RUMBELLE
Klopotanie
nadviazanie na FF
MOIRY
II. BONUSová kapitola
Buch -
buch...
- Ale, ale, hľaďte na to, páni...hik... čo
to tu máme...hik... za votrelca! – vyhrnula sa zo dverí tlupa rozrehotaných
chlapíkov, mladíkov, skôr ešte so
sopľami než fúzmi pod nosmi, nedbajúc, že ich bez tak spotené košele prefúkne
vietor a dorazí mrholenie, zamerajúc dievča na špičkách, zvedavo zízajúce
do sály.
Zo dvaja sa natlačili na rečníka
a prehli ho cez zábradlie, skoro cezeň prepadol, zvedaví, o kom to tu
lolotá, respektíve, či vo votrelcovi nespoznajú niektorého zo svojich ctených
rodičov, čo by v tomto stave už vskutku neradi. Dosť sa napočúvajú zajtra
hubovej polievky od materí, keď ich budú po prehýrenej noci buntošiť na
skororanné bohoslužby.
Vidiac však len zmoknuté dievča kymácať sa
zimou a teraz aj strachom na veľkom súdku, rozosmiali sa a začali
s doberaním. Nielen slovným.
Nemala kedy zoskočiť a zmiznúť kdesi v tmavej
uličke. Preskočili zábradlie a čľapli tesne vedľa nej, priamo do
zatiaľ vodou stále neodnesených pomyjí, riadne zahromžiac.
Jeden z nich sa ju pokúsil rovno stiahnuť
dolu, kým druhý naschvál kopol do džberu, ledva to ustála a mala čo robiť,
aby sa ako dlhá tak široká neroztiahla tiež do odpadkov.
- Pozrime na ňu, mršku, ako sa o svoj
trón zakvačila...hik...ako sa na nás zhora díva, fiflena z kýblovíc! – natrčil
k nej najzhovorčivejší, hoci aj jemu sa už jazyk riadne plietol, svoju
ruku s pohárom, nerozpakujúc sa ju obliať vyšumeným, dažďom už zriedeným
pivom, a ani sa neuráčil sa jej za to ospravedlniť.
Už-už chcela čosi vyprsknúť na obranu,
uvedomila si však, že spôsob jej reči by ju mohol raz dva prezradiť. Nuž zaťala
radšej pery aj skrehnuté prsty do parapety, otočiac sa im chrbtom.
- Drzaňa drzá!...hik... Mne sa žiadna nebude
riťou otáčať! – zdrapil ju urazený, celý už jedom červený chlap za vlniak, ale
ostal mu v ruke.
Pevnejšie sa zachytila mokrého dreva, trupom
doslova prilepila o stenu, hlavu strčila medzi ramená a radšej prižmúrila oči.
Odšmaril vlnenú prikrývku do blata pod nohami
a zahnal sa na ňu svojou obrou labou druhýkrát. Zatackal sa však
a košeľu už nezachytil.
Dostalo sa mu len rehotu od kumpánov, ktorým
sa toto divadlo náramne začínalo páčiť, ale do deja sa zatiaľ zapájať
nehodlali.
Strapatý chlap sa otriasol, zažmurkal
prasačími očkami smerom k Belle, hoci sa mu riadne rozmazávala, spravil na
mieste pár neistých krokov dozadu, akoby sa rozbiehal, ale kým stihol proti nej
vyštartovať znova, do cesty sa mu postavil dosiaľ len z opodiaľ
prizerujúci sa mládenec.
Nič nepovedal. Len spravil rýchlo pár dlhých
krokov a zastal si medzi výtržníka a dievča,
trasúce sa pod oknom, čo sa odvážilo natočiť aspoň hlavu a skúsiť nájsť
niekde pomoc.
Zazrela len chudú siluetu s polodlhými
vlasmi na pleciach, ako jej bráni výhľadu. Po chvíli do neho narazil rozzúrený,
do krvi urazený chlapík a takmer ho svojou váhou prevalil. Lenže on sa
obratne uhol tak, že sa muž len zakopŕcol o jeho nastavenú nohu
a zabalansujúc rukami vo vzduchu, sotva sa stihol zachytiť zábradlia
a cestou aj jej nešťastnej košele.
Jeho zastavilo ono zábradlie, jej sa zatmelo
pred očami a už sa videla rozplesknutá ako žaba v blate.
Aké však bolo jej prekvapenie, keď ju
zachytili čiesi paže a namiesto blata sa teraz prehnutá napoly chúlila
v niečom náručí, za hlasného pískania okolo stojacich očumovačov.
Keby neboli mali v rukách krígle, aj by
boli zatlieskali tomuto bravúrnemu, nečakanému finále, takto sa im len huby roztiahli do roztopašných
úškľabkov.
- Teraz by ťa mala vidieť Milah!...alebo tvoj
fotrík!... Ty...ty... záchranca rozmočených žubrienok!...Rytier zo
zbabelovíc...- ozývalo sa z rozškľabených úst, prehýnajúcich sa smiechom
s prstami natrčenými na opršanú dvojicu pred sebou.
V tú chvíľu sa však už pozviechal aj ich
kumpán a s opovrhnutím si odpľujúc k nohám mladíka s bremenom
v náručí, chňapol najbližšiemu kamarátovi po ramene, zachytiac sa oň, aby
sa mu lepšie kráčalo.
- ...že sa vôbec bavíte s takýmto
lúzrom! ...Úbožiakom...hik...zbabelcom! – utrel si nos do rukávu, kývol
nadôvažok ich smerom a všetci sa už terigali jeden cez druhého späť do
útrob sály, lebo hudobníci v nej práve zahájili ďalšie sólo.
V čoraz silnejších kvapkách dažďa zostal
stáť a dívať sa kdesi pred seba.
Len prsty sa mu zrazu rozochveli, akoby si až
teraz uvedomil, že v náručí, ani nevie ako a prečo, zviera nejaké neznáme
dievča...
domiceli
Rumpel nastupuje na scénu :) aj keĎ trochu inak ako som si predstavovala :) nečakala som že ho dáte do zväzku manželského :) tým pádom to mení celú situáciu a aj to ako som si ff predstavovala :)
OdpovedaťOdstrániťOn ale nie je vo zväzku...má 18-19...má dievča...ale...stále je slobodný!!! :-D
Odstrániť