RUMBELLE
Iba každá
druhá
30. kapitola
Nová
XXXV.
Vyletela pred vchod, pribrzdila, akoby hľadala
stabilitu a natočila sa smerom, kde býval.
- Ak ti zlyhalo GPS o jednej ceste by
som vedel. Nevravím, že ťa nečaká nejaké to občasné prepočítavanie a zmeny
smeru, ale ty nie si z tých, čo by to vzdávali...- ozvalo sa jej za
chrbtom.
Jasné, nemohol zájsť ďaleko, napriek tomu, že
už ho dlho nevidela s vychádzkovou paličkou, chôdzu mal zvláštne spomalenú
a vážnu. Takú, akým bol aj sám pre človeka, ktorý ho vôbec nepoznal. Toto
už nebol jej prípad.
Otočila sa, ale nepohla. Mlčala. Toto ho bude
stáť ďalšie slová.
- Sú dve možnosti. Buď mi tie kľúče hodíš do
hlavy, alebo zostaneš hlavatá a skúsiš to zas. So mnou. - založil ruky za
chrbát, odhodlaný zniesť akýkoľvek ňou vymeraný trest.
- Najradšej by som využila obe. A asi to
aj spravím, ak ma okamžite neprestaneš častovať tvojimi vskutku svojskými
vyznaniami! Mohol by si mi už aspoň raz povedať aj niečo milé, pekné,
romantické?! – skúsila vyjednávať s rukou vbok.
Je na ťahu. Spravil dva kroky vpred.
- Sľubujem, že už ti nikdy nepoviem „belle“. -
- To je dobrý začiatok. Pokračuj. - zarazila aj druhú ruku, aby eliminovala
možnosť, že ju zas objíme a tým ukončí rozhovor.
Mal to v úmysle, ale prepočítal sa. Prepočítavanie
a iná trasa. Smerovka zablikala. „Cesta
je voľná...“ povedala kedysi Jana z Arcu svojmu kráľovi. Možno riskuje,
že bude korunovaný za totálneho blázna, ale kvôli tejto bojovníčke v škaredej
baretke to prijíma.
- Ľubim ťa. -
Stál oproti nej a nepokúsil sa to
dopovedať dotykmi ani bozkami.
- No, ako prvá lekcia to nie je zlé.
Pokračuj. - spustila ruky, že už môže aj objímať, ale len ju lapol pod pažu a zvrtol
smerom k mestu.
-
Počul som, že láska ide cez žalúdok. Čo by si povedala dobrému obedu, ktorý
nebudem robiť ja ani ty... - ťahal ju a rozprával.
Oprela mu hlavu o plece a odpustila,
že to so slovami síce vie, ale level „láska“ nie a nie prejsť bez stálych návratov
na štart. Skúsi to. Skúsi mu napovedávať. Ktovie. Spolu to možno už konečne
dajú...
To bude susedka prekvapená, keď dostane nie
jednu, ale rovno dve knižky. Čo tam potom, že úplne rovnaké. Tak úplne nie. Jedna
nebude mať prebal. Hádam znesie holú pravdu.
Iba
každá druhá, bude...
domiceli
Krátky,ale pekný :)dobrú noc. Ozaj! Môj lapač ešte máš?
OdpovedaťOdstrániťaaaaw ten odkaz na Johanku :) ...nezvyčajne krátka kapitola, aj záver, ale okej :) ...mám pocit, že jedna dejová linka nám zostala otvorená a to ten týpek čo ich sledoval pred kaviarňou...predpokladám, že viem o koho ide, no v tom prípade je stalkovanie svojej snúbenice známka určite výborného vzťahu :D ...od tohto fanfiku som popravde čakala kadečo, niečo ako "nové dobrodružstvá", ale nejako som nečakala že sa vráti Bella a že dej sa vlastne stále bude točiť okolo udalostí Štvrtej. To sa nesťažujem, len som neviem prečo čakala, že práve toto bude ten príbeh kde sa náš profák niekam posunie a začne liečiť dušu, lebo to by som mu priala :) síce chápem tvoje obľúbené príslovie že starého psa novým trikom nenaučíš, no osobnostne sa nevyvíjať, nevedieť riešiť problémy a nenaučiť sa spracovávať emócie je celkom tragické ...paradoxne práve tie kapitoly kde si s Bellou otvárajú staré rany boli za mňa najlepšie a prinútili ma najviac cítiť, doslova z nich bolo cítiť tú ťažobu, takže v konečnom dôsledku si tu len blábolím :D inak Lacey mám zatiaľ rada, dobre sa číta, aj keď jej to občas trochu menej páli :D a celkovo štýl tohto fanfiku ma chytil hneď od prvej kapitoly a ich dynamika ma baví, takže som zvedavá na pokračovanie :)
OdpovedaťOdstrániť