Rumbelle - PARALELNÉ VRSTEVNICE IV. 33. kapitola OTCOVIA

RUMBELLE

Paralelné vrstevnice 4

33. kapitola

Otcovia....

       Nevzbudzoval dôveru. V predratej koženej bunde, čo už zažila nielen lepšie časy, ale dávno všetky povolené, s rukami prekríženými na hrudi a tvárou pod prerasteným strniskom, kde sa strácali akékoľvek poryvy, pôsobil na jednej strane nenápadne, ale na tej druhej akosi neprístupne až odpudivo. Ako človek, čo nemá čisté svedomie a na rováši viac, než je únosné.

  Navyše celý čas si nesadol, stál opretý o priznaný stĺp rákosovej steny, čo ich delila od ostatných hostí tohto pajzlu a dýchal si na necht palca, alebo, čo to s ním robil pred ústami.

  - Je ďalšou z nás, musíš mi veriť, viem to naisto... – zopakoval mu, obávajúc sa, že to prepočul, prípadne sa bude snažiť ho vysmiať.

  Odlepil sa od stĺpa a podišiel k stolu, ktorý Bae používal už hodnú chvíľu na precvičenie prstokladu.

  - Niečo tu nesedí. Čas a spôsob a vôbec...neviem, aká mala byť budúcnosť, ale to mi do nej nepasuje. – vyriekol napokon tajomnejšie, než čakal a menej významne tiež.

  Prišiel sem po pomoc, nie počúvať filozofické úvahy o budúcnosti.

  - Teba ani nezaujíma, kto je to a čo tu vôbec chce? – skúsil mladého muža pred sebou vyprovokovať k väčšiemu záujmu.

  Strhol sa a zabodol svoje oči do spoločníka.

  - Mne stačí, že to nie je Emma. ...že tá je v bezpečí, dosť ďaleko od teba a na svoj čas ešte len čaká.- odpovedal stroho a zamračil sa. – Nemôžem ísť za ním...- mykol hlavou dohora, naberal dych aj odhodlanie. – Sklamal som ho a pochybujem, že by bol ochotný pomôcť mi znova. Navyše, ja ani pomoc nepotrebujem...- pozorne si ešte raz premeral muža pred sebou. -  Lenže, keď sa tak na teba pozerám... Potrebuješ ju vôbec ty? Načo si ma vyhľadal?! Nemá to byť len finta, ako sa zas dostať k Emme?! – nahol tvár doboku a vytiahol ukazovák spolu s výčitkou.

  Bae viditeľne zneistel.

  - Ja svoje sľuby dodržím...- odpovedal sťažka. 

  Slovo "Emma" ho priveľmi bolelo a tušiac, že vytiahne túto kauzu, ako jeden z argumentov, asi by sem ani nešiel. Chcel rýchlo zabudnúť. Rýchlo, rýchlo...hneď.

  - Ona...Bella...má niečo spoločné s mojím ...otcom. – začal radšej z iného súdka.

  - S Temným pánom? Najmocnejším Rumpelstiltskinom?! – zaujalo konečne druhú stranu.

  Pousmial sa a predstavil si Belle s tým jej naivným výrazom na krásnej poblednutej tváričke, ako by sa jej pohľad zmenil, zmäkol, keby počula práve vyslovené prívlastky. Vybavil si jej rumenec i sklopené viečka...nechápal to. Šialenstvo.

  - To dievča patrí k nemu... – začal.

  - Tomu sa nedivím, jemu patrilo predsa všetko! – afektovane rozhodil rukami August, ktorému už fantázia bežala na plné obrátky, zasadzujúc si doteraz neznámu ženu do skladačky svojho budúceho osudu.

  - Počkaj, neprerušuj ma. Ona je jeho...alebo bola, prípadne mala byť...skrátka ho miluje...a zrejme aj on ju...Viem, viem, znie to bláznivo, ale musel by si ju spoznať. Je do neho buchnutá ako somár do kopy sena a považuje ho za najvýnimočnejšieho tvora pod slnkom. Dokonca tvrdí, že má srdce! – nadsadil aj Bae a neveriacky krútil popri svojich slovách hlavou s čudným úsmevom na perách.

  - To môže byť problém! Ak sa dobre pamätám z rečí starého Gepetta, ktorými ma vystrájal na cestu sem, tak Rumpelstiltskin bol na opačnej strane barikády. On nespustil kliatbu...a možno ju ani nechcel spustiť...ba práve naopak. Musel byť uväznený, aby ju náhodou nezmaril! ...čo ak...Čo ak je ona, tá tvoja „zamilovaná“ jeho špehom a jej cieľom je zabrániť zlomeniu kliatby? – ďobol do prekvapeného Bae.

  - Bella nie je taká. Je to len vyplašené dievča, čo ani nevie, kde sa tu vzalo a robí jeden trapas za druhým. Keby bola špehom, ako vravíš, snaží sa byť nenápadná a vie, ako hrať úlohu, do ktorej bola predurčená... – snažil sa o obhajobu Bae, ale sám prestával veriť slovám, čo vyslovoval.

  August sa schuti zasmial.

  - Ty si neskutočný romantik, Baelfire! Naivný vo viere v dobro! A práve ty! ...ty by si mal svojho „milovaného“ otca poznať najlepšie! Nesklamal ťa už náhodou neraz?!... Nepodviedol?! Neoklamal?! – kládol mu pred zneistený, vyľakaný pohľad jednu  rečnícku otázku za druhou, bahniac si vo svojej teórii.

  Bae vytiahol škatuľku.

  - A to je?! – zamračil sa na ňu August.

  - To je jediné, s čím prišla...a veľmi jej na tom záležalo...V jej rukách to dokázalo otvoriť akýsi komunikačný kanál medzi našimi paralelnými svetmi. ...Videl som otca...a oni...tam na druhej strane...videli a počuli nás...- dohovoril potichu, uvedomiac si, že ak má mladík oproti nemu pravdu a jeho otec sa vôbec nezmenil, teraz vie, čo sa deje, kde je a...

  - Čo ak ma hľadá?! Úprimne...čo ak oľutoval, čo sa stalo a chce to napraviť? – skúsil poslednú nádej a s dôverou o odobrenie pozrel na Augusta.

  - Hľadá?! Ako terč! Určite! ...si jediným jeho zlyhaním Baelfire! Ak by bol chcel, žijete spolu tam, u nás v Začarovanom lese, prípadne tu, na Zemi! Pýtam sa ťa rovno: Chcel?! – skríkol na neho. – A potom, keby aj, on hľadá teba! Iba teba! Na nikom inom mu nezáleží! ...Opäť sa prejavuje ako totálny sebec. Čo tam po celom rozprávkovom svete, do ktorého kedysi patril, a ktorý opäť môže vďaka zlomenej kliatbe ožiť! – už  sa neovládal.

  - Je to môj otec...- zaťal Bae pery. - Môj jediný otec, August. Ty to nemôžeš pochopiť, si len... -

  - No, len to dopovedz! Len bábka?! Drevená bábka, bez matky, bez otca, iba kus dreva?! Pozri sa na seba. O čo si ty viac?! O čo si bohatší ako ja?! Máš snáď matku? Máš otca, ktorého by si mohol nazvať „otcom“?! Vyštvaní sme rovnako obaja na tomto sprepadenom nevľúdnom svete! Ale ja mám ešte nádej, že sa Gepetto vráti a my budeme opäť tvoriť rodinu a nedovolím, aby tvoj otec mi túto nádej vzal! – schytil Bae za bundu a vytiahol k sebe, pozerajúc sa mu rovno do očí, pokračoval odhodlane.

  - Nech už sú pohnútky tvojho sebeckého otca akékoľvek. ...či ťa chce späť, alebo chce zamedziť kliatbe, aby ťa už nikdy nevidel a nemusel sa ti ospravedlniť, je mi to totálne jedno. Nedovolím však, aby kliatba nebola zlomená, tak, ako to bolo predpovedané! – spustil ho zas na stoličku. – Ideme za ním, za Drakom! On nám už bude vedieť poradiť, ako sa zbaviť tej ženy a umlčať ju navždy. Dobre, že si jej tú škatuľku vzal! – potľapkal ho s uznaním po pleci. – Vstávaj, Drak nám o nej možno povie viac....V každom prípade aspoň pravdu! -  

domiceli