čo sa strácalo kdesi na druhom poschodí
a predstavovala si svoje minisukne zo žabej perspektívy. Bude musieť prehodnotiť
výber spodnej bielizne. Páni gymnazisti si to zaslúžia. Tí všetci budú jej.
Dobre, pár kúskov prenechá aj kamoškám. Ale až po určitej selekcii. Toto všetko bude teraz ich! A najmenej štyri najbližšie roky.
Možno aj päť, ak sa jej podarí zopakovať si ročník.
- A takto, nie, že ma tu budete oslovovať Ruby, vy trapky. Som odteraz
Romana. Uvedomte si, že nie sme krpaté prváčence a na princezné z disneyoviek
sa už v družine nehrávame, aby bolo jasné. - veľavravne zagánila na svoju
tlupu.
- My nie sme prváčky? - trhlo Ashley nanášajúcej si slinu na rozbité
koleno.
- Čo také sa ešte musí stať, aby sa takéto čosi už viac nestalo?! -
zavyla zúfalo smerom k naivke. - Uvedomuješ si, moja, že si na gympli?! Kedy
už prestaneš mať v hlave vymetené, slečna Popoluška, há?! Gym-pláč-ka!
Dešifruješ to? To od teba vyžaduje isté správanie sa, no, povedz aj ty, Belle. -
došli jej argumenty a zostali len vulgarizmy, ale musí si aj sama vstúpiť
do svedomia a zúžiť ich využívanie na akceptovateľnú dávku. Takže kamošku
dnes neponúkne. - Belle, zobuď sa, čo čušíš?! – musela do nej sotiť hlasnejšie a vyrušiť
ju z rozjímania nad chalanskou skupinkou, čo sa práve strojila okupovať
bufet. Našťastie si jej pohľad Ruby zatiaľ nevšimla, to by mali hneď inú
prednášku. Aj to bude.
- Princezné, Belle, riešime tu
našu budúcnosť! Tu niektorým asi
v lete zmäkol mozog! -
- Prosím, Ruby?! Viete, ...vidím to tak, že
tu, v novom prostredí, nemáme momentálne žiadne identitárne otázky
sebaurčenia a tým pádom ani uznaný priestor na emancipačné naratívy a manifesty,
– rozhojdala sa na zapretých dlaniach, nie si celkom istá, či vyjadrila to, čo
Ruby chcela počuť a či má fakt ten chalan v bielom tričku také
vymakané telo pod ním.
- To sa už akože nebudeme hrať na
princezné? Ale mne sa to celkom páčilo. Bolo to dosť cool a originálne a...- zafňukala svoje pádne
argumenty za zachovanie identity s detstvom Ashley.
Ruby sa s údivom dívala na jej vyjavenú tváričku. Vete knihomoľky
Belle zas raz nerozumela, preto je aj Belle, Bellou, Kráskou zatiaľ bez
zvieraťa, ale kde sa v tupučkej Ashley vzalo osvietenie a ako sa jej
podarilo preložiť tú Bellinu kravinu, to asi nikdy nepochopí.
- Náhodou, veď keď minulé leto môj
dedko zohnal tie nahrávky OUAT a dali sme u Ashley ten maratón prvých
dvoch sérií, bolo to super. Pamätáte? - cukrom zo štolverky, čo práve omylom prehltla,
nadopovaná Mulan sa vážne postavila za sklamané dievča, ktoré zopár rokov
trpelo prezývku Cindy, kvázi skratky Cinderelly, čo nikto nevedel vysloviť, kým
jej ju počas maratónu veľkoryso zmenili na seriálovú Ashley, čo konečne
neznelo, ako pomenovanie dievčiny, čo v školskej jedálni vyvracala
tekvicový prívarok a ušla sa jej teda rozprávková Popoluška.
- To ako vážne?! - pátrala Ruby po opozícii.
- Myslím si, že kontinuita... - odlepila dlane zo sedačky Belle,
spokojná s prezývkou „Belle“, lebo oficiálna Izabela, čo jej dali v pôrodnici,
celkom iste omylom, ju trápila viac, ako vyrážka po jahodách.
- Pŕŕ, to ako chcete hrať tú hru aj tu, na strednej? Akože, taktože, nezdá sa vám to trochen pritiahnuté za vlasy?! Máme pätnásť, baby! Aj keď, keď
sa nad tým tak zamyslím, Ruby znie fajn.
Aj lepšie ako Romana. Však Belle? -
Usmiala sa. Ruby dnes odobrí, aj keď ju bude chcieť vystrihať na ježka.
- Povedzme si rovno, ono už ani nejde o hru, ale viete si Ruby predstaviť ako nejakú Romanu?! Mne to ani z úst nejde. Kto je Romana?! Veď už aj jej vlastná babka jej hovorí Ruby. -
- Povedzme si rovno, ono už ani nejde o hru, ale viete si Ruby predstaviť ako nejakú Romanu?! Mne to ani z úst nejde. Kto je Romana?! Veď už aj jej vlastná babka jej hovorí Ruby. -
- Aj ja som spokojná s Mulan, hoci Wang Hong Xue by ste si vedeli ľahko
zapamätať, či?! - usmiala sa drobná aziatka zhrozene pri spomienke, keď jej
hovorievali Ťing-Ťing, čo bol výraz pre pandu a chvíľu aj Pej-pej,
modrá rybka, aj keď skomolená, ani nie tak kvôli maskotovi z olympiády,
ako skôr hroznému modrému svetru, ktorý milovala. Po nástupe vymletej rybky
Dory ďakovala Bohu alebo Budhovi, alebo v čo verila za princeznú Mulan.
Jediná, čo by mohla protestovať, by bola aj tak Ruby. Neušla sa jej
nijaká princezná. Skrátka „Dcéra kraba neporodí vtáka“ vypotila jednu
z dedkových múdrostí Mulan na margo zúženého výberu, narážajúc na to, že sa
k jej rebelskej povahe nejaká princezná vôbec, ale vôbec nehodí. Ruženku odmietla kvôli prispatosti, Ariel bola
stále mokrá a ona nebýva predsa stále nadržaná, Jazmína jej pripomínala
babkinu kuchyňu a Rapunzel bola bloncka, čiže úplná katastrofa.
V momente, ale ako v ONCE UPON
A TIME videla Meghan Ory, vedela, že toto je jej osud. Ruby. Čo tam po
tom, že jej protipól bola obyčajná Červená čiapočka. V devine si
prefarbila vlasy, potom babka jej líca, ale zbaviť sa krikľavočervenej sa dalo
iba čiernou. Zostali gaštanové odtiene a to ju natruc babke uspokojovalo.
- Ruby, spomínaš si ako mala
Belle tú prezentáciu na výchove utrpením o nás, o princeznách? To bolo...
Ako to bolo? - rozžiarili sa Ashley
očká, hoci osobne si v rozprávkach všímala iba doplnky k šatám
a maximálne ešte zvukovú stopu, čo ju vždy rozplakala.
- To nebolo primárne o princeznách, Ash. Šlo o prezentáciu
inšpiračných zdrojov v súvislosti s vývojom rodových úloh dievčat
a tým pádom celkovo žien v spoločnosti. Odhliadnuc od istého
nostalgického aspektu disney príbehov nám z nich v podvedomí
zostávajú silné stopy, kvázi správy o dôležitosti rodinných vzťahov.
Hrdinky sú vykresľované elegantne, pracovito, ale odhodlané plniť si svoje
domáce práce...-
- Hamuj, Kráska, ako kto, ako
kto! Daj si s domácimi prácami odpich!
Som na strednej! -zamiešala sa Ruby do poučky, ale v podstate bola
hrdá, že tento idiotský nápad, hrať sa ďalej na princezničky
z rozprávočiek má aj nejakú tú obhájiteľnú platformu. Aspoň tak nejak to
z drístania Belle vyplýva. Ale tá prezentácia vtedy rozslzila aj starú
slovenčinárku a tú nerozplakala ani cibuľa. A keby mal niekto niečo proti,
ako dvihnutý kútik úst a spol., tak to aj tak bude riešiť skôr ona sama
a ručne stručne.
- Ok, ok, vzdávam sa. Meníme destináciu,
ale my, babenky, zostaneme hviezdami! Tu budeme odteraz vládnuť! To sa mi páči.
Ja tak rada chodím do školy, aj rada chodím zo školy, len neznášam ten čas
medzi tým, ale s našou štvorkou to nejak hádam na štvorečky dám...-
- Dievčatá, a čo vy tu ešte?! Pre
vás akože nezvonilo?! -
S rukami vbok, v tesnom sivom sačku kostýmu stála nad nimi
hrozba. Rozkročmo. Ani si nevšimli, kedy chodba stíchla. Teraz už definitívne.
Riaditeľka osobne! Toto bude mega Devil Queen!
- Na svojej škole nestrpím nedodržiavanie školského poriadku! Ak vás
s ním ešte neoboznámili, láskavo choďte do tried, vaši triedni vás už
raz-dva usmernia! - natrčila pestovanú
ruku smerom do chodby prváckych tried. -
A odzajtra nech vás každú vidím v prezuvkách! – doznievali
chodbou dobre mienené vyhrážky.
- Pozrite, profesorko, vaše stratené
princezničky sem konečne našli cestu. A viete prečo, profesorko, keď vypadnú
z okna blondína a bruneta, tak tá hnedá dopadne prv? Lebo bloncka
cestou dvakrát zablúdi, však pusa? – privítaval medzi dverami štvoricu práve
odchádzajúci chrapúň v uniforme, nenápadne žmurkajúc na vyplašenú Ashley.
- Pán Graham, boli by ste taký láskavý a šli usmerňovať zvyšné
triedy o BOZP?! Iste vás už netrpezlivo čakajú. Dievčatá, rýchlo vojdite
a nájdite si niekde miesta, my sme už začali s vnútorným školským
poriadkom. Ale najskôr..., koho to tu máme...- bral do rúk zoznam
z katedry štíhly muž s pestovanou briadkou a chystal sa odškrtnúť si
posledné štyri dosiaľ chýbajúce mená.
- Baby, veď ten vyzerá božskejšie ako Hook! - štuchla do svojich Ruby,
nespúšťajúc z objektu pred katedrou oči.
- Vraveli ste niečo, slečna, slečna... - opäť márne pátranie
v zozname.
- Volajte ma Ruby. A už sme nalodené, pán kapitán! Pokojne
pokračujte, kde ste skončili, keby mi dačo chýbalo, rada prídem na doučko, -
elegantne sa zasunula rovno do prvej lavice a s úsmevom číslo tri vyložila
na ňu aj svoj dobrý, ústretový charakter.
Trieda sa chichotala, ale zrejme mu lichotilo, že ho berú, asi aj žerú
a asi aj uznávajú, keď si spokojne škrabkal briadku a hľadal niečo,
čím ohúri pubertiakov skôr, ako im nasolí
prvé nedostatočné, aj prv ako mu celkom prelezú cez hlavu. S tým
musí trochu počítať, aj keď bude učiť fyziku.
prvá kapitola nádherná, priam skvostná! a to ani trochu nepreháňam :) ...aaaach, stredná...
OdpovedaťOdstrániť