AKTY „X“- GOLD
Zberačka nádejí
XXXXXI.
Najradšej by si zapálil. Nezabudol, že
nefajčí. Doktor si ešte čosi zapisuje a prepočítava. Nepustí ho k nim. K nej.
Zvoní mobil. Ako psi obaja naraz zachytili nebezpečný zvuk a sú v strehu.
- Je to na vás. - sťahuje Adam ramená a verí,
že ich tento neznámy muž nezradí.
Nie, neverí. Hľadá automaticky preventívne
únikové východy a rozoberá možnosti svojich svalov, keby ju musí niesť v
náručí. Unášať. Bude mať malé bezvýznamné plus za romantiku. Sú predsa na
hrade. Neutešený stav pohonných látok v aute pod hradom mu romantický sen zahaľuje do
smradľavého dymu, v ktorom sa nelichotivo rozplýva.
- ...je mi to ľúto, ...nie nevyšlo... pokúšali sme sa o zázrak, ale
subjekt nespolupracoval tak, ako sme očakávali... a podľa výpočtov... viem, že
nemalo dôjsť ku komplikáciám, ...kompatibilita
nebola stopercentná... - šepot utícha, mizne kdesi vedľa.
Po chvíli sa
vracia.
- ...ale lekárska veda je na
tomto poli ešte stále v plienkach... potrebujeme urýchlene náhradný materiál z
banky, ešte možno nie je nič stratené. Jeden pokus jej telo ešte môže...
relatívne by mohlo...vydržať... -
Doktor pokladá mobil opatrne na stôl, hypnotizuje
ho myšlienkami, vkladá dlaň do dlane, spája ich ako v modlitbe, ale to len
uvoľňuje a zabraňuje kŕču. Očividne je hrdý sám na seba.
- Nevedia, netušia ani zbla o čo ide...
amatéri. Zahrávajú si Bohom, s prírodou a je im jedno, akú spúšť zanechajú.
Skôr stlačia... - kýva záporne hlavou.
Neozýva sa, je na tom obdobne. Pochopil sotva
desatinu z jeho výkladu, ale inštinkt mu donútil hlavu prikývnuť kladne.
Inštinkt ho nikdy nesklamal.
Doktor má zrejme svoju slabú chvíľku.
- Celý život som túžil po vedeckých
experimentoch v oblasti genetiky, po výskume... Až do dôchodku. Márne. Keď
prišli ONI s ponukou, bol som už rezignovaný, starý a spočiatku nemal najmenší
záujem. Potom sa mi do rúk dostala jej teória... vskutku impozantné. Celá tá neuveriteľná
mašinéria zberateľov a médií... a hlavne jej negácia... je mi jej ľúto...
kacírsky by ma to lákalo, ...ísť proti nej, ale... ona to videla inak. Chápem
ju. - rozrozprával sa opretý konečne v
oddychujúcej polohe. - Taký je ale osud tých, ktorí si veria, kým je celý svet
proti.
- Bude v poriadku? - netušil, či to chcel
vysloviť ako otázku.
Chcel, aby to bola oznamovacia veta.
Nevydalo. Doktor záporne odkýval hlavou.
- Tu nešlo o banálnu intrauterilnú
insemináciu, pane a aj pri nej je
úspešnosť stále sotva 10 - 15 percentná... hoci tu sme boli aktérmi, ako som
povedal určitej negácie... a zároveň
istej asistovanej reprodukcie veľmi... inovatívnym, dosiaľ nie dostatočne
odskúšaným spôsobom. Ale všetko je raz prvýkrát a...- už zas básnil.
Pochopil, že hovorí o Belle. Lili, ako
depozit súčiastok bol pre neho nepodstatný. myšlienka, to hej, ale telo. Tých
je...Po prvýkrát sa pristihol pri tom, že sa vlastne na ňu pýta, že sa o ňu zaujíma.
Jeho otázka smerovala k...Lili.
- Lili...- vyslovil aj nahlas.
- Čo viac chcete?! Klamal som im. Aj keď
pošlú kryoembryá, ona... pravdepodobne, skončila.
- povedal drsne, bez náznaku akéhokoľvek súcitu.
Akoby to bol pre neho len jeden z pokusov, čo
tam po tom, že práve možno nevyšiel. Navyše, toto nie je odborník ani
špecialita v odbore, načo plytvať slovami či skúsenosťami. Už sa videl na
konferencii za prednášateľským pultom, ako kapacita, ktorá spravila prielom v
oblasti...
- Lili?...- nedal sa Adam odbiť.
- Nedívajte sa takto na mňa. Ona vedela, do
čoho ide už od začiatku. Scenár si písala sama. Možno dúfala, ale v konečnom
dôsledku, to si odvažujem len a len domýšľať, ... rátala presne s týmto
výsledkom. Embryotransfer a in vitro fertilizácia je jedna vec, ale ona chcela
hranice posunúť a za mágiu sa platí. Odobraním kusa maternice sme ju vlastne
odsúdili na predčasnú menopauzu. Ako žena v tomto bode je... - doktor ukázal
holé dlane.
- Prežije...- zhrozil sa Adam.
A zas len holé dlane.
- Vaša Belle... dobre som pochopil, že ide o
vašu manželku? Snúbenicu? ...Skrátka tá žena, dúfam, že budúca matka sa o
chvíľu preberie. Mala by odpočívať a byť pod kontrolou... Je to na vás. -
zopakoval jeho prvú vetu.
Už ho nepočúva, ani nepočúvol. Ide za ňou. Za
nimi.
Lili stratená na lôžku uprostred miestnosti,
ponapájaná na prístroje, ohadičkovaná, vysatá o energiu aj o to najcennejšie, o
čom možno kedy snívala. Cíti sa ako hajzel, čo ju tu osobne pripútal a donútil
k tomu všetkému. Jeho nepresvedčí nijaký doktor, že ona sama to tak chcela.
Až teraz uveril Belle, keď mu v minulosti otrieskavala
o hlavu, aby sa k tej malej správal trochu vľúdnejšie. Už chápal, ako veľmi
musela potláčať svoju žiarlivosť, aby žensky útlocitne chránila Lili pred jeho
ľahostajnosťou a tvrdým vedením.
Teraz už nemala čo skrývať a možno to bol len
zbytkový alkohol, čo jej otvoril drzé ústa, aby zneli rovnako, ako tie jeho.
Alebo len... iste to bude tak, iba žartovali, doberali sa...
Puto medzi týmito dvoma ženami tu bolo a...
aj bude.
Nemal odvahu sa k nej priblížiť. Pípajúce
prístroje, akoby bránili svoju korisť do posledného dychu.
- Necháme ju v umelom spánku. Regenerácia
bude mať väčšiu šancu na úspech, hoci... veď viete. - nahradil ho tesne pred
lôžkom lekár a odsunul pozornosť k druhému lôžku pri stene.
Opatrne sa pohol k Belle.
Nie je
mi dvakrát príjemné, že sa ma dotýkajú čiesi ruky. Malátnosť síce poodpájala
zopár kontaktov v mozgu, ale rozmazane vnímaná skutočnosť, že mám nohy konečne
pri sebe a ležím vystretá je o level príjemnejšia, ako prvé nečakané
precitnutie na koze. Nemám odvahu otvárať oči, nie som si istá, či som tu sama.
Nie, nie som. Prikrývanie, kontrola tepu, dúfam, že mi nebude nasilu
rozdrapovať viečko. Zahrám omdletú, veď hrám omdletú, ale ak je to lekár,
okamžite zistí, že som pri vedomí. A čo poviem? "Kuk zvedavec!"
- Nie som zástancom drog, ale bude to tak pre nás lepšie. Musíme
počkať... Ja musím zvíťaziť! Musí to vyjsť! - obhajuje ten ktosi svoje postupy
a ja zas cítim len sladkastú pachuť v ústach a teplo...
Trasúce sa nehou prsty na sánke poznávam...
- Adam...však si sa nedíval?! Prosím, povedz,
že nie! - nespoznávam však vlastný hlas. - Zober ma domov, prosím. - začína mi
byť zima.
Zima z toho všetkého.
- Obávam sa, že to nebude možné. Teda,
odtiaľto sa musíte dostať čo najrýchlejšie preč, ale... nevracal by som sa...
do bežného života. Pre nich by ste mali zostať... skrátka, je to len moja rada,
hoci nerád, radšej by som pozoroval tento experiment denne, ale... verím, že sa
raz dozviem, ako to celé dopadlo. Bolo mi cťou, pán a pani Gold. Musí to vyjsť.
Musí...- počuť doktora.
...a ja som konečne rada, že hovorí o
budúcnosti. Nejakej...
domiceli
furt nechápem :D
OdpovedaťOdstrániť